Po bohatej ponuke historických jázd v rámci železničnej nostalgie 2010 sa s cestujúcimi chce pomaly rozlúčiť aj Klub historických koľajových vozidiel z Košíc. Mimoriadne úspešný a jazdami nabitý rok vyvrcholí jazdou z Košíc do Slavca, kde si prezrieme Gombaseckú jaskyňu, opečieme slaninku, či klobásku a potom vyrazíme do Rožňavy. Tam si opäť na chvíľu odskočíme aj na zabudnutú trať č. 167 (Rožňava - Dobšiná).PROGRAM
Starý motorák M.131.1125 odíde z košickej hlavnej stanice už v tradičnom čase 8:05 hod. Cestujúcich vezmeme aj z Moldavy n. Bodvou a Rožňavy. Do stanice Slavec - jaskyňa dorazíme o 9:35 hod. Odtiaľ sa chodníkom vyberieme do Gombaseckej jaskyne, ktorej návšteva je započítaná v cene lístka.
Po prehliadke bude k dispozícii ohnisko, prineste si teda niečo na opekanie.
Zo stanice Slavec - jaskyňa odchádza vlak presne o 12:30 hod. do Rožňavy. Po krátkom pobyte na hlavnej stanici sa vydáme po zabudnutej trati až na zastávku Rožňava - mesto. Tam cestujúci vystúpia a peši vyrazia do starobylého baníckeho centra horného Gemera. Otvorené by mali byť historické pamiatky aj miestne reštaurácie. Vlak do Košíc zo zastávky Rožňava - mesto odíde o 15:41.
Historický vlak odvezie aj Rožňavčanov
Ešte pred odchodom do Košíc urobíme radosť aj Rožňavčanom. Keďže v tomto roku sme boli na trati č. 167 už trikrát, radi by sme istý dlh splatili aj obyvateľom starobylého baníckeho mesta. V prípade záujmu povozíme malých aj veľkých zvedavcov, či milovníkov železníc.
Zo zastávky Rožňava - mesto preto budeme kyvadlovo premávať do Betliara a na hlavnú rožňavskú stanicu, pričom budeme zastavovať aj na zastávke Rožňava - predmestie.
Srdečne pozývame všetkých, ktorí sa radi prevezú historickým motorákom z roku 1949, na drevených laviciach III. triedy. Cestovný poriadok a ceny lístkov sú uvedené v prílohe.
Rezervujte si miesta už teraz!
Veríme, že Vás jazda zaujme, pretože zviezť sa po trati z Rožňavy do Betliara „osobákom“ dnes už nie je možné. Naposledy tadiaľto premávali osobné vlaky pred siedmimi rokmi. Či sa nám takéto jazdy podarí zorganizovať aj na budúci rok, záleží aj na vašom záujme a ochote podporiť náš klub.
Tešíme sa na Vás!
Miesta si rezervujte mailom na adrese
POZOR!!! Jazdíme aj na sv. Mikuláša 4. decembra
Aj keď sa s touto jazdou lúčime so sezónou, v roku 2010 ešte tradične odvezieme aj 2 mikulášske vlaky z Košíc do Prešova a späť. Vo vlaku bude balíčky pre dobré deti rozdávať naozajstný Mikuláš a keďže miest je iba obmedzený počet, rezervujte si cestovné a balíček už teraz. Viac informácii hľadajte v najbližších dňoch na našej internetovej stránke www.khkv.sk
CESTOVNÝ PORIADOK GEMERSKÉHO EXPRESU 16.10.2010
Cesta tam: Košice – Slavec-jaskyňa – Rožňava-mesto
Príchod / Odchod
Košice 08: 05
Moldava n.Bodvou 08: 44
Rožňava 09: 26
Slavec - jaskyňa 9: 35 12: 30
Kyvadlová jazda Rožňava – Betliar a späť
JAZDA I: Príchod / Odchod JAZDA II: Príchod / Odchod
Rožňava 12.42 3:45
Rožňava - predmestie 12.44 13:48
Rožňava - mesto 12.52 13:51
Betliar 13.01 13.15 14:00 15:30
Rožňava - mesto 13.25 15:41
Rožňava - predmestie 13.27 -
Rožňava 13.30 13.45 15:46 16:01 (odchod do Košíc)
CESTOVNÉ Košice – Slavec jaskyňa - Rožňava
jednosmerný lístok: 6,- € dospelí / 3,- EUR deti
obojsmerný lístok: 9,- € dospelí / 4,- EUR deti
rodinný lístok: 25,- €
CESTOVNÉ na kyvadlové jazdy: Rožňava - Betliar a späť: 1,- € / 0,50 € deti
Cestujúci s platným obojsmerným lístkom majú kyvadlovú jazdu v cene.
Ľubomír Lehotský
PLAGÁT GEMERSKÉHO EXPRESU
{gallery}kultura/khkv/gomb{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.