Z priemeru účasti na Slovensku sa nelíšili ani s tými, ktorí prišli do volebných miestností, aby prejavili svoj názor k tomu, čomu referendum bolo určené. Žiaľ, ani voliči rožňavského okresu nepresvedčili, že majú iné názory, než boli priemerné v SR. Svoj názor prejavilo iba 9,379 oprávnených voličov, čo je jeden z najnižší z okresov tvoriacich Košický samosprávny kraj, teda 19,98%. Nižší zaznamenali iba v okresoch: Košice I. - 18,77 %, Košice II. - 19,16 %.
Z podrobnejších údajov ŠÚ SR týkajúcich sa jednotlivých obcí tohto okresu je už známe, že percentuálna účasť sa v týchto obciach pohybovala od 7,71%, ktorú zaznamenali v obci Bôrka, až po 68,00 % dosiahnutých v obci Stratená.
Vo väčších obciach, napr. Rožňava, kde bolo zapísaných 14 305 voličov, prišlo k referendovým urnám iba 2474 oprávnených voličov. V Dobšinej, ktorá disponovala 3 668 zapísanými voličmi, prejavilo svoj názor iba 18,18 % oprávnených voličov. Podobne tomu bolo v obciach Krásnohorské Podhradie, kde prišlo k urnám iba 11,39 % z 2045 zapísaných voličov. V Plešivci sa prišlo vyrovnať s referendovou otázkou 13,15 % z 1 825 zapísaných voličov, v Slavošovciach, kde bolo 1 373 zapísaných voličov, odvolilo 23,52%. V Gemerskej Polome, ktorá mala v deň referenda 1 539 oprávnených voličov volilo 474, čo predstavuje 30,99%. Zároveň dosiahli vyšší priemer než Slovenský (27,25%).
Ako vidieť, veľká väčšina oprávnených voličov na hornom Gemeri nevyužila možnosť, aby sa vyjadrila k referendovej otázke. Drvivá väčšina zúčastnených však prejavila s touto otázkou súhlas. Podiel hlasov zúčastnených voličov, ktorí zakrúžkovali ÁNO, predstavuje 97,52 %. Tých, ktorí zakrúžkovali NIE bolo iba 1,54 %.
Ďalšiu možnosť vyjadriť sa k veciam verejným budeme mať na Slovensku v nasledujúcich voľbách, ktoré sa uskutočnia buď v júni, alebo v septembri 2023.
Poradie obcí rožňavského okresu podľa účasti voličov na referende 2023
| Stratená | 68,00 % |
| Dedinky | 53,55 % |
| Vyšná Slaná | 47,05 % |
| Petrovo | 46,05 % |
| Vlachovo | 45,76 % |
| Hanková | 43,63 % |
| Gočovo | 41,32 % |
| Slavoška | 41,02 % |
| Pača | 38,97 % |
| Čierna Lehota | 34,60 % |
| Rakovnica | 33,26 % |
| Markuška | 32,74 % |
| Koceľovce | 31,60 % |
| Gemerská Poloma | 30,99 % |
| Henckovce | 30,74 % |
| Štítnik | 29,56 % |
| Gočaltovo | 29,54 % |
| Rožňavské Bystré | 28,95 % |
| Betliar | 28,71 % |
| Honce | 28,27 % |
| Kobeliarovo | 27,30 % |
| Rochovce | 27,06 % |
| Kováčová | 26,66 % |
| Meliata | 26,62 % |
| Nižná Slaná | 26,51 % |
| Silická Brezová | 25,00 % |
| Rozložná | 25,00 % |
| Rudná | 24,91 % |
| Rejdová | 24,38 % |
| Kečovo | 24,28 % |
| Slavec | 23,65 % |
| Slavošovce | 23,52 % |
| Ochtiná | 23,47 % |
| Brdárka | 22,72 % |
| Ardovo | 22,22 % |
| Hrušov | 20,14 % |
| Gemerská Panica | 20,12 % |
| Čučma | 18,81 % |
| Roštár | 18,30 % |
| Dlhá Ves | 18,20 % |
| Dobšiná | 18,18 % |
| Rožňava | 17,29 % |
| Silica | 16,93 % |
| Silická Jablonica | 16,77 % |
| Bretka | 16,61 % |
| Lipovník | 15,60 % |
| Bohúňovo | 14,22 % |
| Lúčka | 13,81 % |
| Hrhov | 13,33 % |
| Plešivec | 13,15 % |
| Kružná | 12,37 % |
| Jovice | 12,35 % |
| Gemerská Hôrka | 11,82 % |
| Krásnohorské Podhradie | 11,39 % |
| Jablonov nad Turňou | 11,00 % |
| Brzotín | 10,43 % |
| Čoltovo | 9,35 % |
| Drnava | 9,28 % |
| Krásnohorská Dlhá Lúka | 8,88 % |
| Kunova Teplica | 8,63 % |
| Pašková | 8,57 % |
| Bôrka | 7,71 % |
Zdroj: ŠU SR.
MG od

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-