Z priemeru účasti na Slovensku sa nelíšili ani s tými, ktorí prišli do volebných miestností, aby prejavili svoj názor k tomu, čomu referendum bolo určené. Žiaľ, ani voliči rožňavského okresu nepresvedčili, že majú iné názory, než boli priemerné v SR. Svoj názor prejavilo iba 9,379 oprávnených voličov, čo je jeden z najnižší z okresov tvoriacich Košický samosprávny kraj, teda 19,98%. Nižší zaznamenali iba v okresoch: Košice I. - 18,77 %, Košice II. - 19,16 %.
Z podrobnejších údajov ŠÚ SR týkajúcich sa jednotlivých obcí tohto okresu je už známe, že percentuálna účasť sa v týchto obciach pohybovala od 7,71%, ktorú zaznamenali v obci Bôrka, až po 68,00 % dosiahnutých v obci Stratená.
Vo väčších obciach, napr. Rožňava, kde bolo zapísaných 14 305 voličov, prišlo k referendovým urnám iba 2474 oprávnených voličov. V Dobšinej, ktorá disponovala 3 668 zapísanými voličmi, prejavilo svoj názor iba 18,18 % oprávnených voličov. Podobne tomu bolo v obciach Krásnohorské Podhradie, kde prišlo k urnám iba 11,39 % z 2045 zapísaných voličov. V Plešivci sa prišlo vyrovnať s referendovou otázkou 13,15 % z 1 825 zapísaných voličov, v Slavošovciach, kde bolo 1 373 zapísaných voličov, odvolilo 23,52%. V Gemerskej Polome, ktorá mala v deň referenda 1 539 oprávnených voličov volilo 474, čo predstavuje 30,99%. Zároveň dosiahli vyšší priemer než Slovenský (27,25%).
Ako vidieť, veľká väčšina oprávnených voličov na hornom Gemeri nevyužila možnosť, aby sa vyjadrila k referendovej otázke. Drvivá väčšina zúčastnených však prejavila s touto otázkou súhlas. Podiel hlasov zúčastnených voličov, ktorí zakrúžkovali ÁNO, predstavuje 97,52 %. Tých, ktorí zakrúžkovali NIE bolo iba 1,54 %.
Ďalšiu možnosť vyjadriť sa k veciam verejným budeme mať na Slovensku v nasledujúcich voľbách, ktoré sa uskutočnia buď v júni, alebo v septembri 2023.
Poradie obcí rožňavského okresu podľa účasti voličov na referende 2023
| Stratená | 68,00 % |
| Dedinky | 53,55 % |
| Vyšná Slaná | 47,05 % |
| Petrovo | 46,05 % |
| Vlachovo | 45,76 % |
| Hanková | 43,63 % |
| Gočovo | 41,32 % |
| Slavoška | 41,02 % |
| Pača | 38,97 % |
| Čierna Lehota | 34,60 % |
| Rakovnica | 33,26 % |
| Markuška | 32,74 % |
| Koceľovce | 31,60 % |
| Gemerská Poloma | 30,99 % |
| Henckovce | 30,74 % |
| Štítnik | 29,56 % |
| Gočaltovo | 29,54 % |
| Rožňavské Bystré | 28,95 % |
| Betliar | 28,71 % |
| Honce | 28,27 % |
| Kobeliarovo | 27,30 % |
| Rochovce | 27,06 % |
| Kováčová | 26,66 % |
| Meliata | 26,62 % |
| Nižná Slaná | 26,51 % |
| Silická Brezová | 25,00 % |
| Rozložná | 25,00 % |
| Rudná | 24,91 % |
| Rejdová | 24,38 % |
| Kečovo | 24,28 % |
| Slavec | 23,65 % |
| Slavošovce | 23,52 % |
| Ochtiná | 23,47 % |
| Brdárka | 22,72 % |
| Ardovo | 22,22 % |
| Hrušov | 20,14 % |
| Gemerská Panica | 20,12 % |
| Čučma | 18,81 % |
| Roštár | 18,30 % |
| Dlhá Ves | 18,20 % |
| Dobšiná | 18,18 % |
| Rožňava | 17,29 % |
| Silica | 16,93 % |
| Silická Jablonica | 16,77 % |
| Bretka | 16,61 % |
| Lipovník | 15,60 % |
| Bohúňovo | 14,22 % |
| Lúčka | 13,81 % |
| Hrhov | 13,33 % |
| Plešivec | 13,15 % |
| Kružná | 12,37 % |
| Jovice | 12,35 % |
| Gemerská Hôrka | 11,82 % |
| Krásnohorské Podhradie | 11,39 % |
| Jablonov nad Turňou | 11,00 % |
| Brzotín | 10,43 % |
| Čoltovo | 9,35 % |
| Drnava | 9,28 % |
| Krásnohorská Dlhá Lúka | 8,88 % |
| Kunova Teplica | 8,63 % |
| Pašková | 8,57 % |
| Bôrka | 7,71 % |
Zdroj: ŠU SR.
MG od
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).