Najviac hlasov získalo hnutie OĽANO, ktoré najviac rozvírilo predvolebnú situáciu na Slovensku a ktorému dalo v týchto voľbách svoju dôveru až 721 166 voličov, čo predstavuje výsledok 25,02 %. Druhou stranou, ktorá sa najviac zviditeľnila, bola doteraz osvedčená strana Smer – SD s 527 172 voličmi s výsledkom 18,29 %. Na treťom mieste s 237 531 voličmi a výsledkom 8,24 % sa predstavila strana Sme rodina. Štvrtá v poradí je SĽNS, ktorej voliči odovzdali 229 660 platných hlasov, čo predstavuje 7,79 % z ich celkového počtu. Piate miesto obsadila SaS, ktorej odovzdalo hlas 179 246 voličov, čo predstavuje výsledok 6,22 %. Na šiestom, poslednom mieste zo strán, ktoré sa dostali do slovenského parlamentu, skončila strana Za ľudí, ktorá získala od voličov 166 325 hlasov, čo znamená výsledok iba 5,75 % z celkového počtu platných hlasov. Do parlamentu sa nedostala koalícia PS/ SPOLU, ktorej nestačilo ani 200 780 hlasov od voličov. Ich volebný výsledok bol 6,69,%, čo však nespĺňalo požadovaných 7 % hlasov od voličov. Náš parlament bude pozostávať z tohto počtu zvolených poslancov:
OĽANO - 53 mandátov, SMER – SD 38, Sme rodina – 17, ĽSNS - 17, SAS – 13 a Za ľudí 12 mandátov.
Prezidentka SR pani Zuzana Čaputová, na základe výsledkov volieb, poverila zostavením vlády predsedu víťaza volieb hnutia OĽANO pána Igora Matoviča. Ten, po predchádzajúcich rokovaniach potvrdil, že do budúcej vlády ráta so zástupcami OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Nová vláda sa právoplatne ujme svojej funkcie až po schválení jej programového dokumentu v novej Národnej rade SR, ktorá sa musí zísť na ustanovujúcej schôdzi do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Následne po ustanovujúcej schôdzi novej NR SR odstúpi doterajšia vláda SR, ktorá bude poverená vykonávať svoju funkciu až do vymenovania novej vlády.
Keďže výsledky volieb zverejnil Štatistický úrad SR hneď po voľbách a sú k dispozícii na internetovej stránke tohto úradu, pozrel som sa aj na výsledky volieb v našom regióne Gemer. Zdôrazňujem, že sú to len neoficiálne výsledky, ktoré však sú podporené oficiálnymi výsledkami z okresov patriacich do tohto regiónu, čiže okresov Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. Spomeniem iba tie strany, ktoré vo februárových parlamentných voľbách dosiahli 5, alebo viac % zvolených poslancov.
|
OKRES RIMAVSKÁ SOBOTA platných hlasov 34 355 , čo je 54,49 %
|
OKRES REVÚCA platných hlasov 15 600, čo je 51,34 %
|
OKRES ROŽŇAVA platných hlasov 26 720, čo je 51,34 %
|
REGIÓN G E M E R platných hlasov 76675, čo je 53,96 %
|
Strany, ktoré sa nedostali do parlamentu*
Ako z uvedených údajov vyplýva, Gemer sa podľa nich najviac prezentoval dvomi stranami zastupujúce aj národnostné menšiny. MKO - MKS a MOST - HÍD. Tieto strany sa však s ohľadom na celoslovenské výsledky do parlamentu nedostali. To znamená, že nebudú mať v novej NR SR ani zastúpenie zo spomínaných troch okresov Gemera.
Poďme sa pozrieť bližšie medzi voličov ktorí najviac preukázali svoj vzťah, alebo opak, k voľbách v jednotlivých obciach. Podčiarknime, že v spomínaných troch okresoch sa na voľbách zúčastnilo 76 675 oprávnených voličov, čo predstavuje volebný priemer na Gemeri 53,96 %.
Najvyššiu účasť vo voľbách zaznamenali občania Gemera v týchto obciach: Silická Jablonica - 84,04 - %, Dedinky – 81,75 %, Revúcka Lehota - 80,91 %, Potok – 78,78 %, Kováčová - 77,14 %, Rimavské Zalužany - 76,95 %, Krokava – 76,92 %, Hrlica – 76,47 %, Stratená - 75,57 %, Leváre - 75,00 %, atď.
Obce s najnižšou percentuálnou účasťou voličov sú tieto: Hucín - 24,55 %, Dražice - 29,05 %, Rybník - 30,70 %, Lipovec – 32,14 %, Uzovská Panica – 32,49 %, Pašková - 32,53 %, Hostišovce - 33,54 %, Jelšava - 36,28 %, Konrádovce - 36,43 %, Slavoška - 38,88 %.
Najdôležitejšie pre Gemer však bude, keď uvidí a bude aj počuť svojich poslancov v Národnej rade SR. Veď o to v týchto voľbách šlo.
MG - od


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a