„Interpretom bude Andrej Naumovich, absolvent Hudobnej akadémie Lübeck, vynikajúci koncertný organista a organizátor hudobného života, ktorý pôsobí v Nemecku (na obr. vpravo). Kombinácia brdársky historický orgán a organista Andrej Naumovich predpovedá mimoriadny koncertný hudobný zážitok,“ uviedol v tejto súvislosti Marcel Antal, predseda občianskeho združenia Alter Nativa v Brdárke, ktoré spomínaný koncert organizuje.
Ako upresnil M. Antal: „Tešiť sa v rámci koncertu môžete na program zostavený z diel autorov ako Hans Leo Haßler (1564 – 1612), Michelangelo Rossi (1602 – 1656), Dieterich Buxtehude (1637 – 1707), Johann Pachelbel (1653 – 1706), Georg Böhm (1661 – 1733), Johann Sebastian Bach (1685 – 1750), ale odznie aj tvorba súčasného skladateľa Franza Danksagmüllera (*1969).“
Koncert sa koná v sobotu 16. augusta 2025 o 14:00 v Evanjelickom a. v. kostole v Brdárke. Vo vstupnom 10 eur je zahrnutá aj komentovaná prehliadka tohto unikátneho renesančno-barokového kostola z roku 1696. Rezervácia miest na koncert prebieha online na: Alter Nativa, o. z., Brdárka - rezervácia termínu | Bookio.
Viac o interprétovi Andrejovi Naumovichovi a jeho vášni pre organ tu: Brdárka – čerešňový raj - Hudba na Brdárke
Bližšie informácie o jedinečnom brdárskom organe sa dozviete tu: Brdárka – čerešňový raj - Brdársky organ majstra Wallachyho
Podujatie je realizované s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja (web.vucke.sk) v rámci projektu Hudba v čerešňovom raji 2025. Viac o projekte nájdete na: Projekt Hudba v čerešňovom raji 2025 - www.alter-nativa.sk
Hudba na Brdárke aj vďaka dotáciám
Brdárka je malá obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. Občianske združenie Alter Nativa so sídlom v Brdárke sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života. V Brdárke pravidelne organizuje obľúbené permakultúrne a remeselné kurzy a workshopy. „Organizujeme však aj hudobné podujatia, pretože si myslíme, že hudba by v raji nemala chýbať. Krásu prírodného a kultúrneho dedičstva chýrnych brdárskych čerešňových sadov sme sa aj v tomto roku preto rozhodli podfarbiť čarom hudby. V čarovnom prírodnom prostredí malebnej Brdárky sa môžu záujemcovia počas leta a jesene zúčastniť viacerých hudobných dielní (workshopov) a koncertov, a to jednak vďaka pomoci podporovateľov nášho občianskeho združenia, jednak vďaka finančnej podpore už spomínaného Košického samosprávneho kraja pri Organovom koncerte, tak aj vďaka Fondu na podporu umenia, ktorý nám tento rok prispel v rámci projektu Hudba na Brdárke na tri hudobné dielne a koncerty umelcov Ivy Bittovej, Mateja Tkáča a Dominiky Gurbaľovej a jej hosťa Petra Tótha,“ ozrejmil s vďakou za podporu M. Antal
Bližšie informácie o programe iniciatívy Hudba na Brdárke nájdete vždy na:
Hudba na Brdárke – hudobné dielne a koncerty - www.alter-nativa.sk
Bittová aj v roku 2026
Famózna Iva Bittová svojou hlasovou dielňou, na ktorej predstavila svoju jedinečnú autorskú hlasovú metodiku Žingora, odštartovala tohtoročnú hudobnú sezónu v Brdárke už 7. júna 2025. Večerným koncertom v miestnom evanjelickom a. v. kostole, ktorý zaplnila táto hudobná diva do posledného miesta, zanechala vo všetkých prítomných nezabudnuteľné dojmy. Na 
koncerte vystúpili aj absolventi hlasovej dielne.
Hlavným partnerom týchto podujatí bol Fond na podporu umenia (www.fpu.sk), ktorý podujatia podporil z verejných zdrojov v rámci projektu Hudba na Brdárke. Bližšie o projekte na:
Projekt Hudba na Brdárke - www.alter-nativa.sk
Iva Bittová prisľúbila účasť aj na jeseň 2026, kedy sa v Brdárke plánuje víkendová hlasová dielňa. Predbežné prihlasovanie prebieha online už v týchto chvíľach, viac na:
Iva Bittová v Brdárke aj v roku 2026 - www.alter-nativa.sk
O mimoriadne zaujímavý program v Brdárke nebude núdza ani počas zvyšku tohto leta a blížiacej sa jesene. Pripravené sú ďalšie hudobné dielne a koncerty, ako aj jesenné remeselné kurzy. Bližšie informácie už čoskoro v ďalšom tlačovom ozname.
Viac o pripravovaných podujatiach v Brdárke a možnostiach rezervácie účasti na nich nájdete aj na: www.alter-nativa.sk a www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka.
Foto: Andrej Naumovich – súkromný archív A. Naumovicha; Iva Bittová – foto Lucia Kormošová
Text: Lucia Kormošová, Ing., e-mail:
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).