Z priemeru účasti na Slovensku sa nelíšili ani s tými, ktorí prišli do volebných miestností, aby prejavili svoj názor k tomu, čomu referendum bolo určené. Žiaľ, ani voliči rožňavského okresu nepresvedčili, že majú iné názory, než boli priemerné v SR. Svoj názor prejavilo iba 9,379 oprávnených voličov, čo je jeden z najnižší z okresov tvoriacich Košický samosprávny kraj, teda 19,98%. Nižší zaznamenali iba v okresoch: Košice I. - 18,77 %, Košice II. - 19,16 %.
Z podrobnejších údajov ŠÚ SR týkajúcich sa jednotlivých obcí tohto okresu je už známe, že percentuálna účasť sa v týchto obciach pohybovala od 7,71%, ktorú zaznamenali v obci Bôrka, až po 68,00 % dosiahnutých v obci Stratená.
Vo väčších obciach, napr. Rožňava, kde bolo zapísaných 14 305 voličov, prišlo k referendovým urnám iba 2474 oprávnených voličov. V Dobšinej, ktorá disponovala 3 668 zapísanými voličmi, prejavilo svoj názor iba 18,18 % oprávnených voličov. Podobne tomu bolo v obciach Krásnohorské Podhradie, kde prišlo k urnám iba 11,39 % z 2045 zapísaných voličov. V Plešivci sa prišlo vyrovnať s referendovou otázkou 13,15 % z 1 825 zapísaných voličov, v Slavošovciach, kde bolo 1 373 zapísaných voličov, odvolilo 23,52%. V Gemerskej Polome, ktorá mala v deň referenda 1 539 oprávnených voličov volilo 474, čo predstavuje 30,99%. Zároveň dosiahli vyšší priemer než Slovenský (27,25%).
Ako vidieť, veľká väčšina oprávnených voličov na hornom Gemeri nevyužila možnosť, aby sa vyjadrila k referendovej otázke. Drvivá väčšina zúčastnených však prejavila s touto otázkou súhlas. Podiel hlasov zúčastnených voličov, ktorí zakrúžkovali ÁNO, predstavuje 97,52 %. Tých, ktorí zakrúžkovali NIE bolo iba 1,54 %.
Ďalšiu možnosť vyjadriť sa k veciam verejným budeme mať na Slovensku v nasledujúcich voľbách, ktoré sa uskutočnia buď v júni, alebo v septembri 2023.
Poradie obcí rožňavského okresu podľa účasti voličov na referende 2023
| Stratená | 68,00 % |
| Dedinky | 53,55 % |
| Vyšná Slaná | 47,05 % |
| Petrovo | 46,05 % |
| Vlachovo | 45,76 % |
| Hanková | 43,63 % |
| Gočovo | 41,32 % |
| Slavoška | 41,02 % |
| Pača | 38,97 % |
| Čierna Lehota | 34,60 % |
| Rakovnica | 33,26 % |
| Markuška | 32,74 % |
| Koceľovce | 31,60 % |
| Gemerská Poloma | 30,99 % |
| Henckovce | 30,74 % |
| Štítnik | 29,56 % |
| Gočaltovo | 29,54 % |
| Rožňavské Bystré | 28,95 % |
| Betliar | 28,71 % |
| Honce | 28,27 % |
| Kobeliarovo | 27,30 % |
| Rochovce | 27,06 % |
| Kováčová | 26,66 % |
| Meliata | 26,62 % |
| Nižná Slaná | 26,51 % |
| Silická Brezová | 25,00 % |
| Rozložná | 25,00 % |
| Rudná | 24,91 % |
| Rejdová | 24,38 % |
| Kečovo | 24,28 % |
| Slavec | 23,65 % |
| Slavošovce | 23,52 % |
| Ochtiná | 23,47 % |
| Brdárka | 22,72 % |
| Ardovo | 22,22 % |
| Hrušov | 20,14 % |
| Gemerská Panica | 20,12 % |
| Čučma | 18,81 % |
| Roštár | 18,30 % |
| Dlhá Ves | 18,20 % |
| Dobšiná | 18,18 % |
| Rožňava | 17,29 % |
| Silica | 16,93 % |
| Silická Jablonica | 16,77 % |
| Bretka | 16,61 % |
| Lipovník | 15,60 % |
| Bohúňovo | 14,22 % |
| Lúčka | 13,81 % |
| Hrhov | 13,33 % |
| Plešivec | 13,15 % |
| Kružná | 12,37 % |
| Jovice | 12,35 % |
| Gemerská Hôrka | 11,82 % |
| Krásnohorské Podhradie | 11,39 % |
| Jablonov nad Turňou | 11,00 % |
| Brzotín | 10,43 % |
| Čoltovo | 9,35 % |
| Drnava | 9,28 % |
| Krásnohorská Dlhá Lúka | 8,88 % |
| Kunova Teplica | 8,63 % |
| Pašková | 8,57 % |
| Bôrka | 7,71 % |
Zdroj: ŠU SR.
MG od
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-