Brdárka (8)
Brdárka si pripomenie 330 rokov svojho kostola službami Božími a organovým koncertom
Napísal(a) L. Kormošová
Hudobné leto v Brdárke uzatvorí skvelé duo Dominika Gurbaľová a Peter Tóth
Napísal(a) L. Kormošová
(Brdárka, 11. septembra 2025) - Tohtoročnú sériu letných hudobných podujatí v malebnej gemerskej Brdárke zavŕši v nadchádzajúcu sobotu 13. septembra 2025 interaktívna hudobná dielňa Dominiky Gurbaľovej o kreatívnej tvorbe piesní. Hudobná dielňa vyvrcholí večerným koncertom pre verejnosť v brdárskom kostole, na ktorom sa popri tejto talentovanej slovenskej worshipovej a gospelovej speváčke, skladateľke a multiinštrumentalistke predstaví aj skvelý slovenský gitarista, skladateľ a pedagóg Peter Tóth. Toto úžasné hudobné spojenie nesie v sebe potenciál vzniku unikátnej syntézy improvizácie a autorského prejavu, ktorý sa určite oplatí zažiť naživo.
Brdárka je malebná obec na hornom Gemeri známa ako „čerešňový raj" vďaka tisíckam čerešňových stromov v jej chotári. V tejto malebnej obci v lone nádherných ovocných sadov a okolitej prírody sídli aj občianske združenie Alter Nativa, ktoré sa prioritne venuje vzdelávaniu v oblasti permakultúry a udržateľného života.
(Brdárka, 21. augusta 2025) – Séria hudobných podujatí v hornogemerskej Brdárke pokračuje aj tento víkend. Po nezabudnuteľnom minulotýždňovom Organovom koncerte organového virtuóza Andreja Naumovicha z Nemecka do „čerešňového raja“ prichádza slovenský hudobník, violončelista, basgitarista, skladateľ, spevák a pedagóg Matej Tkáč. V rámci projektu Hudba na Brdárke, ktorý sa uskutočňuje aj vďaka podpore Fondu na podporu umenia, tu povedie hudobnú dielňu na tému Pozornosť a koncentrácia v hudbe a odohrá večerný koncert v brdárskom kostole.
Tvorivý hudobný workshop Pozornosť a koncentrácia v hudbe s Matejom Tkáčom sa uskutoční v sobotu 23. augusta 2025 v čase 10:00 – 15:30 v Brdárke. Hudobná dielňa bude zameraná na význam pozornosti v procese hudobnej interpretácie.
Do Brdárky zavíta organista Andrej Naumovich z Nemecka
Napísal(a) L. Kormošová
(Brdárka, 11. augusta 2025) - Hudobná sezóna v Brdárke je v plnom prúde. Nadchádzajúcu sobotu 16. augusta 2025 bude hostiť hornogemerská obec organového virtuóza Andreja Naumovicha, ktorý hudobne pôsobí najmä v Nemecku. V rámci projektu Hudba v čerešňovom raji 2025, ktorý finančne podporil Košický samosprávny kraj, sa uskutoční aj tento rok Organový koncert v Evanjelickom a. v. kostole v Brdárke, kde sa nachádza unikátny, jediný funkčný organ z dielne majstra organára Daniela Wallachyho zo Spišskej Soboty.
Milovníci histórie a hudby si 16. augusta 2025 budú môcť v Brdárke opäť vypočuť excelentný hudobný program zostavený nielen z diel barokovej hudby. V miestnom evanjelickom a. v. kostole sa po roku znovu rozozvučí miestny barokový organ z roku 1762 od organára Daniela Wallachyho zo Spišskej Soboty, ktorý je jediným dodnes kompletne zachovaným funkčným organom majstra Wallachyho.
Už v sobotu 7. júna 2025 rozozvučia hornogemerskú Brdárku po zimnej prestávke prvé hudobné tóny v rámci iniciatívy Hudba na Brdárke. Ako po minulé roky pripravilo tunajšie občianske združenie Alter Nativa bohatý hudobný program pre širokú verejnosť, ktorý potrvá až do jesene. Prvou tohtoročnou hudobnou lastovičkou bude popredná osobnosť českej alternatívnej hudobnej scény Iva Bittová so svojou vychýrenou hlasovou metodikou Žingora.
Následne bude Brdárka hostiť kultúrne podujatie Noc kostolov, organového virtuóza Andreja Naumovicha z Nemecka či talentovaných slovenských hudobníkov Dominiku Gurbaľovú a Mateja Tkáča. Hudobné podujatia dopĺňajú tradičné permakultúrne a jesenné remeselné kurzy.
Po niekoľko rokov v čase kvitnutia ovocných sadov (čerešňových, jabloňových, hruškových...) ponúkame komentované prehliadky: "Kvitnúca Brdárka". Komentovaná prehliadka je v rozsahu približne 2 hodín – jedná sa o prechádzku a prehliadku po sadoch s výkladom miestneho obyvateľa. V cene 9 €/osoba: cca 2 hodinová prechádzka a prehliadka po sadoch s výkladom miestneho obyvateľa o histórii obce, sadov, rôznorodosti čerešňových odrôd, aktivitách, ktoré sa v obci diali a dejú.
Prehliadku začíname v centre obce, pri renesančno-barokovom kostole z roku 1696, v ktorom sa okrem iných pamätihodností nachádza aj vzácny historický organ od majstra Wallachyho.
Československé súznenie zavŕši hudobnú sezónu v Brdárke
Napísal(a) L. Grznár Kormošová
Brdárka, 16. októbra 2024 – Záver hudobnej sezóny roku 2024 bude v Brdárke, hornogemerskej obci známej vďaka jedinečným čerešňovým sadom, patriť koncertu autorských piesní českého pesničkára Jana Smolíka, ktorý bude sprevádzaný spontánnou improvizáciou na violončele v podaní slovenského hudobníka, skladateľa a pedagóga Mateja Tkáča. Koncert tohto česko-slovenského dua si môžete vychutnať v sobotu 19. októbra 2024.
Už v sobotu 19. októbra 2024 sa uskutoční prvý koncert českého pesničkára Jana Smolíka na Gemeri.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.