Z mojich bohatých skúseností
môžem tvrdiť, že najnegatívnejšími faktormi pre úspešný lov na tejto vodnej nádrži sú prudké výkyvy počasia, hlavne z nízkeho atmosferického tlaku do vysokého (spojené so zmenou počasia zo zamračeného do slnečného), extrémne nízky stav vody a hlavne náhle, pomerne rýchle klesanie hladiny. Búrka ma tiež už zo dvakrát úplne „odstavila“ a vtedy je lov aj dosť nebezpečný, hlavne ak vás zastihne na vode a v rukách zvierate uhlíkové palice. Nebezpečný je aj prisilný vietor, hlavne pri prejazde člna vez veľké vlny naprieč priehradou. Sila a smer vetra má tiež neraz ohromný vplyv na úspech či neúspech lovu. Ťažko povedať, ktorý smer je najlepší, je to rôzne, ale podľa môjho názoru je to mierny severný vietor alebo stredne silný, ktorý trochu rozvíri hladinu, prípadne strhne svojou silou do vody náletový hmyz. Keď sa potom utíši, môžeme dokonale pozorovať aktivitu „pasúcich sa“ pstruhov. Krúžkujú a špliechajú. Najviac úspechov som dosiahol práve za obdobných podmienok aj pri poslednej návšteve Dediniek.
Palcmanská Maša
je pomerne veľká vodná nádrž (86 ha), preto tu chytáme prevažne z člna, striedavo klasickým nahadzovaním a trolingom. Ja mávam zostrojenú klasickú vláčkarskú zostavu, ale kamaráti občas zaexperimentujú a vláčia pri trolingu aj muškárkou (šnúra a dlhý kevlarový nadväzec). Spočiatku som najviac lovil prívlačovými prútmi značky Albastar, neskôr k nim pribudli jigové špeciály Mikádo a Quantum. Z nástrah najviac nasadzujem voblery, a to hlavne Salmo, Albastar a Kovmasters, ktoré dlhodobo testujem (nedávno k nim pribudli Yuwaku a Fanatic). Medzi nimi mám samozrejme rôzne modely pre povrchový aj hlbinný lov, v rôznych farebných odtieňoch vhodných do rozličných svetelných podmienok. Sú však obdobia a úseky, kde často lovím rotačkami a plandavkami či rôznymi „gumkáčmi“ (twistre, ripre, nymfy) a neraz lovím aj na marmišky s použitím UL výbavy a techniky. Menej a možno občas aj na škodu veci siahnem po strímroch a „bobinách“, vrátane tých vlastnoručne vyrobených. Za dlhé roky lovu na Palcmanskej Maši som nadobudol naozaj bohaté skúsenosti a nachytal stovky pstruhov. A z nich som vyše 90% nachytal práve na voblery. Z konkrétnych modelov sa mi najviac osvedčili od Salma - Butcher BR5F BR a HBR, BR5SDR BR a HBR, Hornet H4F CW, H2S D, T a BT. Veľmi účinné a úspešné sú aj ostatné modely jako Bulhead, Boxer, Sting a Minnow, ale aj voblery ostatných spomenutých značiek. Do hlbších vôd sa mi najviac osvedčili rôzne modely s veľkou lopatkou a vrchným úchytom (SDR), ktoré majú navyše dráždivý agresívny chod. Pre lov tesne pod hladinou sa hodia rôzne plávajúce voblery (F) s optimálnou hĺbkou potápania do 1 m a z nich je na tomto revíre mojou (a nie len mojou) „najväčšou tutovkou“ Salmo Minnow M5F RR. Nie vždy však musia byť práve tieto voblery v danej chvíli a za daných podmienok najúčinnejšie, preto je dôležité vyskúšať aj rôzne iné modely a farebné odtiene, ale aj nástrahy. Niekedy sú pstruhy priam agresívne, až žravé, a je im jedno, ktorú nástrahu im ponúknem. Inokedy sú však skoro až apatické a je doslova umením primäť ich k záberu. Preto neustále experimentujem. Podľa danej situácie a podmienok mením voblery či nasadzujem aj ostatné spomenuté nástrahy. Skúšam dovtedy, kým sa nedostaví úspech. Popri výbere nástrah rozhodujú aj také „maličkosti“ ako je ich správne a bezpečné uchytenie k vlascu či šnúre. K tomu používam výlučne odopínaciu karabínku s obratlíkmi. Je toho ešte veľmi veľa, čo by sa dalo napísať, čo všetko rozhoduje a ovplyvňuje úspešnosť lovu, ale to by bolo snáď aj na knihu. Dôležité je, skúšať, experimentovať, zapisovať si a hlavne loviť, loviť, loviť. Iste má už každý z vás, milí športovci, tú svoju naj nástrahu tak ako ja, ktorej dôveruje a ktorou prekabáti a chytí tú svoju rybku. Dúfam ale, že tým menej skúseným prívlačkárom moje opísané skúsenosti dopomôžu k zdokonaleniu lovu pstruhov na prívlač na tejto nádhernej vodnej nádrži.
Od mojej prvej návštevy
Dediniek uplynulo už 13 rokov. Odvtedy som nielenže nevynechal ich návštevu ani jeden rok, ale darí sa mi tam prísť aj viackrát do roka. Dokonca niekedy aj s mojou manželkou a dcérami, s ktorými sme samozrejme pochodili aj po krásnom okolí a poobdivovali prírodu a mnohé zaujímavé historické a kultúrne pamiatky. A chystáme sa ich spoznávať aj naďalej.
Či sa už rozhodnete pre lov pstruhov na tejto krásnej nádrži, či na okolitých tokoch (Hnilec, Hornád, Slaná...), turistické výlety (Stratenská Píla, Geravy, Havrania dolina, Zejmarská roklina, Prielom Hornádu...), či náštevu nádherných jaskýň (Dobšinská ľadová, Aragonitová…), alebo hodnotných kultúrnych pamiatok (Betliar, Krásna Hôrka, Spišský hrad…), Slovenský raj, ale aj celý Gemer, vás svojím hrejivým čarokrásnym náručím zaiste objíme a prijme za svojich tak ako mňa a rovnako si oddýchnete, zrelaxujete, pookrejete.
Už sa teším na ďalšiu, tohtoročnú už štvrtú výpravu za pstruhmi na Palcmanskú Mašu. Možno tam stretnem aj niektorých z vás, čitateľov tejto stránky.
Veľa pekných zážitkov pri love pstruhov! Petrov zdar!
5.9.2010
Robo Fülöp,
Levičan - Dedinčan
Poznámka: Fotografie sú z rôznych období a za rôznych svetelných podmienok
FOTOGALÉRIA Z RYBÁRENIA V SLOVENSKOM RAJI (2)
{gallery}kultura/rybari/2{/gallery}
{jcomments on}
































(Dokončenie)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.