Občianske združenie Alter Nativa pozýva v nedeľu 2. augusta 2026 do Evanjelického kostola v Brdárke na koncert Jozefa Luptáka a Borisa Lenka, kde atraktívnym a komunikatívnym spôsobom títo dvaja poprední slovenskí umelci predstavia hudbu od klasiky cez improvizáciu a súčasnú tvorbu až po hudbu minorít a tango. Ich hudba nepozná hranice žánrov ani kultúr: v jeden večer sa prirodzene stretnú Johann Sebastian Bach aj Astor Piazzolla, synagogálna melódia aj hymna minorít, vlastná kompozícia aj slovenská súčasná hudba. Okrem Bacha predstavia umelci aj súčasných slovenských autorov – Vladimíra Godára, Ilju Zeljenku a Ladislava Kupkoviča – až po vlastné kompozície samotných interpretov. Netradične zostavený program s názvom Hudobné príbehy bez hraníc bude moderovaný Jozefom Luptákom, takže každá skladba dostane svoj príbeh a priestor. „Duo Lupták & Lenko nehrá len hudbu – rozpráva príbehy. Každý koncert je iný, každý má svoju náladu. Sme radi, že jeden z nich bude práve v Brdárke,“ uviedol v tejto súvislosti Marcel Antal, predseda o. z. Alter Nativa.
Koncert sa koná v rámci projektu „Hudba v čerešňovom raji 2026“ s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja.
Účinkujúci
Jozef Lupták – violončelo, spev, beatbox
Jozef Lupták patrí k umelcom, ktorí formujú hudobný a kultúrny priestor na Slovensku. Je zakladateľom a umeleckým riaditeľom festivalu Konvergencie, ktorý od roku 1999 patrí k najvýznamnejším hudobným podujatiam u nás. Absolvoval Konzervatórium a Vysokú školu múzických umení v Bratislave, Royal Academy of Music v Londýne a Banff Centre for Arts v Kanade.
Ako vyhľadávaný komorný hráč spolupracoval s poprednými svetovými umelcami a ansámblami – okrem iných s R. Cohenom, D. Rowlandom, The Hilliard Ensemble či Fine Arts Quartet – a s významnými dirigentmi ako A. Parrott či J. Bělohlávek. Za svoju prácu získal Cenu ministra kultúry SR a Cenu F. Kafendu, bol nominovaný na Cenu Nadácie Tatra banky aj na ocenenia Český lev a Slnko v sieti. Pôsobí ako pedagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici a na Konzervatóriu v Bratislave. Od roku 2017 je predsedom Spoločnosti Milana Vargu.
Z jeho diskografie vynikajú Bachove Suity pre sólové violončelo, Brahmsove sonáty, premiéry diel Vladimíra Godára či album Free in One s vlastnou tvorbou i spoločné crossoverové projekty s Borisom Lenkom a ďalšími umelcami.
Boris Lenko – akordeón, bandoneón
Boris Lenko je všestranný hudobník so záberom od klasiky cez crossoverové projekty až po jazz. Ako profesor akordeónu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a priekopník uvádzania súčasnej hudby pre tento nástroj na Slovensku vniesol do sólového akordeónového repertoáru viaceré novátorské prvky – uvádzaním diel Zorna, Kagela, Lindberga či Beria a premiérovaním nových diel slovenských skladateľov Beneša, Zagara, Zeljenku, Iršaia, Kupkoviča a ďalších.
V roku 2001 mal ako prvý akordeonista v histórii Bratislavských hudobných slávností celovečerný recitál, o rok neskôr sa predstavil na festivale Varšavská jeseň. Je zakladateľom komorného súboru Alea, členom projektov Požoň sentimentál a Polajka, v projekte Triango spolupracuje s Petrom Breinerom. V SR je hlavným propagátorom Piazzollových diel a špeciálnych edícií Tanga Nuevo.
Spoločné projekty a cesty
Jozef Lupták a Boris Lenko majú za sebou mnoho výrazných spoločných projektov. Medzi najvýznamnejšie patrí After Phurikane spolu s rómskymi spevákmi, Chassidic Songs s bratislavským rabínom Baruchom Myersom či špeciálne edície Tanga Nuevo Astora Piazzollu. V ostatných rokoch spolu absolvovali koncerty v USA, Nórsku, po Slovensku aj v Čechách. Ich v roku 2024 vydaný spoločný album Spev vznikol v rámci projektu Building Bridges v spolupráci s poprednými nórskymi umelcami Nilsom Oklandom a Asne Valland Nordli. Práve vyšiel aj nový album Súznenie, nahraný v rámci festivalu Konvergencie spolu s Ivou Bittovou. Z týchto spoločných projektov čerpá aj program dua v Brdárke, ktorý dopĺňajú sólovými skladbami.
Jubileum kostola
Renesančno-barokový Evanjelický kostol v Brdárke bol postavený a vysvätený v roku 1696. V tomto roku si pripomína okrúhle 330. výročie vzniku – a práve tu, v tomto unikátnom komornom priestore, zaznejú 2. augusta tóny, ktoré mu plne pristanú. Podujatie má teda slávnostný charakter.
Benefičné vstupné
Koncert sa koná bez pevne stanoveného vstupného. Po skončení koncertu môžu diváci podľa svojho uváženia dobrovoľným príspevkom podporiť pamiatkovú obnovu kostola a čiastočne aj organizačné zabezpečenie podujatia. Každý príspevok pomáha zachovávať tento výnimočný priestor a prinášať doň ďalšie podujatia.
Nakoľko je kapacita miest v kostole obmedzená, odporúčame si rezervovať vopred vyhradené miesto.
Odkazy
Program koncertu a rezervácia vyhradených miest: https://www.brdarka.sk/Hudba-na-Brdarke-2026
Projekt „Hudba v čerešňovom raji 2026“: https://alter-nativa.sk/projekt-hudba-v-ceresnovom-raji-2026/
Článok a fotogaléria z Letného organového koncertu Tomasza Zeburu v Brdárke (5. 7. 2026):
https://alter-nativa.sk/den-ktory-spojil-vdacnost-slovo-i-hudbu/
Pripravované podujatia o. z. Alter Nativa v Brdárke a rezervácia účasti:
https://alter-nativa.sk/ • https://www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka
Alter Nativa, o. z., Brdárka
Združenie nadšencov permakultúry, tradičných remesiel a slovenskej kultúry, ktorí už vyše 20 rokov žijú a tvoria v malebnej hornogemerskej obci Brdárka. V rámci Slovenska a Česka, ale i za ich hranicami, približujú širokej verejnosti tému permakultúry, udržateľného a prírode blízkeho hospodárenia a žitia, ekologického bývania či sebestačnosti v rámci organizovania rôznych kurzov a workshopov Školy permakultúry (kurzy Úvod do permakultúry, Permakultúrny dizajn, Mikrobiota pôdy v rukách roľníka, Deti a mládež v permakultúre a pod.) či obhospodarovania prvých ukážkových prírodných záhrad na Gemeri (tzv. Brdárske dvojičky).
Okrem iných ocenení Alter Nativa získala:
- cenu Karola Končka „Roh hojnosti“ (2019) za dlhoročný výrazný prínos k šíreniu a realizácii permakultúrnych ideí a princípov,
- ocenenie „Srdce na dlani“ (2020).
Združenie sa venuje zachovaniu a propagácii tradičných remesiel (aj prostredníctvom kurzov a workshopov pre verejnosť, napr. v témach: ručne šitá knižná väzba, keramika, hlinené omietky, prírodná kozmetika a iné), organizuje rôzne osvetové aktivity a kultúrne podujatia (napr. príležitostné koncerty a workshopy s hudobníkmi a inými umelcami či obľúbené komentované prehliadky obce, brdárskych čerešňových sadov a miestneho kostola).
Filozofiu udržateľnosti svojich aktivít členovia v združení aplikujú aj činnosťami slúžiacimi na samofinancovanie svojich neziskových aktivít – venujú sa vlastnej vydavateľskej činnosti (program Čitateľský klub Alter Nativa) či prevádzkujú vlastný e-shop Darceky.sk – darčeky s myšlienkou. Aj vďaka týmto aktivitám môžu svojpomocne rekonštruovať brdárske pôvodné domy s cieľom ich využívania pre komunitné verejnoprospešné účely alebo vyvíjať snahy na záchranu známych brdárskych ovocných sadov.
Viac o činnosti združenia na:
https://alter-nativa.sk/ • https://www.facebook.com/Alter.Nativa.Brdarka
https://www.darceky.sk/ • https://www.facebook.com/darceky.sk
https://www.brdarka.sk/ • https://www.facebook.com/BrdarkaSlovakia
Ing. Lucia Kormošová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).