Pripomenuli si 30 rokov postupu futbalistov Kalcit Rožňava do II. ligy
Od postupu futbalistov Rožňavy do II. ligy uplynulo už 30 rokov. Na sociálnej sieti si to pripomenul aj jeden z vtedajších hráčov FK Kalcit Rožňava Miloš Leng a pripojil zo stretnutia vtedajších hráčov aj fotografiu, ktorú uverejňujeme. Na nej sú hráči vpredu zľava: Ľubomír Spišák, Miloš Gallo ml., Judr. Ján Dorkin, Ján Čižmár, Jaroslav Piater, Július Szölös, Ľubomír Orabinec, Ján Fatľa, Milan Bartko, Miloš Gallo st. – vtedajší tajomník klubu a Dušan Pollák. Vzadu zľava: Dušan Tokarčík, Daniel Grác, Ján Zdechovan, Tomáš Danko, Miloš Leng. Pri tejto príležitosti dopĺňame príspevok o výsledkoch účinkovania Kalcit Rožňava v ročníku 1995/1996 (publikovaný bol v roku 2015). Rožňavčania po roku zo súťaže síce vypadli, ale odvtedy sa už futbal z Rožňavy do podobnej súťaže nedostal. Okrem kádra sú k dispozícii výsledky, tabuľky a štatistiky.
Počas Vianoc pribúda pacientov na pohotovostiach. Lekár z urgentu ocení aj kontakt na diaľku
Vianočné sviatky sú obdobím pokoja, ale aj zvýšeného náporu na pohotovosti. Preplnené čakárne, niekoľkohodinové čakanie a stres sú realitou, ktorú poznajú lekári aj pacienti. Riešením, ktoré pomáha znížiť preťaženie urgentných príjmov a pohotovostí, je konzultácia s lekárom na diaľku.
„Ako lekár na urgentnom príjme oceňujem, keď pacient s ľahším zdravotným problémom najskôr využije možnosť spojiť sa s lekárom na diaľku. Pomáha nám to sústrediť sa na skutočne vážne prípady, šetriť čas aj kapacity a znižovať preplnenosť čakární. Vďaka tomu sa vyhneme zbytočnému stresu, minimalizujeme riziko šírenia infekcií a pacient dostane rýchlu odbornú radu bez dlhého čakania. Počas sviatkov je to obrovská pomoc – pre nás aj pre pacientov,“ hovorí Jozef Fatrsík, primár urgentného príjmu Nemocnice Penta Hospitals Galanta, ktorý je zároveň aj námestníkom pre liečebno-preventívnu starostlivosť v nemocnici.
Výstava revúckych amatérskych fotografov oslavuje desiaty ročník
REVÚCA 10. decembra 2025 – Vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Revúcej bola 10. decembra t. r. slávnostne otvorená výstava prác miestnych amatérskych fotografov pod názvom "Revúcka fotografia 2025“. Tento ročník je už desiatym v poradí, čo potvrdzuje neutíchajúci záujem o fotografiu a lokálne umenie v regióne.
Na vernisáži sa zišlo množstvo milovníkov umenia, aby si ako prví prezreli pestrú mozaiku zachytených momentov, krajiniek a detailov z objektívov revúckych autorov. Atmosféra bola príjemná a návštevníci mali možnosť priamo diskutovať s prítomnými fotografmi o ich dielach a inšpirácii.
Niekoľko fotografií Petra Pobočeka z otvorenia zachytáva slávnostnú náladu a prvé reakcie návštevníkov.
Vianočný unplugged koncert - Robo Simko v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Vianočný unplugged koncert – Robo Simko. Známy miestny hudobník vystúpi tentoraz prostredníctvom intímnejšej vianočnej zvukovej kulisy zameranej najmä na melódiu a text.
Návštevníci koncertu sa môžu tešiť na sólový koncert – recitál, počas ktorého hudobník bude hrať na elektroakustickej gitare, tentokrát neštandardne, bez doprovodu svojej kapely.
Súčasťou koncertu budú tradičné vianočné koledy, známe slovenské vianočné skladby a rovnako aj tie zahraničné. Hudobníkov repertoár obohatia aj jeho vlastné vianočné skladby.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravila sériu kultúrnych a vzdelávacích podujatí
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravila pre svojich čitateľov a návštevníkov sériu podujatí prostredníctvom projektu Zalistujte v nás 2, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Projekt sa niesol v duchu podpory čítania, vzdelávania a hľadania rovnováhy v každodennom živote.
Beseda so spisovateľkou Lenkou Gahérovou „Medzi riadkami nie si sám“, autorkou detských kníh, priblížila malým čitateľom svet literárnej fantázie aj posolstvá ukryté v príbehoch.
Omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru v Jelšave
V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla sa 7. decembra 2025 uskutočnila omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru, ktorú poslúžil Mgr. Gabriel Deustcha, administrátor farnosti. Tejto svätej omše sa zúčastnili dobrovoľní hasiči z Jelšavy so zástavou a baníci zo SMZ, a. s. Jelšava so svojou zástavou. Na omši nemohli chýbať ani mladí hasiči plameniaci.
Na úvod do kostola vošli hasiči a baníci so zástavami. Mladí hasiči – Michal Barčiš, Ivana Dúdorová a Bianka Hudačeková odovzdali dary – chlieb a soľ, Zdenko Javorčík ml. a Zdenko Javorčík st. sekeru a prilbu. Počas omše pán administrátor vysvetlil, prečo zavítali hasiči a baníci do kostola, oboznámil prítomných so životom svätej Barbory.
V Nadabule, mestskej časti Rožňavy, zrekonštruovali futbalový areál s umelým povrchom a osvetlením
Pre športovcov na hornom Gemeri pekný vianočný darček. V sobotu 29. novembra 2025 v mestskej časti Rožňavy v Nadabule slávnostne otvorili komplexne zrekonštruovaný futbalový areál s umelým povrchom. Informáciu o tom priniesol portál roznavskenoviny.sk. Podľa portálu tento projekt si vyžiadal viac ako 2 075 000 eur. Dotáciou vo výške 250 000 eur prispel Košický samosprávny kraj, Fond na podporu športu poskytol 908 000, SFZ 300 000 a zvyšok mesto Rožňava. Primátor Rožňavy Michal Domik v príhovore o. i. uviedol, že: „... Vďaka tomuto projektu sa podarilo vytvoriť vhodné podmienky na šport pre obyvateľov, žiakov miestnych základných a stredných škôl, miestny futbalový klub MFK Rožňava a širokú verejnosť.“ Ako ďalej pripomenul predseda KSK Rastislav Trnka: ,„Areál sa stane aj dejiskom Krajskej futbalovej ligy – Zimného pohára predsedu KSK a ďalších krajských súťaží.“
ŠK Slovmag Jelšava v sezóne 1997 – 1998
Futbalový klub Slovmag Jelšava úspešne reprezentoval Gemer vo vyšších súťažiach. V článku Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o jeho pôsobení v 2. lige v ročníku 1997/1998. K dispozícii je káder, tabuľky a výsledky so zostavami.
Káder: Gažovič, Belica, Tóth – Fall, Krivjančin, Krochta, Šott, Nikitin, Kamenský, Diopp, Dubec, Adlen, Sasák, Pazúr, Vojčík, Medvec, Rosinský, Babijčuk, Toman, Poruba, Gočaltovský, Vojčík, Kubus, Bukovec, Szüllö, Gabria, Krišanda, Kamancza, Pazúr, Dúbravický, Boháč, Lipták, Lunter.
Tréner: Rosinský
Pozvanie na komentovanú prehliadku výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť do priestorov Galérie BM na komentovanú prehliadku výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení. Výstavou ich prevedie kurátor múzea Norbert Mogyorósi a zameria sa na tému baníctva a hutníctva v regióne Gemer.
Počas prehliadky môžu návštevníci očakávať podrobnejšie predstavenie vybraných zbierkových predmetov vrátane ocenení, medailí, spomienkových predmetov či geologických vzoriek. Kurátor sa vo svojom výklade bude zaoberať jednotlivými banskými lokalitami v regióne a nevyhne sa ani opisu zobrazených banských zariadení. Rovnako predstaví aj autorov vystavených výtvarných diel, ktorí priamo pôsobili v baníckom prostredí.
Vianočné tvorivé dielne v Baníckom múzeu v Rožňave
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov materských škôl a 1. stupňa základných škôl zažiť tvorivé predvianočné obdobie počas Vianočných tvorivých dielní v múzeu. Tentoraz budú tematicky spojené s aktuálnou výstavou Baníctvo vo výtvarnom umení.
Na úvod aktivity si žiaci prehliadnu výstavu a prostredníctvom vystavených zbierkových predmetov z fondu múzea sa tak oboznámia nielen s prácou baníkov a ich pracovným prostredím, ale rovnako s ich každodenným životom. Dozvedia sa najmä to, ako vyzeralo predvianočné a vianočné obdobie v baníckych rodinách na Gemeri. „Počas programu budú deťom predstavené vystavené predmety a výtvarné diela zo zbierkového fondu múzea, prostredníctvom ktorých sa zoznámia s predvianočnými a vianočnými baníckymi zvykmi.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).