Slovenský raj je aj rybárskym rajom (1) Doporučený
Napísal(a) Robo Fülöp
Prípravy
Pred 13 rokmi (písal sa rok 1997) mi ponúkol Stano - jeden z priateľov mojej rybárskej partie, či by som s ním nešiel v septembri na pstruhy na Palcmanskú Mašu. Priznám sa, nevedel som sa hneď zorientovať, kde to je a ani lov pstruhov som dosiaľ neskúšal. Pre mňa to bol dovtedy neznámy „zamotaný trojuholník“ - Slovenský raj, Dedinky, Palcmanská Maša. Ten sa mi podarilo rozmotať vďaka mojej prvej nášteve tohoto revíru.
Prv než sme sa vybrali na cestu, doplnil som svoju prívlačkársku výbavu o
Vyrazili sme skoro ráno a k „miestu činu“ nás čakalo prekonať 210 km. Cesta bola síce dlhá, ale o to krajšia. Keď sme prechádzali malebnou krajinou Horehronia až pod Kráľovu hoľu, no hlavne keď sme zastali pri prameni Hrona, zmocnil sa ma veľmi príjemný pocit. Rybársky som totiž vyrastal na spodnom úseku tejto rieky, kde doteraz často lovím, a zrazu som stál prvýkrát v živote pri jeho zrode, u jeho kolísky. Pokľakol som a a napil sa z jeho priezračného prameňa. Pre mňa je to až dosiaľ hotový posvätný rituál. Kto má tú svoju rieku tak rád ako ja, určite vie o čom hovorím! Od tejto našej príjemnej medzizastávky cesta ubiehala omnoho rýchlejšie a o chvíľu sme konečne dorazili. Už keď som z vrchu príjazdu zazrel trblietajúcu sa hladinu priehrady, zobudila sa vo mne neprekonateľná vášeň lovca a nemohol som sa dočkať, kedy už konečne „omočím“ svoje voblery a blyskáče. Mysľou som už dávno bol na love, ale moje oči sa nemohli odtrhnúť od krásnej okolitej prírody. Po vybavení ubytovania a hosťovacích povoleniek, zapožičaní vopred rezervovaného člna, sme s netrpezlivosťou a nemalým očakávaním konečne vyrazili na lov.
Prvý lov
Náš vypožičaný čln mal „parkovisko“ priamo v dedine. Kým Stano odomkol zámok z reťaze, ktorou boli veslá v člne zaistené, nevydržal som a prvé hody som absolvoval ešte z brehu, no bezvýsledne. Po odrazení od brehu sa Stano posadil za veslá a ja do zadnej časti člna. Náš lov sa mohol naplno začať. Na jeho odporúčanie som si na vlasec priviazal plávajúci vobler, malého 5 cm dlhého ostriežika. On začal loviť tiež s plávajúcim voblerom, 4 cm dlhým pstruhom potočným. Po dosiahnutí optimálnej rýchlosti sme vypustili z odklopených navijákov svoje nástrahy do vody. Po zhruba 30 – 40 metroch sme ich odvíjanie zastavili. Takto sme vláčili nástrahy využívajúc rýchlosť člna. Naša prvá trasa viedla od dediny smerom k telesu hrádze a naspäť, popred bufet s terasou a hotel, vo vzdialenosti 40 metrov od brehu. Prvé zábery prišli až za zátokou, nachádzajúcou sa tesne pod príjazdovou cestou do dediny, kde sme sa priblížili do tesnej blízkosti brehu, spevneného veľkými balvanmi. Trochu som bol však sklamaný, boli to „len“ ostrieže. To som ešte netušil, že ich nachytáme celkom slušné množstvo a akú výbornú večeru z nich priateľ pripraví! Po prvých záberoch ostriežov prišli konečne aj prvé zábery pstruhov. Boli to však len podmierečné potočáky. Ale predsa: chytil som prvého pstruha v živote! Po prelovení spomenutej trasy sme sa rozhodli prejsť na druhú stranu nádrže k železničnej trati. Nebolo to veru jednoduché, lebo naprieč fúkal silný vietor, vytvárajúci na vode pomerne veľké vlny. Pri trati je celý breh spevnený veľkými balvanmi a kamennou drťou. Tu sme na chvíľu zakotvili a lovili z brehu. Vyskúšali sme snáď všetky voblery a blyskáče, no bezvýsledne. Od blízkej železničnej stanice sme pokračovali smerom k ostrovčeku, situovanom v severnej časti nádrže, pri ktorom sa nachádza klietkový odchov pstruhov. Od ostrovčeka sme pokračovali ďalej, smerom k Stratenskej Píle. Tu sa nádrž zvažuje do úzkeho kaňona, kde sa Hnilec vlieva do nádrže. Čím ďalej sme pokračovali proti prúdu, tým viac sa menil jeho charakter na typickú horskú rieku, s priezračnou, do zelena sfarbenou vodou. Na tomto mieste sme viackrát vystúpili z člna a skúšali šťastie z brehu, no bezvýsledne. Celý tento úsek sa ľudovo nazýva Chobot. Pretínajú ho dva železničné mosty. A tu to zrazu prišlo: prudký úder do môjho prútu, razantný zásek a začal sa môj „prvý boj“ s evidentne mierečným pstruhom. Stano prestal veslovať a ja som sa snažil čo najrýchlejšie navíjať vlasec, aby som bol s mojím protivníkom v neustálom kontakte. Dovtedy som len z počutia vedel o tom, ako vie pstruh vyskakovať z vody a ako sa vie pritom zbaviť nástrahy. A predviedol mi to v plnej paráde. Vtedy som zbadal, že je to pekný potočák. Po jeho opakovaných výpadoch sa mi ho konečne podarilo zdolať a úspešne vyloviť. Meral 34 cm a bol nádherne sfarbený do hneda. Ďalší záber nenechal na seba dlho čakať. Tentoraz sa ohla špička priateľovho prútu a nasledoval jeho razantný zásek. Po chvíľke zdolávania zatiaľ neznámeho protivníka ho podobral a položil na dno člna. Na naše prekvapenie to bol menší pstruh jazerný. Chvíľu sme ho obdivovali a potom šetrne vrátili do vody. Zhruba o 50 metrov ďalej som mal konečne ďalší záber. Po záseku sa nad hladinu vyhodil krásny, vyše 40 centimetrový pstruh dúhový, po chvíli zdolávania sa mi však odopol. Počas nasledujúcich hodín som mal na prúte ešte asi 5 pstruhov, z čoho sa mi podarilo vyloviť troch pekných dúhakov. S mojimi prvými úlovkami pstruhov som bol spokojný a veruže aj pyšný! Po návrate do dediny sme to, ako sa patrí, patrične oslávili. „Oldomáš“ som platil samozrejme ja! Už vtedy som bol rozhodnutý, že tento čarokrásny revír budem navštevovať každý rok.
Dlhoročné skúsenosti
Zatiaľ sa mi toto predsavzatie darí napĺňať, odvtedy som sem zavítal už veľakrát. Zážitkov pribudlo neúrekom. Pribudlo aj skúseností z lovu pstruhov na tomto revíri. Spoznal som sa tu s mnohými pstruhármi snáď zo všetkých kútov Slovenska a samozrejme aj s „domorodcami“. Často sme sa po love stretli pri pivečku, porozprávali, vymenili skúsenosti z lovu a poukazovali svoje úspešné nástrahy. Dostal som od nich mnoho mnoho rád a veľa odpozoroval počas lovu. Obdivoval som umenie nielen „klasikov“ vláčkarov, ale aj muškárov. Sú to naozaj zruční majstri rybárskeho cechu. Po lepšom spoznaní špecifických daností nádrže, správania sa pstruhov a vylepšení techniky lovu, som postupne nadobudol čoraz viac skúseností.
Moje nasledujúce návštevy a rybačka (so Stanom či ostatnými kamarátmi) sa dosť podobali tej prvej. Boli však obohatené o ďalšie skúsenosti, ktoré priniesli ešte výraznejšie úspechy, aj keď sa mi vždy nedarilo podľa predstáv Brázdili sme po vode, naše klasické overené trasy sme si zakaždým zopakovali, niekedy podľa okolností však aj menili ich poradie. Celkom sa mi nepozdávala naša pôvodná taktika, technika lovu a ani nástrahy (okrem klasických pstruhárskych voblerov to boli hlavne rôzne blyskáče). Bol som rozhodnutý, že musím niečo zmeniť, vylepšiť! Moje rybárske úspechy sa postupne zlepšovali a ako sa neskôr ukázalo, nebolo to len zvýšenou aktivitou pstruhov, ale aj lepšou technikou lovu a správnou voľbou voblerov. Tie dokážu vďaka dráždivému pohybu, ale aj farebným odtieňom dokonale imitovať živú rybku. Pozorne sme sledovali aktivitu pstruhov (hlavne dúhakov, ktorí lovia v skupinách) po celej vodnej ploche a na mieste, kde sme ju zaregistrovali, snažili sme sa k nemu čo najrýchlejšie priblížiť. Aktivita pstruhov býva viditeľná podľa ich krúžkovania, ale aj vyskakovania nad hladinu a tiež vďaka našim polarizačným okuliarom s kvalitným UV filtrom. Vďaka nim sa eliminujú odlesky slnečného svetla dopadajúceho na vodnú plochu a zlepší sa aj pohľad pod hladinu.
(Pokračovanie)
Robo Fülöp, Levičan - Dedinčan
5.9.2010
FOTOGALÉRIA RYBÁROV ZO SLOVENSKÉHO RAJA
{gallery}kultura/rybari{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-