Z mojich bohatých skúseností
môžem tvrdiť, že najnegatívnejšími faktormi pre úspešný lov na tejto vodnej nádrži sú prudké výkyvy počasia, hlavne z nízkeho atmosferického tlaku do vysokého (spojené so zmenou počasia zo zamračeného do slnečného), extrémne nízky stav vody a hlavne náhle, pomerne rýchle klesanie hladiny. Búrka ma tiež už zo dvakrát úplne „odstavila“ a vtedy je lov aj dosť nebezpečný, hlavne ak vás zastihne na vode a v rukách zvierate uhlíkové palice. Nebezpečný je aj prisilný vietor, hlavne pri prejazde člna vez veľké vlny naprieč priehradou. Sila a smer vetra má tiež neraz ohromný vplyv na úspech či neúspech lovu. Ťažko povedať, ktorý smer je najlepší, je to rôzne, ale podľa môjho názoru je to mierny severný vietor alebo stredne silný, ktorý trochu rozvíri hladinu, prípadne strhne svojou silou do vody náletový hmyz. Keď sa potom utíši, môžeme dokonale pozorovať aktivitu „pasúcich sa“ pstruhov. Krúžkujú a špliechajú. Najviac úspechov som dosiahol práve za obdobných podmienok aj pri poslednej návšteve Dediniek.
Palcmanská Maša
je pomerne veľká vodná nádrž (86 ha), preto tu chytáme prevažne z člna, striedavo klasickým nahadzovaním a trolingom. Ja mávam zostrojenú klasickú vláčkarskú zostavu, ale kamaráti občas zaexperimentujú a vláčia pri trolingu aj muškárkou (šnúra a dlhý kevlarový nadväzec). Spočiatku som najviac lovil prívlačovými prútmi značky Albastar, neskôr k nim pribudli jigové špeciály Mikádo a Quantum. Z nástrah najviac nasadzujem voblery, a to hlavne Salmo, Albastar a Kovmasters, ktoré dlhodobo testujem (nedávno k nim pribudli Yuwaku a Fanatic). Medzi nimi mám samozrejme rôzne modely pre povrchový aj hlbinný lov, v rôznych farebných odtieňoch vhodných do rozličných svetelných podmienok. Sú však obdobia a úseky, kde často lovím rotačkami a plandavkami či rôznymi „gumkáčmi“ (twistre, ripre, nymfy) a neraz lovím aj na marmišky s použitím UL výbavy a techniky. Menej a možno občas aj na škodu veci siahnem po strímroch a „bobinách“, vrátane tých vlastnoručne vyrobených. Za dlhé roky lovu na Palcmanskej Maši som nadobudol naozaj bohaté skúsenosti a nachytal stovky pstruhov. A z nich som vyše 90% nachytal práve na voblery. Z konkrétnych modelov sa mi najviac osvedčili od Salma - Butcher BR5F BR a HBR, BR5SDR BR a HBR, Hornet H4F CW, H2S D, T a BT. Veľmi účinné a úspešné sú aj ostatné modely jako Bulhead, Boxer, Sting a Minnow, ale aj voblery ostatných spomenutých značiek. Do hlbších vôd sa mi najviac osvedčili rôzne modely s veľkou lopatkou a vrchným úchytom (SDR), ktoré majú navyše dráždivý agresívny chod. Pre lov tesne pod hladinou sa hodia rôzne plávajúce voblery (F) s optimálnou hĺbkou potápania do 1 m a z nich je na tomto revíre mojou (a nie len mojou) „najväčšou tutovkou“ Salmo Minnow M5F RR. Nie vždy však musia byť práve tieto voblery v danej chvíli a za daných podmienok najúčinnejšie, preto je dôležité vyskúšať aj rôzne iné modely a farebné odtiene, ale aj nástrahy. Niekedy sú pstruhy priam agresívne, až žravé, a je im jedno, ktorú nástrahu im ponúknem. Inokedy sú však skoro až apatické a je doslova umením primäť ich k záberu. Preto neustále experimentujem. Podľa danej situácie a podmienok mením voblery či nasadzujem aj ostatné spomenuté nástrahy. Skúšam dovtedy, kým sa nedostaví úspech. Popri výbere nástrah rozhodujú aj také „maličkosti“ ako je ich správne a bezpečné uchytenie k vlascu či šnúre. K tomu používam výlučne odopínaciu karabínku s obratlíkmi. Je toho ešte veľmi veľa, čo by sa dalo napísať, čo všetko rozhoduje a ovplyvňuje úspešnosť lovu, ale to by bolo snáď aj na knihu. Dôležité je, skúšať, experimentovať, zapisovať si a hlavne loviť, loviť, loviť. Iste má už každý z vás, milí športovci, tú svoju naj nástrahu tak ako ja, ktorej dôveruje a ktorou prekabáti a chytí tú svoju rybku. Dúfam ale, že tým menej skúseným prívlačkárom moje opísané skúsenosti dopomôžu k zdokonaleniu lovu pstruhov na prívlač na tejto nádhernej vodnej nádrži.
Od mojej prvej návštevy
Dediniek uplynulo už 13 rokov. Odvtedy som nielenže nevynechal ich návštevu ani jeden rok, ale darí sa mi tam prísť aj viackrát do roka. Dokonca niekedy aj s mojou manželkou a dcérami, s ktorými sme samozrejme pochodili aj po krásnom okolí a poobdivovali prírodu a mnohé zaujímavé historické a kultúrne pamiatky. A chystáme sa ich spoznávať aj naďalej.
Či sa už rozhodnete pre lov pstruhov na tejto krásnej nádrži, či na okolitých tokoch (Hnilec, Hornád, Slaná...), turistické výlety (Stratenská Píla, Geravy, Havrania dolina, Zejmarská roklina, Prielom Hornádu...), či náštevu nádherných jaskýň (Dobšinská ľadová, Aragonitová…), alebo hodnotných kultúrnych pamiatok (Betliar, Krásna Hôrka, Spišský hrad…), Slovenský raj, ale aj celý Gemer, vás svojím hrejivým čarokrásnym náručím zaiste objíme a prijme za svojich tak ako mňa a rovnako si oddýchnete, zrelaxujete, pookrejete.
Už sa teším na ďalšiu, tohtoročnú už štvrtú výpravu za pstruhmi na Palcmanskú Mašu. Možno tam stretnem aj niektorých z vás, čitateľov tejto stránky.
Veľa pekných zážitkov pri love pstruhov! Petrov zdar!
5.9.2010
Robo Fülöp,
Levičan - Dedinčan
Poznámka: Fotografie sú z rôznych období a za rôznych svetelných podmienok
FOTOGALÉRIA Z RYBÁRENIA V SLOVENSKOM RAJI (2)
{gallery}kultura/rybari/2{/gallery}
{jcomments on}
































(Dokončenie)
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).