„Interpretom bude Andrej Naumovich, absolvent Hudobnej akadémie Lübeck, vynikajúci koncertný organista a organizátor hudobného života, ktorý pôsobí v Nemecku (na obr. vpravo). Kombinácia brdársky historický orgán a organista Andrej Naumovich predpovedá mimoriadny koncertný hudobný zážitok,“ uviedol v tejto súvislosti Marcel Antal, predseda občianskeho združenia Alter Nativa v Brdárke, ktoré spomínaný koncert organizuje.
Ako upresnil M. Antal: „Tešiť sa v rámci koncertu môžete na program zostavený z diel autorov ako Hans Leo Haßler (1564 – 1612), Michelangelo Rossi (1602 – 1656), Dieterich Buxtehude (1637 – 1707), Johann Pachelbel (1653 – 1706), Georg Böhm (1661 – 1733), Johann Sebastian Bach (1685 – 1750), ale odznie aj tvorba súčasného skladateľa Franza Danksagmüllera (*1969).“
Koncert sa koná v sobotu 16. augusta 2025 o 14:00 v Evanjelickom a. v. kostole v Brdárke. Vo vstupnom 10 eur je zahrnutá aj komentovaná prehliadka tohto unikátneho renesančno-barokového kostola z roku 1696. Rezervácia miest na koncert prebieha online na: Alter Nativa, o. z., Brdárka - rezervácia termínu | Bookio.
Viac o interprétovi Andrejovi Naumovichovi a jeho vášni pre organ tu: Brdárka – čerešňový raj - Hudba na Brdárke
Bližšie informácie o jedinečnom brdárskom organe sa dozviete tu: Brdárka – čerešňový raj - Brdársky organ majstra Wallachyho
Podujatie je realizované s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja (web.vucke.sk) v rámci projektu Hudba v čerešňovom raji 2025. Viac o projekte nájdete na: Projekt Hudba v čerešňovom raji 2025 - www.alter-nativa.sk
Hudba na Brdárke aj vďaka dotáciám
Brdárka je malá obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj“ vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. Občianske združenie Alter Nativa so sídlom v Brdárke sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života. V Brdárke pravidelne organizuje obľúbené permakultúrne a remeselné kurzy a workshopy. „Organizujeme však aj hudobné podujatia, pretože si myslíme, že hudba by v raji nemala chýbať. Krásu prírodného a kultúrneho dedičstva chýrnych brdárskych čerešňových sadov sme sa aj v tomto roku preto rozhodli podfarbiť čarom hudby. V čarovnom prírodnom prostredí malebnej Brdárky sa môžu záujemcovia počas leta a jesene zúčastniť viacerých hudobných dielní (workshopov) a koncertov, a to jednak vďaka pomoci podporovateľov nášho občianskeho združenia, jednak vďaka finančnej podpore už spomínaného Košického samosprávneho kraja pri Organovom koncerte, tak aj vďaka Fondu na podporu umenia, ktorý nám tento rok prispel v rámci projektu Hudba na Brdárke na tri hudobné dielne a koncerty umelcov Ivy Bittovej, Mateja Tkáča a Dominiky Gurbaľovej a jej hosťa Petra Tótha,“ ozrejmil s vďakou za podporu M. Antal
Bližšie informácie o programe iniciatívy Hudba na Brdárke nájdete vždy na:
Hudba na Brdárke – hudobné dielne a koncerty - www.alter-nativa.sk
Bittová aj v roku 2026
Famózna Iva Bittová svojou hlasovou dielňou, na ktorej predstavila svoju jedinečnú autorskú hlasovú metodiku Žingora, odštartovala tohtoročnú hudobnú sezónu v Brdárke už 7. júna 2025. Večerným koncertom v miestnom evanjelickom a. v. kostole, ktorý zaplnila táto hudobná diva do posledného miesta, zanechala vo všetkých prítomných nezabudnuteľné dojmy. Na
koncerte vystúpili aj absolventi hlasovej dielne.
Hlavným partnerom týchto podujatí bol Fond na podporu umenia (www.fpu.sk), ktorý podujatia podporil z verejných zdrojov v rámci projektu Hudba na Brdárke. Bližšie o projekte na:
Projekt Hudba na Brdárke - www.alter-nativa.sk
Iva Bittová prisľúbila účasť aj na jeseň 2026, kedy sa v Brdárke plánuje víkendová hlasová dielňa. Predbežné prihlasovanie prebieha online už v týchto chvíľach, viac na:
Iva Bittová v Brdárke aj v roku 2026 - www.alter-nativa.sk
O mimoriadne zaujímavý program v Brdárke nebude núdza ani počas zvyšku tohto leta a blížiacej sa jesene. Pripravené sú ďalšie hudobné dielne a koncerty, ako aj jesenné remeselné kurzy. Bližšie informácie už čoskoro v ďalšom tlačovom ozname.
Viac o pripravovaných podujatiach v Brdárke a možnostiach rezervácie účasti na nich nájdete aj na: www.alter-nativa.sk a www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka.
Foto: Andrej Naumovich – súkromný archív A. Naumovicha; Iva Bittová – foto Lucia Kormošová
Text: Lucia Kormošová, Ing., e-mail:

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-