Medzi významné osobnosti Gemera, ale aj obce Betliar, patrí Erna Masarovičová (12.2.1926 Betliar – 26.6.2008 Bratislava) – popredná slovenská sochárka, šperkárka a medailérka, rodáčka z Betliara. Pri príležitosti 85. výročia jej narodenia sa v súčasnosti pripravuje vydanie monografie o jej živote a diele a pripravuje sa výstava jej diel, ktorá začne v júni 2011 v Múzeu mincí a medailí NBS v Kremnici. Monografia o Erne Masarovičovej, prvej slovenskej sochárke, bude mať rozsah 280 strán, text pripravili PhDr. Ľuba Belohradská a PhDr. Ágnes Schramm a vyjde v náklade 500 kusov. Na vydaní monografie sa spoluautorsky podieľa aj dcéra umelkyne Katarína Kissoczyová, ktorá nám zaslala jej krátky Ľubomír Zatroch
Erna Masarovičová – sochárka, šperkárka a medailérka. Narodila sa v Betliari 12.2.1926. V rokoch 1943 – 1944 navštevovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. V rokoch 1946 – 1951 sa venovala štúdiu keramiky na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave – sochársky ateliér Fraňa Štefunka, absolvovala v roku 1956. Na začiatku umeleckej dráhy tvorila drobné diela komorného až intímneho charakteru z odlievaného cínu a medeného plechu znázorňujúce ľudské a zvieracie postavy. Avšak dominantným materiálom sa pre ňu stala oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií konvexných a konkávnych tvarov v kubistickom štýle, inšpirovaná hudbou a ľudskou figúrou.
Už v polovici 60. rokov minulého storočia patrila medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva a stala sa zakladateľkou moderného šperku na Slovensku. Od 70. rokov sa venovala intenzívne aj tvorbe plakiet a medailí, ktoré pravidelne prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM po celom svete (Helsinky, Lisabon, Florencia, Londýn, Budapešť, Neuchâtel, Den Haag, Weimar, Paríž). Prostredníctvom jej tvorby bolo prezentované slovenské výtvarné umenie v mnohých krajinách a je zastúpené nielen v domácich muzeálnych a galerijných zbierkach, ale aj v zahraničných prestížnych zberateľských inštitúciách (Paríž, Londýn, Budapešť).
Na Medzinárodnom bienále súčasnej medaily v Seixal (Portugalsko) bola v roku 2000 ocenená jej tvorba medailí a plakiet za inovatívny prístup a vysokú umeleckú hodnotu. V roku 2006 získala na 1. Bienále voľného výtvarného umenia Cenu Slovenskej výtvarnej únie za prínos do slovenskej sochárskej a medailérskej tvorby.
Zomrela 25.6.2008 v Bratislave.
----------------------------------------------------------------------------------------
Vysvetlivky k fotografiám: Prvá fotografia z roku 1926 je z Betliara, malá Erna v náručí matky, otec Alfons Masarovič stojí vľavo, vedľa neho Anton D´Agnolo, brat jeho manželky, otec Alfons Masarovič bol ekonomickým správcom majetkov grófa Andrássyho a kaštieľa v Betliari, kde rodina žila.
Na druhej fotografii je Erna Masarovičová v betliarskom parku, cca v roku 1940.
Na ďalších fotografiách prezentuje svoje diela.
{gallery}kultura/socharstvo{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.