Záver roka s mladými jelšavskými hasičmi na vychádzke do multifunkčného areálu
Tak ako po celý rok sme sa stretávali s mladými hasičmi z krúžku, aj záver roka sme strávili spoločne na vychádzke do multifunkčného areálu lesnej pedagogiky v Jelšave na Ulici 9. mája.
V utorok 30. decembra 2025 o 10.00 hod. sme sa stretli s deťmi na hasičskej zbrojnici, odkiaľ sme sa pobrali na zimnú vychádzku. Slniečko pekne svietilo, ale vanul silnejší vietor, čím bolo aj chladnejšie. Prišli sme po starej ceste Hrádok na koniec ulice, kde nás vítala tabuľa s nápisom Multifunkčný areál lesnej pedagogiky, ktorý obhospodarujú Mestské lesy Jelšava, s. r. o., kde si môžete rozšíriť vedomosti o lese a lesnom ekosystéme a stráviť príjemné chvíle v zaujímavom prostredí. Nezabudnite sa správať ohľaduplne k prírode.
Stálice Obecnej knižnice v Gemerskej Polome v roku 2025
Obecná knižnica v Gemerskej Polome aj v roku 2025 realizuje projekt na nákup novej literatúry pod názvom Kniha, skutočný priateľ, a to z finančných prostriedkov poskytovateľa, ktorým je Fond na podporu umenia. Niečo už do fondu knižnice pribudlo, a tak dlhoročné členky Miestnej organizácie Matice slovenskej v Gemerskej Polome zavítali do jej priestorov.
Pani knihovníčka pripravila krátku prezentáciu nových kníh – pre deti aj pre dospelých. Stretnutie bolo obohatené o prednesy dievčat zo základnej školy textami už z nových kníh. Milým spríjemnením poobedia boli mladí čitatelia, už stredoškoláci, ktorí hudobným vystúpením spestrili spoločné stretnutie. Nik z týchto mladých nikdy neodmietol pozvanie do knižnice, čo nás v knižnici nevýslovne teší a ceníme si to.
Po stopách posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach
Predstavujeme vám novú publikáciu – katalóg Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote – ktorá nesie názov: POZOSTALOSŤ GÖMÖRYOVCOV. Najnovšia publikácia múzea zavedie čitateľov do zákulisia každodenného života posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach, šľachtica Olivéra Gömöryho, ministerského tajomníka a jeho manželky Margity Maróthy, herečky Národného divadla v Budapešti, od konca 19. storočia až do polovice 20. storočia.
Naším zámerom bolo dokumentovať pozostalosť poprednej šľachtickej rodiny Gömöryovcov, ktorá sa počas ich života, ale hlavne po smrti Margity v roku 1955 dostala do vtedajšieho Gemerského múzea v Rimavskej Sobote. Vzdelaný Oliver a teozofka Margita žili v kaštieli v Širkovciach, kde často prijímali počas návštev svojich blízkych priateľov a rodinných príslušníkov, medzi nimi aj teozofov a inteligenciu danej doby.
Z histórie neaktívnych futbalových klubov na hornom Gemeri (od ročníka 1991/1992) v kategórii dospelí
Pomerne náročnú tému spracoval vo svojom príspevku náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik – v článku opisuje históriu neaktívnych futbalových klubov na hornom Gemeri od ročníka 1991/1992. Ku každému klubu uvádza umiestnenie v konečnej tabuľke a aj súťaž, akú klub hral v danom období. Text dopĺňajú viaceré fotografie.
Nižná Slaná
Klub pôsobil v najvyššej okresnej súťaži, pričom po jeseni 1991 bol posledný, ale vďaka dobrej jarnej časti skončil siedmy. V nasledujúcom ročníku skončil piaty, v ročníku 1993/1994 rovnako. Potom až dvanásty, v roku 1996 piaty. Potom pôsobil v 1. triede, zväčša v strede tabuľky.
Betlehemské svetlo 2025 potešilo po prvýkrát aj obyvateľov Rákoša
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi ľuďmi. Napĺňa tak svoje poslanie: byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc.
Cieľom jelšavských dobrovoľných hasičov už dvanástykrát bolo, aby posolstvo z Betlehema zavítalo počas Vianoc k ďalším a ďalším ľuďom, ku ktorým sa doteraz nedostalo. Preto aj v roku 2025 rozdávali ľuďom plamienkom z Betlehema aj časť nášho srdca. Chceli sme, aby každý z nás odpálil plamienok ďalej, a tak symbolicky prepojil naše srdcia nekonečnou reťazou svetla.
Vianoce sú za rohom. Siahnite po teplej deke a sadnite si s deťmi ku knihe
Prvé rozsvietené stromčeky v uliciach. Naozaj sa to blíži! Vianoce sú za rohom. Siahnite po teplej deke a sadnite si s deťmi ku knihe, čas vtedy naozaj plynie inakšie. Na predvianočnej návšteve v našej knižnici v Gemerskej Polome sme si z hŕby vianočných kníh domov priniesli Vianočnú knižku s 24 adventnými okienkami. Veselá knižka, ktorá okrem krásnych ilustrácií obsahuje aj 24 adventných otváracích okienok. A nie, nie sú to okienka plné čokolády. Aj menšie deti ich dokážu šikovnými prstami otvárať a odhaliť obrázok, ktorý sa pod nimi schováva. Milý vianočný text o prípravách zvieratiek na vianočný čas chytí za srdce aj nás dospelých čitateľov. Za nás ju odporúčame všetkými desiatimi – listujeme v nej každý deň.
Divadielko „MALÝ PASTIERIK“, alebo POZRITE SA ČO DOKÁŽEME
Piatkové dopoludnie (12.12. 2025) v obecnej knižnici
– smiech, radosť, vrava a spev, ale tiež zodpovednosť.
V našej obecnej knižnici v Gemerskej Polome máme chvíle výnimočné, veselé, tiež zodpovedné. Už najmladší žiaci - prváci sa učia byť zodpovednými, tolerantnými, pracovať v kolektíve či samostatne a využívať knihy ako zdroj čítania a písania. Už v predškolskom veku dieťa nadobúda základy pre svoje ďalšie vzdelávanie. Preto sme sa rozhodli, so žiakmi prvého ročníka tunajšej základnej školy, pripraviť pre deti materskej školy – predškolákov v našej obci divadielko. Divadielko pod názvom „Malý pastierik“, podľa knihy z našej knižnice bolo o tom, ako malý pastierik na betlehemských lúkach pásol ovečky a jednu stratil. Pomohol mu anjelik – nebeský posol, ktorý pastierom zvestoval novinu, že v neďalekej maštali sa narodil Boží Syn.
Štvorkolky dobrovoľným hasičom ako vianočný darček aj pre DHZM Jelšava
Vo štvrtok 18. 12. 2025 bol symbolicky uzatvorený 1. ročník Ankety dobrovoľní hasiči roka 2025 odovzdaním hasičských štvorkoliek víťazným dobrovoľným hasičom. Na hasičskej zbrojnici Dobrovoľného hasičského zboru obce (DHZO) Ivanka pri Dunaji si hlavnú cenu prevzali víťazi 1. kategórie DHZO/DHZM – cena bola odovzdaná do zápožičky na 5 rokov
- DHZO Ivanka pri Dunaji (Západ)
- DHZM Jelšava (Stred)
- DHZO Štrba (Východ)
Vyšiel nový Zborník GEMER-MALOHONT
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vydalo v poradí už 21. ročník Zborníka GEMER-MALOHONT, v ktorom prezentuje a propaguje bohaté prírodné, kultúrne a historické dedičstvo nášho regiónu. Cieľom publikácie, ktorá je jediným knižným produktom daného typu na území niekdajšej župy Gemer-Malohont, je virtuálne zjednotenie bývalej historickej stolice. Najnovší ročník Zborníka GEMER-MALOHONT vyšiel s finančnou podporu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Padol mýtus ohľadom budovy Gemersko-malohontského múzea a získali sme nové poznatky ohľadom našej múmie menom Tasheritnetiakh. Ak by ste sa vydali na cestu za novými informáciami o budove múzea, CT-vyšetrenia našej múmie alebo ciest Móra Jókaiho na území dnešného Slovenska, Zborník Gemersko-malohontského múzea je Vaším vhodným partnerom na tejto ceste.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).