PROGRAM
Starý motorák M.131.1125 odíde z košickej hlavnej stanice už v tradičnom čase 8:05 hod. Cestujúcich vezmeme aj z Moldavy n. Bodvou a Rožňavy. Do stanice Slavec - jaskyňa dorazíme o 9:35 hod. Odtiaľ sa chodníkom vyberieme do Gombaseckej jaskyne, ktorej návšteva je započítaná v cene lístka.
Po prehliadke bude k dispozícii ohnisko, prineste si teda niečo na opekanie.
Zo stanice Slavec - jaskyňa odchádza vlak presne o 12:30 hod. do Rožňavy. Po krátkom pobyte na hlavnej stanici sa vydáme po zabudnutej trati až na zastávku Rožňava - mesto. Tam cestujúci vystúpia a peši vyrazia do starobylého baníckeho centra horného Gemera. Otvorené by mali byť historické pamiatky aj miestne reštaurácie. Vlak do Košíc zo zastávky Rožňava - mesto odíde o 15:41.
Historický vlak odvezie aj Rožňavčanov
Ešte pred odchodom do Košíc urobíme radosť aj Rožňavčanom. Keďže v tomto roku sme boli na trati č. 167 už trikrát, radi by sme istý dlh splatili aj obyvateľom starobylého baníckeho mesta. V prípade záujmu povozíme malých aj veľkých zvedavcov, či milovníkov železníc.
Zo zastávky Rožňava - mesto preto budeme kyvadlovo premávať do Betliara a na hlavnú rožňavskú stanicu, pričom budeme zastavovať aj na zastávke Rožňava - predmestie.
Srdečne pozývame všetkých, ktorí sa radi prevezú historickým motorákom z roku 1949, na drevených laviciach III. triedy. Cestovný poriadok a ceny lístkov sú uvedené v prílohe.
Rezervujte si miesta už teraz!
Veríme, že Vás jazda zaujme, pretože zviezť sa po trati z Rožňavy do Betliara „osobákom“ dnes už nie je možné. Naposledy tadiaľto premávali osobné vlaky pred siedmimi rokmi. Či sa nám takéto jazdy podarí zorganizovať aj na budúci rok, záleží aj na vašom záujme a ochote podporiť náš klub.
Tešíme sa na Vás!
Miesta si rezervujte mailom na adrese
POZOR!!! Jazdíme aj na sv. Mikuláša 4. decembra
Aj keď sa s touto jazdou lúčime so sezónou, v roku 2010 ešte tradične odvezieme aj 2 mikulášske vlaky z Košíc do Prešova a späť. Vo vlaku bude balíčky pre dobré deti rozdávať naozajstný Mikuláš a keďže miest je iba obmedzený počet, rezervujte si cestovné a balíček už teraz. Viac informácii hľadajte v najbližších dňoch na našej internetovej stránke www.khkv.sk
CESTOVNÝ PORIADOK GEMERSKÉHO EXPRESU 16.10.2010
Cesta tam: Košice – Slavec-jaskyňa – Rožňava-mesto
Príchod / Odchod
Košice 08: 05
Moldava n.Bodvou 08: 44
Rožňava 09: 26
Slavec - jaskyňa 9: 35 12: 30
Kyvadlová jazda Rožňava – Betliar a späť
JAZDA I: Príchod / Odchod JAZDA II: Príchod / Odchod
Rožňava 12.42 3:45
Rožňava - predmestie 12.44 13:48
Rožňava - mesto 12.52 13:51
Betliar 13.01 13.15 14:00 15:30
Rožňava - mesto 13.25 15:41
Rožňava - predmestie 13.27 -
Rožňava 13.30 13.45 15:46 16:01 (odchod do Košíc)
CESTOVNÉ Košice – Slavec jaskyňa - Rožňava
jednosmerný lístok: 6,- € dospelí / 3,- EUR deti
obojsmerný lístok: 9,- € dospelí / 4,- EUR deti
rodinný lístok: 25,- €
CESTOVNÉ na kyvadlové jazdy: Rožňava - Betliar a späť: 1,- € / 0,50 € deti
Cestujúci s platným obojsmerným lístkom majú kyvadlovú jazdu v cene.
Ľubomír Lehotský
PLAGÁT GEMERSKÉHO EXPRESU
{gallery}kultura/khkv/gomb{/gallery}
{jcomments on}

































Po bohatej ponuke historických jázd v rámci železničnej nostalgie 2010 sa s cestujúcimi chce pomaly rozlúčiť aj Klub historických koľajových vozidiel z Košíc. Mimoriadne úspešný a jazdami nabitý rok vyvrcholí jazdou z Košíc do Slavca, kde si prezrieme Gombaseckú jaskyňu, opečieme slaninku, či klobásku a potom vyrazíme do Rožňavy. Tam si opäť na chvíľu odskočíme aj na zabudnutú trať č. 167 (Rožňava - Dobšiná).
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-