utorok, 15 september 2026 17:07
Brdárka uzatvára prezentáciu diel Martina Dzureka hudobnou improvizáciou Borisa Čellára Doporučený
Napísal(a) M. Antal
V piatok 18. septembra 2026 o 19.00 hod. sa v evanjelickom kostole v Brdárke uskutoční záverečné podujatie mesačnej prezentácie diel súčasného slovenského sochára Martina Dzureka. Jazzový gitarista a improvizátor Boris Čellár rozoznie objekt Ostium, dielo, ktoré je zároveň hudobným nástrojom. Súčasťou večera bude premietanie tridsaťminútového filmu Zrkadlenie.
Objekty Ak chceš a Prijatie sú v kostole v Brdárke sprístupnené verejnosti od 22. augusta 2026, keď bola inštalácia slávnostne otvorená v rámci koncertu Ivy Bittovej. Stretnutie hudby a diela nebolo náhodné. Martin Dzurek svoje inštalácie od začiatku spája so živou hudbou a obvykle ich umiestňuje do priestorov, kde dielo vstupuje do dialógu so zvukom a tichom.
Ak chceš patrí medzi najvýraznejšie diela autora. Je to priestorová inštalácia, ktorej význam sa mení i podľa miesta osadenia. Bola prezentovaná v Kaplnke sv. Jána v Bratislave počas festivalu Biela noc, v Kostolíku sv. Michala v Dražovciach, v Kostole klarisiek v Bratislave, v evanjelickom kostole v Modre aj v Danubiana Meulensteen Art Museum. Dielo hovorí o slobode človeka vstúpiť do skúsenosti, otvoriť sa tichu alebo zostať iba pozorovateľom.
Objekt Prijatie vznikol pre Brdárku z pravého včelieho vosku priamo od včiel z Brdárky, v spolupráci autora s miestnym prírodným včelárom, ako symbol živej prírody a spirituality tohto miesta.
Záverečný večer otvorí premietanie filmu Zrkadlenie. Snímka, ktorá vznikla v roku 2022 je krátkym vizuálnym i poetickým rozjímaním o samote, ktorá ľudí spája. Na jej vzniku sa podieľalo pozoruhodné zoskupenie slovenských umelcov: réžia a scenár Peter Pavlac, texty Daniel Pastirčák, v hlavnej úlohe Táňa Pauhofová, kamera a strih Jakub Šteinecker, hudba Stroon (Dalibor Kocián) a Pjoni (Jonatán Pastirčák).
Audiovizuálny zážitok z filmovej projekcie potom vystrieda hudobný. Do kostola v tento večer pribudne tretie Dzurekovo dielo, Ostium. Drevený objekt vznikol v spolupráci s Orth Handcrafted Guitars. Gitara v soche a socha v gitare. Latinské slovo „ostium" znamená vstup alebo bránu. V rukách Borisa Čellára, absolventa jazzovej gitary na Kunst Universität Graz, zakladateľa portálu Jazz.sk a iniciátora ceny Esprit i súťaže Jazz Start Up, sa objekt stane nástrojom živej ambientnej improvizácie.
Podujatie sa koná v evanjelickom kostole z roku 1696, ktorý stojí uprostred sadov a strání Horného Gemera. Vstupné je dobrovoľné a výťažok je určený na obnovu historickej kazateľnice z roku 1806, vzácnej súčasti chrámového mobiliára, ktorá si vyžaduje akútnu pamiatkovú obnovu.
PRAKTICKÉ INFORMÁCIE
- Termín: piatok 18. septembra 2026, 19.00 hod.
- Miesto: Evanjelický kostol, Brdárka 7, okres Rožňava
- Vstupné: dobrovoľné, výťažok na obnovu historickej kazateľnice z roku 1806
- Rezervácia vyhradených miest: https://services.bookio.com/alter-nativa-oz/widget (poplatok 10 EUR)
- Prístupnosť inštalácie do 18. 9. 2026 so sprievodom po ohlásení sa vopred na
- Viac informácií: https://alter-nativa.sk/dzurek-cellar-zrkadlenie/
- Organizátor: Alter Nativa, o. z., Brdárka
KONTAKT PRE MÉDIÁ
Marcel Antal, predseda Alter Nativa, o. z.
Fotografie na vyžiadanie. Novinárov radi privítame aj priamo na podujatí.
Marcel Antal
Zverejnené v
Brdárka
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-