Slovenský raj je aj rybárskym rajom (1) Doporučený
Napísal(a) Robo Fülöp
Prípravy
Pred 13 rokmi (písal sa rok 1997) mi ponúkol Stano - jeden z priateľov mojej rybárskej partie, či by som s ním nešiel v septembri na pstruhy na Palcmanskú Mašu. Priznám sa, nevedel som sa hneď zorientovať, kde to je a ani lov pstruhov som dosiaľ neskúšal. Pre mňa to bol dovtedy neznámy „zamotaný trojuholník“ - Slovenský raj, Dedinky, Palcmanská Maša. Ten sa mi podarilo rozmotať vďaka mojej prvej nášteve tohoto revíru.
Prv než sme sa vybrali na cestu, doplnil som svoju prívlačkársku výbavu o
Vyrazili sme skoro ráno a k „miestu činu“ nás čakalo prekonať 210 km. Cesta bola síce dlhá, ale o to krajšia. Keď sme prechádzali malebnou krajinou Horehronia až pod Kráľovu hoľu, no hlavne keď sme zastali pri prameni Hrona, zmocnil sa ma veľmi príjemný pocit. Rybársky som totiž vyrastal na spodnom úseku tejto rieky, kde doteraz často lovím, a zrazu som stál prvýkrát v živote pri jeho zrode, u jeho kolísky. Pokľakol som a a napil sa z jeho priezračného prameňa. Pre mňa je to až dosiaľ hotový posvätný rituál. Kto má tú svoju rieku tak rád ako ja, určite vie o čom hovorím! Od tejto našej príjemnej medzizastávky cesta ubiehala omnoho rýchlejšie a o chvíľu sme konečne dorazili. Už keď som z vrchu príjazdu zazrel trblietajúcu sa hladinu priehrady, zobudila sa vo mne neprekonateľná vášeň lovca a nemohol som sa dočkať, kedy už konečne „omočím“ svoje voblery a blyskáče. Mysľou som už dávno bol na love, ale moje oči sa nemohli odtrhnúť od krásnej okolitej prírody. Po vybavení ubytovania a hosťovacích povoleniek, zapožičaní vopred rezervovaného člna, sme s netrpezlivosťou a nemalým očakávaním konečne vyrazili na lov.
Prvý lov
Náš vypožičaný čln mal „parkovisko“ priamo v dedine. Kým Stano odomkol zámok z reťaze, ktorou boli veslá v člne zaistené, nevydržal som a prvé hody som absolvoval ešte z brehu, no bezvýsledne. Po odrazení od brehu sa Stano posadil za veslá a ja do zadnej časti člna. Náš lov sa mohol naplno začať. Na jeho odporúčanie som si na vlasec priviazal plávajúci vobler, malého 5 cm dlhého ostriežika. On začal loviť tiež s plávajúcim voblerom, 4 cm dlhým pstruhom potočným. Po dosiahnutí optimálnej rýchlosti sme vypustili z odklopených navijákov svoje nástrahy do vody. Po zhruba 30 – 40 metroch sme ich odvíjanie zastavili. Takto sme vláčili nástrahy využívajúc rýchlosť člna. Naša prvá trasa viedla od dediny smerom k telesu hrádze a naspäť, popred bufet s terasou a hotel, vo vzdialenosti 40 metrov od brehu. Prvé zábery prišli až za zátokou, nachádzajúcou sa tesne pod príjazdovou cestou do dediny, kde sme sa priblížili do tesnej blízkosti brehu, spevneného veľkými balvanmi. Trochu som bol však sklamaný, boli to „len“ ostrieže. To som ešte netušil, že ich nachytáme celkom slušné množstvo a akú výbornú večeru z nich priateľ pripraví! Po prvých záberoch ostriežov prišli konečne aj prvé zábery pstruhov. Boli to však len podmierečné potočáky. Ale predsa: chytil som prvého pstruha v živote! Po prelovení spomenutej trasy sme sa rozhodli prejsť na druhú stranu nádrže k železničnej trati. Nebolo to veru jednoduché, lebo naprieč fúkal silný vietor, vytvárajúci na vode pomerne veľké vlny. Pri trati je celý breh spevnený veľkými balvanmi a kamennou drťou. Tu sme na chvíľu zakotvili a lovili z brehu. Vyskúšali sme snáď všetky voblery a blyskáče, no bezvýsledne. Od blízkej železničnej stanice sme pokračovali smerom k ostrovčeku, situovanom v severnej časti nádrže, pri ktorom sa nachádza klietkový odchov pstruhov. Od ostrovčeka sme pokračovali ďalej, smerom k Stratenskej Píle. Tu sa nádrž zvažuje do úzkeho kaňona, kde sa Hnilec vlieva do nádrže. Čím ďalej sme pokračovali proti prúdu, tým viac sa menil jeho charakter na typickú horskú rieku, s priezračnou, do zelena sfarbenou vodou. Na tomto mieste sme viackrát vystúpili z člna a skúšali šťastie z brehu, no bezvýsledne. Celý tento úsek sa ľudovo nazýva Chobot. Pretínajú ho dva železničné mosty. A tu to zrazu prišlo: prudký úder do môjho prútu, razantný zásek a začal sa môj „prvý boj“ s evidentne mierečným pstruhom. Stano prestal veslovať a ja som sa snažil čo najrýchlejšie navíjať vlasec, aby som bol s mojím protivníkom v neustálom kontakte. Dovtedy som len z počutia vedel o tom, ako vie pstruh vyskakovať z vody a ako sa vie pritom zbaviť nástrahy. A predviedol mi to v plnej paráde. Vtedy som zbadal, že je to pekný potočák. Po jeho opakovaných výpadoch sa mi ho konečne podarilo zdolať a úspešne vyloviť. Meral 34 cm a bol nádherne sfarbený do hneda. Ďalší záber nenechal na seba dlho čakať. Tentoraz sa ohla špička priateľovho prútu a nasledoval jeho razantný zásek. Po chvíľke zdolávania zatiaľ neznámeho protivníka ho podobral a položil na dno člna. Na naše prekvapenie to bol menší pstruh jazerný. Chvíľu sme ho obdivovali a potom šetrne vrátili do vody. Zhruba o 50 metrov ďalej som mal konečne ďalší záber. Po záseku sa nad hladinu vyhodil krásny, vyše 40 centimetrový pstruh dúhový, po chvíli zdolávania sa mi však odopol. Počas nasledujúcich hodín som mal na prúte ešte asi 5 pstruhov, z čoho sa mi podarilo vyloviť troch pekných dúhakov. S mojimi prvými úlovkami pstruhov som bol spokojný a veruže aj pyšný! Po návrate do dediny sme to, ako sa patrí, patrične oslávili. „Oldomáš“ som platil samozrejme ja! Už vtedy som bol rozhodnutý, že tento čarokrásny revír budem navštevovať každý rok.
Dlhoročné skúsenosti
Zatiaľ sa mi toto predsavzatie darí napĺňať, odvtedy som sem zavítal už veľakrát. Zážitkov pribudlo neúrekom. Pribudlo aj skúseností z lovu pstruhov na tomto revíri. Spoznal som sa tu s mnohými pstruhármi snáď zo všetkých kútov Slovenska a samozrejme aj s „domorodcami“. Často sme sa po love stretli pri pivečku, porozprávali, vymenili skúsenosti z lovu a poukazovali svoje úspešné nástrahy. Dostal som od nich mnoho mnoho rád a veľa odpozoroval počas lovu. Obdivoval som umenie nielen „klasikov“ vláčkarov, ale aj muškárov. Sú to naozaj zruční majstri rybárskeho cechu. Po lepšom spoznaní špecifických daností nádrže, správania sa pstruhov a vylepšení techniky lovu, som postupne nadobudol čoraz viac skúseností.
Moje nasledujúce návštevy a rybačka (so Stanom či ostatnými kamarátmi) sa dosť podobali tej prvej. Boli však obohatené o ďalšie skúsenosti, ktoré priniesli ešte výraznejšie úspechy, aj keď sa mi vždy nedarilo podľa predstáv Brázdili sme po vode, naše klasické overené trasy sme si zakaždým zopakovali, niekedy podľa okolností však aj menili ich poradie. Celkom sa mi nepozdávala naša pôvodná taktika, technika lovu a ani nástrahy (okrem klasických pstruhárskych voblerov to boli hlavne rôzne blyskáče). Bol som rozhodnutý, že musím niečo zmeniť, vylepšiť! Moje rybárske úspechy sa postupne zlepšovali a ako sa neskôr ukázalo, nebolo to len zvýšenou aktivitou pstruhov, ale aj lepšou technikou lovu a správnou voľbou voblerov. Tie dokážu vďaka dráždivému pohybu, ale aj farebným odtieňom dokonale imitovať živú rybku. Pozorne sme sledovali aktivitu pstruhov (hlavne dúhakov, ktorí lovia v skupinách) po celej vodnej ploche a na mieste, kde sme ju zaregistrovali, snažili sme sa k nemu čo najrýchlejšie priblížiť. Aktivita pstruhov býva viditeľná podľa ich krúžkovania, ale aj vyskakovania nad hladinu a tiež vďaka našim polarizačným okuliarom s kvalitným UV filtrom. Vďaka nim sa eliminujú odlesky slnečného svetla dopadajúceho na vodnú plochu a zlepší sa aj pohľad pod hladinu.
(Pokračovanie)
Robo Fülöp, Levičan - Dedinčan
5.9.2010
FOTOGALÉRIA RYBÁROV ZO SLOVENSKÉHO RAJA
{gallery}kultura/rybari{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-