Najviac hlasov získalo hnutie OĽANO, ktoré najviac rozvírilo predvolebnú situáciu na Slovensku a ktorému dalo v týchto voľbách svoju dôveru až 721 166 voličov, čo predstavuje výsledok 25,02 %. Druhou stranou, ktorá sa najviac zviditeľnila, bola doteraz osvedčená strana Smer – SD s 527 172 voličmi s výsledkom 18,29 %. Na treťom mieste s 237 531 voličmi a výsledkom 8,24 % sa predstavila strana Sme rodina. Štvrtá v poradí je SĽNS, ktorej voliči odovzdali 229 660 platných hlasov, čo predstavuje 7,79 % z ich celkového počtu. Piate miesto obsadila SaS, ktorej odovzdalo hlas 179 246 voličov, čo predstavuje výsledok 6,22 %. Na šiestom, poslednom mieste zo strán, ktoré sa dostali do slovenského parlamentu, skončila strana Za ľudí, ktorá získala od voličov 166 325 hlasov, čo znamená výsledok iba 5,75 % z celkového počtu platných hlasov. Do parlamentu sa nedostala koalícia PS/ SPOLU, ktorej nestačilo ani 200 780 hlasov od voličov. Ich volebný výsledok bol 6,69,%, čo však nespĺňalo požadovaných 7 % hlasov od voličov. Náš parlament bude pozostávať z tohto počtu zvolených poslancov:
OĽANO - 53 mandátov, SMER – SD 38, Sme rodina – 17, ĽSNS - 17, SAS – 13 a Za ľudí 12 mandátov.
Prezidentka SR pani Zuzana Čaputová, na základe výsledkov volieb, poverila zostavením vlády predsedu víťaza volieb hnutia OĽANO pána Igora Matoviča. Ten, po predchádzajúcich rokovaniach potvrdil, že do budúcej vlády ráta so zástupcami OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Nová vláda sa právoplatne ujme svojej funkcie až po schválení jej programového dokumentu v novej Národnej rade SR, ktorá sa musí zísť na ustanovujúcej schôdzi do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Následne po ustanovujúcej schôdzi novej NR SR odstúpi doterajšia vláda SR, ktorá bude poverená vykonávať svoju funkciu až do vymenovania novej vlády.
Keďže výsledky volieb zverejnil Štatistický úrad SR hneď po voľbách a sú k dispozícii na internetovej stránke tohto úradu, pozrel som sa aj na výsledky volieb v našom regióne Gemer. Zdôrazňujem, že sú to len neoficiálne výsledky, ktoré však sú podporené oficiálnymi výsledkami z okresov patriacich do tohto regiónu, čiže okresov Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. Spomeniem iba tie strany, ktoré vo februárových parlamentných voľbách dosiahli 5, alebo viac % zvolených poslancov.
|
OKRES RIMAVSKÁ SOBOTA platných hlasov 34 355 , čo je 54,49 %
|
OKRES REVÚCA platných hlasov 15 600, čo je 51,34 %
|
OKRES ROŽŇAVA platných hlasov 26 720, čo je 51,34 %
|
REGIÓN G E M E R platných hlasov 76675, čo je 53,96 %
|
Strany, ktoré sa nedostali do parlamentu*
Ako z uvedených údajov vyplýva, Gemer sa podľa nich najviac prezentoval dvomi stranami zastupujúce aj národnostné menšiny. MKO - MKS a MOST - HÍD. Tieto strany sa však s ohľadom na celoslovenské výsledky do parlamentu nedostali. To znamená, že nebudú mať v novej NR SR ani zastúpenie zo spomínaných troch okresov Gemera.
Poďme sa pozrieť bližšie medzi voličov ktorí najviac preukázali svoj vzťah, alebo opak, k voľbách v jednotlivých obciach. Podčiarknime, že v spomínaných troch okresoch sa na voľbách zúčastnilo 76 675 oprávnených voličov, čo predstavuje volebný priemer na Gemeri 53,96 %.
Najvyššiu účasť vo voľbách zaznamenali občania Gemera v týchto obciach: Silická Jablonica - 84,04 - %, Dedinky – 81,75 %, Revúcka Lehota - 80,91 %, Potok – 78,78 %, Kováčová - 77,14 %, Rimavské Zalužany - 76,95 %, Krokava – 76,92 %, Hrlica – 76,47 %, Stratená - 75,57 %, Leváre - 75,00 %, atď.
Obce s najnižšou percentuálnou účasťou voličov sú tieto: Hucín - 24,55 %, Dražice - 29,05 %, Rybník - 30,70 %, Lipovec – 32,14 %, Uzovská Panica – 32,49 %, Pašková - 32,53 %, Hostišovce - 33,54 %, Jelšava - 36,28 %, Konrádovce - 36,43 %, Slavoška - 38,88 %.
Najdôležitejšie pre Gemer však bude, keď uvidí a bude aj počuť svojich poslancov v Národnej rade SR. Veď o to v týchto voľbách šlo.
MG - od
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.