Po bohatej ponuke historických jázd v rámci železničnej nostalgie 2010 sa s cestujúcimi chce pomaly rozlúčiť aj Klub historických koľajových vozidiel z Košíc. Mimoriadne úspešný a jazdami nabitý rok vyvrcholí jazdou z Košíc do Slavca, kde si prezrieme Gombaseckú jaskyňu, opečieme slaninku, či klobásku a potom vyrazíme do Rožňavy. Tam si opäť na chvíľu odskočíme aj na zabudnutú trať č. 167 (Rožňava - Dobšiná).PROGRAM
Starý motorák M.131.1125 odíde z košickej hlavnej stanice už v tradičnom čase 8:05 hod. Cestujúcich vezmeme aj z Moldavy n. Bodvou a Rožňavy. Do stanice Slavec - jaskyňa dorazíme o 9:35 hod. Odtiaľ sa chodníkom vyberieme do Gombaseckej jaskyne, ktorej návšteva je započítaná v cene lístka.
Po prehliadke bude k dispozícii ohnisko, prineste si teda niečo na opekanie.
Zo stanice Slavec - jaskyňa odchádza vlak presne o 12:30 hod. do Rožňavy. Po krátkom pobyte na hlavnej stanici sa vydáme po zabudnutej trati až na zastávku Rožňava - mesto. Tam cestujúci vystúpia a peši vyrazia do starobylého baníckeho centra horného Gemera. Otvorené by mali byť historické pamiatky aj miestne reštaurácie. Vlak do Košíc zo zastávky Rožňava - mesto odíde o 15:41.
Historický vlak odvezie aj Rožňavčanov
Ešte pred odchodom do Košíc urobíme radosť aj Rožňavčanom. Keďže v tomto roku sme boli na trati č. 167 už trikrát, radi by sme istý dlh splatili aj obyvateľom starobylého baníckeho mesta. V prípade záujmu povozíme malých aj veľkých zvedavcov, či milovníkov železníc.
Zo zastávky Rožňava - mesto preto budeme kyvadlovo premávať do Betliara a na hlavnú rožňavskú stanicu, pričom budeme zastavovať aj na zastávke Rožňava - predmestie.
Srdečne pozývame všetkých, ktorí sa radi prevezú historickým motorákom z roku 1949, na drevených laviciach III. triedy. Cestovný poriadok a ceny lístkov sú uvedené v prílohe.
Rezervujte si miesta už teraz!
Veríme, že Vás jazda zaujme, pretože zviezť sa po trati z Rožňavy do Betliara „osobákom“ dnes už nie je možné. Naposledy tadiaľto premávali osobné vlaky pred siedmimi rokmi. Či sa nám takéto jazdy podarí zorganizovať aj na budúci rok, záleží aj na vašom záujme a ochote podporiť náš klub.
Tešíme sa na Vás!
Miesta si rezervujte mailom na adrese
POZOR!!! Jazdíme aj na sv. Mikuláša 4. decembra
Aj keď sa s touto jazdou lúčime so sezónou, v roku 2010 ešte tradične odvezieme aj 2 mikulášske vlaky z Košíc do Prešova a späť. Vo vlaku bude balíčky pre dobré deti rozdávať naozajstný Mikuláš a keďže miest je iba obmedzený počet, rezervujte si cestovné a balíček už teraz. Viac informácii hľadajte v najbližších dňoch na našej internetovej stránke www.khkv.sk
CESTOVNÝ PORIADOK GEMERSKÉHO EXPRESU 16.10.2010
Cesta tam: Košice – Slavec-jaskyňa – Rožňava-mesto
Príchod / Odchod
Košice 08: 05
Moldava n.Bodvou 08: 44
Rožňava 09: 26
Slavec - jaskyňa 9: 35 12: 30
Kyvadlová jazda Rožňava – Betliar a späť
JAZDA I: Príchod / Odchod JAZDA II: Príchod / Odchod
Rožňava 12.42 3:45
Rožňava - predmestie 12.44 13:48
Rožňava - mesto 12.52 13:51
Betliar 13.01 13.15 14:00 15:30
Rožňava - mesto 13.25 15:41
Rožňava - predmestie 13.27 -
Rožňava 13.30 13.45 15:46 16:01 (odchod do Košíc)
CESTOVNÉ Košice – Slavec jaskyňa - Rožňava
jednosmerný lístok: 6,- € dospelí / 3,- EUR deti
obojsmerný lístok: 9,- € dospelí / 4,- EUR deti
rodinný lístok: 25,- €
CESTOVNÉ na kyvadlové jazdy: Rožňava - Betliar a späť: 1,- € / 0,50 € deti
Cestujúci s platným obojsmerným lístkom majú kyvadlovú jazdu v cene.
Ľubomír Lehotský
PLAGÁT GEMERSKÉHO EXPRESU
{gallery}kultura/khkv/gomb{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).