(Dokončenie)Z mojich bohatých skúseností
môžem tvrdiť, že najnegatívnejšími faktormi pre úspešný lov na tejto vodnej nádrži sú prudké výkyvy počasia, hlavne z nízkeho atmosferického tlaku do vysokého (spojené so zmenou počasia zo zamračeného do slnečného), extrémne nízky stav vody a hlavne náhle, pomerne rýchle klesanie hladiny. Búrka ma tiež už zo dvakrát úplne „odstavila“ a vtedy je lov aj dosť nebezpečný, hlavne ak vás zastihne na vode a v rukách zvierate uhlíkové palice. Nebezpečný je aj prisilný vietor, hlavne pri prejazde člna vez veľké vlny naprieč priehradou. Sila a smer vetra má tiež neraz ohromný vplyv na úspech či neúspech lovu. Ťažko povedať, ktorý smer je najlepší, je to rôzne, ale podľa môjho názoru je to mierny severný vietor alebo stredne silný, ktorý trochu rozvíri hladinu, prípadne strhne svojou silou do vody náletový hmyz. Keď sa potom utíši, môžeme dokonale pozorovať aktivitu „pasúcich sa“ pstruhov. Krúžkujú a špliechajú. Najviac úspechov som dosiahol práve za obdobných podmienok aj pri poslednej návšteve Dediniek.
Palcmanská Maša
je pomerne veľká vodná nádrž (86 ha), preto tu chytáme prevažne z člna, striedavo klasickým nahadzovaním a trolingom. Ja mávam zostrojenú klasickú vláčkarskú zostavu, ale kamaráti občas zaexperimentujú a vláčia pri trolingu aj muškárkou (šnúra a dlhý kevlarový nadväzec). Spočiatku som najviac lovil prívlačovými prútmi značky Albastar, neskôr k nim pribudli jigové špeciály Mikádo a Quantum. Z nástrah najviac nasadzujem voblery, a to hlavne Salmo, Albastar a Kovmasters, ktoré dlhodobo testujem (nedávno k nim pribudli Yuwaku a Fanatic). Medzi nimi mám samozrejme rôzne modely pre povrchový aj hlbinný lov, v rôznych farebných odtieňoch vhodných do rozličných svetelných podmienok. Sú však obdobia a úseky, kde často lovím rotačkami a plandavkami či rôznymi „gumkáčmi“ (twistre, ripre, nymfy) a neraz lovím aj na marmišky s použitím UL výbavy a techniky. Menej a možno občas aj na škodu veci siahnem po strímroch a „bobinách“, vrátane tých vlastnoručne vyrobených. Za dlhé roky lovu na Palcmanskej Maši som nadobudol naozaj bohaté skúsenosti a nachytal stovky pstruhov. A z nich som vyše 90% nachytal práve na voblery. Z konkrétnych modelov sa mi najviac osvedčili od Salma - Butcher BR5F BR a HBR, BR5SDR BR a HBR, Hornet H4F CW, H2S D, T a BT. Veľmi účinné a úspešné sú aj ostatné modely jako Bulhead, Boxer, Sting a Minnow, ale aj voblery ostatných spomenutých značiek. Do hlbších vôd sa mi najviac osvedčili rôzne modely s veľkou lopatkou a vrchným úchytom (SDR), ktoré majú navyše dráždivý agresívny chod. Pre lov tesne pod hladinou sa hodia rôzne plávajúce voblery (F) s optimálnou hĺbkou potápania do 1 m a z nich je na tomto revíre mojou (a nie len mojou) „najväčšou tutovkou“ Salmo Minnow M5F RR. Nie vždy však musia byť práve tieto voblery v danej chvíli a za daných podmienok najúčinnejšie, preto je dôležité vyskúšať aj rôzne iné modely a farebné odtiene, ale aj nástrahy. Niekedy sú pstruhy priam agresívne, až žravé, a je im jedno, ktorú nástrahu im ponúknem. Inokedy sú však skoro až apatické a je doslova umením primäť ich k záberu. Preto neustále experimentujem. Podľa danej situácie a podmienok mením voblery či nasadzujem aj ostatné spomenuté nástrahy. Skúšam dovtedy, kým sa nedostaví úspech. Popri výbere nástrah rozhodujú aj také „maličkosti“ ako je ich správne a bezpečné uchytenie k vlascu či šnúre. K tomu používam výlučne odopínaciu karabínku s obratlíkmi. Je toho ešte veľmi veľa, čo by sa dalo napísať, čo všetko rozhoduje a ovplyvňuje úspešnosť lovu, ale to by bolo snáď aj na knihu. Dôležité je, skúšať, experimentovať, zapisovať si a hlavne loviť, loviť, loviť. Iste má už každý z vás, milí športovci, tú svoju naj nástrahu tak ako ja, ktorej dôveruje a ktorou prekabáti a chytí tú svoju rybku. Dúfam ale, že tým menej skúseným prívlačkárom moje opísané skúsenosti dopomôžu k zdokonaleniu lovu pstruhov na prívlač na tejto nádhernej vodnej nádrži.
Od mojej prvej návštevy
Dediniek uplynulo už 13 rokov. Odvtedy som nielenže nevynechal ich návštevu ani jeden rok, ale darí sa mi tam prísť aj viackrát do roka. Dokonca niekedy aj s mojou manželkou a dcérami, s ktorými sme samozrejme pochodili aj po krásnom okolí a poobdivovali prírodu a mnohé zaujímavé historické a kultúrne pamiatky. A chystáme sa ich spoznávať aj naďalej.
Či sa už rozhodnete pre lov pstruhov na tejto krásnej nádrži, či na okolitých tokoch (Hnilec, Hornád, Slaná...), turistické výlety (Stratenská Píla, Geravy, Havrania dolina, Zejmarská roklina, Prielom Hornádu...), či náštevu nádherných jaskýň (Dobšinská ľadová, Aragonitová…), alebo hodnotných kultúrnych pamiatok (Betliar, Krásna Hôrka, Spišský hrad…), Slovenský raj, ale aj celý Gemer, vás svojím hrejivým čarokrásnym náručím zaiste objíme a prijme za svojich tak ako mňa a rovnako si oddýchnete, zrelaxujete, pookrejete.
Už sa teším na ďalšiu, tohtoročnú už štvrtú výpravu za pstruhmi na Palcmanskú Mašu. Možno tam stretnem aj niektorých z vás, čitateľov tejto stránky.
Veľa pekných zážitkov pri love pstruhov! Petrov zdar!
5.9.2010
Robo Fülöp,
Levičan - Dedinčan
Poznámka: Fotografie sú z rôznych období a za rôznych svetelných podmienok
FOTOGALÉRIA Z RYBÁRENIA V SLOVENSKOM RAJI (2)
{gallery}kultura/rybari/2{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.