Z priemeru účasti na Slovensku sa nelíšili ani s tými, ktorí prišli do volebných miestností, aby prejavili svoj názor k tomu, čomu referendum bolo určené. Žiaľ, ani voliči rožňavského okresu nepresvedčili, že majú iné názory, než boli priemerné v SR. Svoj názor prejavilo iba 9,379 oprávnených voličov, čo je jeden z najnižší z okresov tvoriacich Košický samosprávny kraj, teda 19,98%. Nižší zaznamenali iba v okresoch: Košice I. - 18,77 %, Košice II. - 19,16 %.
Z podrobnejších údajov ŠÚ SR týkajúcich sa jednotlivých obcí tohto okresu je už známe, že percentuálna účasť sa v týchto obciach pohybovala od 7,71%, ktorú zaznamenali v obci Bôrka, až po 68,00 % dosiahnutých v obci Stratená.
Vo väčších obciach, napr. Rožňava, kde bolo zapísaných 14 305 voličov, prišlo k referendovým urnám iba 2474 oprávnených voličov. V Dobšinej, ktorá disponovala 3 668 zapísanými voličmi, prejavilo svoj názor iba 18,18 % oprávnených voličov. Podobne tomu bolo v obciach Krásnohorské Podhradie, kde prišlo k urnám iba 11,39 % z 2045 zapísaných voličov. V Plešivci sa prišlo vyrovnať s referendovou otázkou 13,15 % z 1 825 zapísaných voličov, v Slavošovciach, kde bolo 1 373 zapísaných voličov, odvolilo 23,52%. V Gemerskej Polome, ktorá mala v deň referenda 1 539 oprávnených voličov volilo 474, čo predstavuje 30,99%. Zároveň dosiahli vyšší priemer než Slovenský (27,25%).
Ako vidieť, veľká väčšina oprávnených voličov na hornom Gemeri nevyužila možnosť, aby sa vyjadrila k referendovej otázke. Drvivá väčšina zúčastnených však prejavila s touto otázkou súhlas. Podiel hlasov zúčastnených voličov, ktorí zakrúžkovali ÁNO, predstavuje 97,52 %. Tých, ktorí zakrúžkovali NIE bolo iba 1,54 %.
Ďalšiu možnosť vyjadriť sa k veciam verejným budeme mať na Slovensku v nasledujúcich voľbách, ktoré sa uskutočnia buď v júni, alebo v septembri 2023.
Poradie obcí rožňavského okresu podľa účasti voličov na referende 2023
| Stratená | 68,00 % |
| Dedinky | 53,55 % |
| Vyšná Slaná | 47,05 % |
| Petrovo | 46,05 % |
| Vlachovo | 45,76 % |
| Hanková | 43,63 % |
| Gočovo | 41,32 % |
| Slavoška | 41,02 % |
| Pača | 38,97 % |
| Čierna Lehota | 34,60 % |
| Rakovnica | 33,26 % |
| Markuška | 32,74 % |
| Koceľovce | 31,60 % |
| Gemerská Poloma | 30,99 % |
| Henckovce | 30,74 % |
| Štítnik | 29,56 % |
| Gočaltovo | 29,54 % |
| Rožňavské Bystré | 28,95 % |
| Betliar | 28,71 % |
| Honce | 28,27 % |
| Kobeliarovo | 27,30 % |
| Rochovce | 27,06 % |
| Kováčová | 26,66 % |
| Meliata | 26,62 % |
| Nižná Slaná | 26,51 % |
| Silická Brezová | 25,00 % |
| Rozložná | 25,00 % |
| Rudná | 24,91 % |
| Rejdová | 24,38 % |
| Kečovo | 24,28 % |
| Slavec | 23,65 % |
| Slavošovce | 23,52 % |
| Ochtiná | 23,47 % |
| Brdárka | 22,72 % |
| Ardovo | 22,22 % |
| Hrušov | 20,14 % |
| Gemerská Panica | 20,12 % |
| Čučma | 18,81 % |
| Roštár | 18,30 % |
| Dlhá Ves | 18,20 % |
| Dobšiná | 18,18 % |
| Rožňava | 17,29 % |
| Silica | 16,93 % |
| Silická Jablonica | 16,77 % |
| Bretka | 16,61 % |
| Lipovník | 15,60 % |
| Bohúňovo | 14,22 % |
| Lúčka | 13,81 % |
| Hrhov | 13,33 % |
| Plešivec | 13,15 % |
| Kružná | 12,37 % |
| Jovice | 12,35 % |
| Gemerská Hôrka | 11,82 % |
| Krásnohorské Podhradie | 11,39 % |
| Jablonov nad Turňou | 11,00 % |
| Brzotín | 10,43 % |
| Čoltovo | 9,35 % |
| Drnava | 9,28 % |
| Krásnohorská Dlhá Lúka | 8,88 % |
| Kunova Teplica | 8,63 % |
| Pašková | 8,57 % |
| Bôrka | 7,71 % |
Zdroj: ŠU SR.
MG od



































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-