„Interpretom bude Andrej Naumovich, absolvent Hudobnej akadémie Lübeck, vynikajúci koncertný organista a organizátor hudobného života, ktorý pôsobí v Nemecku (na obr. vpravo). Kombinácia brdársky historický orgán a organista Andrej Naumovich predpovedá mimoriadny koncertný hudobný zážitok,“ uviedol v tejto súvislosti Marcel Antal, predseda občianskeho združenia Alter Nativa v Brdárke, ktoré spomínaný koncert organizuje.
Ako upresnil M. Antal: „Tešiť sa v rámci koncertu môžete na program zostavený z diel autorov ako Hans Leo Haßler (1564 – 1612), Michelangelo Rossi (1602 – 1656), Dieterich Buxtehude (1637 – 1707), Johann Pachelbel (1653 – 1706), Georg Böhm (1661 – 1733), Johann Sebastian Bach (1685 – 1750), ale odznie aj tvorba súčasného skladateľa Franza Danksagmüllera (*1969).“
Koncert sa koná v sobotu 16. augusta 2025 o 14:00 v Evanjelickom a. v. kostole v Brdárke. Vo vstupnom 10 eur je zahrnutá aj komentovaná prehliadka tohto unikátneho renesančno-barokového kostola z roku 1696. Rezervácia miest na koncert prebieha online na: Alter Nativa, o. z., Brdárka - rezervácia termínu | Bookio.
Viac o interprétovi Andrejovi Naumovichovi a jeho vášni pre organ tu: Brdárka – čerešňový raj - Hudba na Brdárke
Bližšie informácie o jedinečnom brdárskom organe sa dozviete tu: Brdárka – čerešňový raj - Brdársky organ majstra Wallachyho
Podujatie je realizované s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja (web.vucke.sk) v rámci projektu Hudba v čerešňovom raji 2025. Viac o projekte nájdete na: Projekt Hudba v čerešňovom raji 2025 - www.alter-nativa.sk
Hudba na Brdárke aj vďaka dotáciám
Brdárka je malá obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. Občianske združenie Alter Nativa so sídlom v Brdárke sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života. V Brdárke pravidelne organizuje obľúbené permakultúrne a remeselné kurzy a workshopy. „Organizujeme však aj hudobné podujatia, pretože si myslíme, že hudba by v raji nemala chýbať. Krásu prírodného a kultúrneho dedičstva chýrnych brdárskych čerešňových sadov sme sa aj v tomto roku preto rozhodli podfarbiť čarom hudby. V čarovnom prírodnom prostredí malebnej Brdárky sa môžu záujemcovia počas leta a jesene zúčastniť viacerých hudobných dielní (workshopov) a koncertov, a to jednak vďaka pomoci podporovateľov nášho občianskeho združenia, jednak vďaka finančnej podpore už spomínaného Košického samosprávneho kraja pri Organovom koncerte, tak aj vďaka Fondu na podporu umenia, ktorý nám tento rok prispel v rámci projektu Hudba na Brdárke na tri hudobné dielne a koncerty umelcov Ivy Bittovej, Mateja Tkáča a Dominiky Gurbaľovej a jej hosťa Petra Tótha,“ ozrejmil s vďakou za podporu M. Antal
Bližšie informácie o programe iniciatívy Hudba na Brdárke nájdete vždy na:
Hudba na Brdárke – hudobné dielne a koncerty - www.alter-nativa.sk
Bittová aj v roku 2026
Famózna Iva Bittová svojou hlasovou dielňou, na ktorej predstavila svoju jedinečnú autorskú hlasovú metodiku Žingora, odštartovala tohtoročnú hudobnú sezónu v Brdárke už 7. júna 2025. Večerným koncertom v miestnom evanjelickom a. v. kostole, ktorý zaplnila táto hudobná diva do posledného miesta, zanechala vo všetkých prítomných nezabudnuteľné dojmy. Na 
koncerte vystúpili aj absolventi hlasovej dielne.
Hlavným partnerom týchto podujatí bol Fond na podporu umenia (www.fpu.sk), ktorý podujatia podporil z verejných zdrojov v rámci projektu Hudba na Brdárke. Bližšie o projekte na:
Projekt Hudba na Brdárke - www.alter-nativa.sk
Iva Bittová prisľúbila účasť aj na jeseň 2026, kedy sa v Brdárke plánuje víkendová hlasová dielňa. Predbežné prihlasovanie prebieha online už v týchto chvíľach, viac na:
Iva Bittová v Brdárke aj v roku 2026 - www.alter-nativa.sk
O mimoriadne zaujímavý program v Brdárke nebude núdza ani počas zvyšku tohto leta a blížiacej sa jesene. Pripravené sú ďalšie hudobné dielne a koncerty, ako aj jesenné remeselné kurzy. Bližšie informácie už čoskoro v ďalšom tlačovom ozname.
Viac o pripravovaných podujatiach v Brdárke a možnostiach rezervácie účasti na nich nájdete aj na: www.alter-nativa.sk a www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka.
Foto: Andrej Naumovich – súkromný archív A. Naumovicha; Iva Bittová – foto Lucia Kormošová
Text: Lucia Kormošová, Ing., e-mail:
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.