- Presadzovať vo svojej činnosti demokratický a humánny odkaz národného boja za oslobodenie a proti fašizmu, ktorý vyvrcholil Slovenským národným povstaním.
- Prispievať k rozvoju Slovenskej republiky v duchu demokratických tradícií, Charty ľudských práv, usilovať sa o mravnú čistotu spoločnosti, rovnoprávnosť a vzájomnú prospešnú spoluprácu.
- Vyjadrovať a obhajovať stanoviská bojovníkov za slobodu k aktuálnym politickým a spoločenským problémom a zachovávať historickú pamäť národa.
- Usilovať, aby dejiny národného boja za slobodu boli pravdivo spracované a aby bol objektívne hodnotený ich význam pre súčasné i budúce generácie.
- Zoznamovať verejnosť, menovite mládež s históriou a odkazom národného boja za slobodu vydávaním publikácií, zväzového časopisu Bojovník, prednáškami a besedami s využívaním masovokomunikačných prostriedkov.
- Uplatňovať práva a oprávnené nároky členov Zväzu v spolupráci so štátnymi a samosprávnymi orgánmi, menovite v oblasti sociálnej, zdravotnej a občianskoprávnej a spolupracovať s nimi pri zriaďovaní a udržiavaní pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ obetí národného boja za slobodu.
- V spolupráci so štátnou správou a samosprávou organizovať oslavy štátneho sviatku 29. augusta, 8.mája, ako aj spomienkové dni
- oslobodzovania obcí a miest - ukončenie 2.svetovej vojny, 9.september – pamätný deň holokaustu
- Nadväzovať a rozvíjať priateľské vzťahy s odbojovými a inými demokratickými organizáciami doma i v zahraničí.
Ktorým smerom do budúcnosti sa bude uberať SZPB?
Oblastný výbor SZPB v Rožňave pre splnenie uznesenia XIV. zjazdu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov rozpracoval Programové zameranie SZPB pre obdobie od XIV. do XV. zjazdu tak, aby plnenie úloh bolo kontrolovateľné a bolo prínosom pre zachovanie organizácie, ktorá svojim programom a Stanovam chráni odkaz SNP. Vychádzajúc zo základných zjazdových dokumentov a našej konferencie, oblastná organizácia bude plniť tieto úlohy:
1. Skvalitňovanie členskej základne:
- naďalej rozširovať členskú základňu o našich občanov, ktorým osud našej krajiny nie je ľahostajný a súhlasia s ideami, ktoré sú súčasťou nášho programu,
2. Oblasť historicko-dokumentačná:
- zdokumentovať pamätníky a pamätné miesta 1. svetovej vojny, Kragujevackej vzbury, protifašistického odboja v rokoch 1939 až 1945,
- získavať materiály o činnosti partizánskych a odbojových skupín v oblasti, hlavne od žijúcich účastníkov odboja (formou - písomné záznamy a predmety vzťahujúce sa k obdobiu, dobové fotografie, video a zvukové záznamy),
3. Oblasť spolupráce so štátnou správou a samosprávou:
- spolupracovať s miestnymi samosprávami a ozbrojenými silami pri organizovaní spomienkových slávností pri významných výročiach,
4. Oblasť sociálnej a zdravotnej starostlivosti o priamych účastníkov protifašistického odboja:
- základné organizácie v spolupráci s miestnou samosprávou budú vytvárať adekvátne podmienky v starostlivosti o dôstojnú starobu a dožitie ešte žijúcich odbojárov tak, aby sa zlepšilo ich spoločenské postavenie a uznanie v miestach ich trvalého pobytu,
5. Oblasť spolupráce s hromadnými oznamovacími prostriedkami:
- základné organizácie zabezpečia medzi svojimi členmi maximálnu propagáciu a odber nášho časopisu Bojovník,
- v regionálnej tlači a v ostatných médiách v maximálnej miere uverejňovať aktivity jednotlivých organizácií, hlavne pri príležitosti výročí spojených s ukončením vojny a SNP.
Za rozhovor ďakuje Dr. Jozef Sabo
{gallery}obsah/szpb/rv/2{/gallery}
{jcomments on}
































Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) má nezastupiteľné miesto v našej spoločnosti. Bližšie informácie o tejto organizácii sme získali do Ing. Norberta Lacka, predsedu oblastného výboru SZPB v Rožňave. Položili sme mu nasledujúce otázky a tu sú jeho odpovede:
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.