Tohtoročnú hudobnú sezónu v Brdárke na Gemeri, ktorá je známa ako „čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári, otvorí známa česká umelkyňa, ktorá v sebe nesie vášeň, hĺbku i jemnosť, Iva Bittová. Už v sobotu 7. júna 2025 prinesie do Brdárky svoj osobitý umelecký jazyk – kombináciu spevu, husľovej hry, improvizácie a divadelných prvkov v rámci tvorivej hlasovej dielne a večerného koncertu Hlasové prepojenia s Ivou Bittovou v miestnom Evanjelickom a. v. kostole.
„Umelecký prejav Ivy Bittovej presahuje hranice žánrov i kultúr – pohybuje sa medzi ľudovou piesňou, experimentálnym jazzom, rockom, súčasnou klasikou aj operou. Svojou hrou na husle a nezameniteľným spevom dokáže vytvoriť priestor, kde sa hudba stáva intímnym rozhovorom duší.
"Je nám cťou, že takýmto tvorivo-intímnym priestorom sa v nadchádzajúcich dňoch stane aj Brdárka,“ informoval v tejto súvislosti predseda o. z. Alter Nativa v Brdárke Marcel Antal. „Srdečne pozývame všetkých záujemcov o hlas, hudbu a autentický prejav na tvorivú hlasovú dielňu, na ktorej Iva Bittová predstaví svoju jedinečnú autorskú metodiku improvizácie a práce s telom a dychom Žingora, ktorá je výsledkom jej vyše 40-ročnej umeleckej a pedagogickej praxe. Tvorivú dielňu zavŕšime večerným koncertom pre širokú verejnosť v brdárskom Evanjelickom a. v. kostole, ktorého súčasťou bude aj komentovaná prehliadka tejto pozoruhodnej renesančno-barokovej pamiatky z roku 1696,“ dodal M. Antal.
Príďte začiatkom júna do Brdárky – tichého kraja pod gemerskými horami a nechajte sa uniesť hlasom Ivy Bittovej, ktorý je mostom medzi svetmi. Počet miest na hlasovej dielni je limitovaný, je potrebné sa prihlásiť vopred. Koncert v kostole sa uskutoční od 18.00 hod., rezervácie miest prebiehajú taktiež vopred online.
Viac o tvorbe Ivy Bittovej, hlasovej škole Žingora, ako aj bližšie informácie a prihlasovanie sa na workshop a koncert nájdete na nasledujúcich odkazoch:
Hlasová dielňa s Ivou Bittovou - www.alter-nativa.sk
Koncert Ivy Bittovej - www.alter-nativa.sk
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Lucia Kormošová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a