Deň Zeme v Baníckom múzeu v Rožňave
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa aj tento rok pripája k oslavám Dňa Zeme a pripravilo pre žiakov viacerých vekových kategórií bohaté podujatie.
Žiaci materských škôl a základných škôl 1. stupňa sa môžu tešiť na prehliadku Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí. Spolu s múzejníkmi sa naučia ako chrániť životné prostredie okolo nás a následne ich budú čakať obľúbené tvorivé dielne. Na konci aktivity sa dokonca prevezú banským vláčikom. Starší školáci prostredníctvom prednášky Andrey Balážovej zo Správy NP Slovenský kras so sídlom v Brzotíne spoznajú veľké šelmy žijúce v okolitých lesoch, nahliadnu do aktivít projektu LECA a uvidia aj pútavé fotografie a videá z fotopascí z prirodzeného prostredia zvierat.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 23. časť – sezóna 2019/2020
V dvadsiatej tretej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2019/2020. V 5. lige – K – G pôsobili FK Krásnohorské Podhradie a MFK Rožňava. Komentár uvádza informácie aj o 6. a 7. lige, niektorých prestupoch a hosťovaniach a zaujímavých výsledkoch.
Komentár
Krásnohorské Podhradie skončilo v tabuľke 5. ligy na 9. mieste. Novým trénerom sa stal Július Balta, asistentom bol Peter Džačár. Nakoniec bol ročník anulovaný, keďže pandémia COVID-19, znemožnila pokračovanie súťaží. Do jarnej odvety sa už nezasiahlo.
Dôvera zdvojnásobila počet lekární, v ktorých si poistenci môžu overiť dostupnosť svojho lieku
Hoci denný počet nachodených krokov pri nich utešene rastie, behanie po lekárňach zdraviu našich poistencov nijak nepomáha. Stres zo zháňania lieku osobne v každej lekárni nie je to, čo chcú zažívať, keď ho naozaj potrebujú.
Možnosť overiť si dostupnosť lieku v mobilnej aplikácii, prípadne jeho rezervácia v konkrétnej lekárni, nie je novinkou. Predstavili sme ju už koncom roku 2023. V pilotnej prevádzke bolo zapojených viac ako 400 lekární. Po vyše roku ich počet zvyšujeme na viac ako dvojnásobok, teda na takmer 900.
Presne ide o 871 lekární zo sietí Dr.Max, BENU, PLUS lekáreň a Sieť zdravia. Rezervovať liek si tak môžu už v každej tretej lekárni na Slovensku.
Vedeli ste, že služba Overenie dostupnosti lieku získala 2. miesto v Cene ITAPA za najinovatívnejší projekt roku 2024?Počas pilotnej prevádzky v minulom roku si dostupnosť predpísaného lieku overovalo 54-tisíc poistencov. Až 40-tisíc z nich svoj liek našlo a polovica si ho aj rezervovala.
Futbalisti Baník Drnava v 13. kole pokorili Baník Rakovnicu 8:1
Víkend aj týždeň pred Veľkou nocou sa na hornom Gemeri niesol v znamení futbalu. Jeho najvyššia súťaž IV. liga Východ zaznamenala už 21. kolo. Odohralo sa v ňom 7 stretnutí. Prekvapením je hladká prehra vedúceho Medzeva v Kežmarku 0:4. Rožňavčania získali v Ľuboticiach cenný bod. V 7. lige ObFZ Rožňava zaznamenali 12. kolo. Diváci sledovali 7 duelov, z nich 2 sa odohrali v sobotu. Priniesli prvé prekvapenie nielen dňa, keď posledné mužstvo tabuľky zvíťazilo na ihrisku súpera, hoci iba rozdielom gólu – 2:3. Bodovali, okrem jedného prípadu domáce mužstvá, ktoré 5 zápasov vyhrali domáci a iba 1 hostia. Skóre 23:7.
V Revúcej sa predstaví jubilujúci Folklórny súbor Železiar i Divadlo Astorka s Kartónovým oteckom
Pozývame Vás na predstavenia v divadelnej sále Mestského domu kultúry v Revúcej, ktorá má 352 miest.
Už sobota 12. apríla 2025 o 18.00 bude vyhradená Folklórnemu súboru Železiar, ktorý spolu s vami oslávi šesťdesiat rokov. Predstaví sa aj revúcky Detský folklórny súbor Lykovček. Vstupenky v hodnote 10.- a 7.- eur si zakúpite v MsKS, alebo na https://www.msksrevuca.sk/akcia/1457.
* * *
streda 7. mája 2025 | 19.00
DIVADLO ASTORKA KORZO 90 *
István Tasnádi – KARTÓNOVÝ OTECKO
Banícke múzeum prichádza s putovnou výstavou a prednáškou
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých do areálu Zážitkového centra Sentinel na exteriérovú putovnú výstavu pod názvom 100. výročie Košickej župy. Sprievodným podujatím k výstave bude prednáška kurátora múzea Martina Hajduka Roľnícky život na Gemeri v medzivojnovom Československu.
Výstava je primárne určená študentom stredných škôl. Predstavuje netradičnú hodinu dejepisu, keďže texty použité na výstave sa pridŕžajú učebných osnov. Záujemcovia sa prostredníctvom jedenástich grafických panelov dozvedia množstvo zaujímavostí z histórie Košického kraja. K výstave múzejníci pripravili sprievodný program, a to vo forme prednášky o roľníckom spôsobe života slovenského obyvateľstva na Gemeri v období vzniku Košickej župy. Prednáška je určená pre verejnosť, ale rovnako svoj záujem o ňu môžu vopred nahlásiť žiaci 2. stupňa základných škôl a študenti stredných škôl.
Zorganizovali VIII. ročník súťaže Kukučínova Revúca – seniori recitujú
Dňa 7. apríla 2025 sa v Kultúrom dome Revúčka uskutočnil VIII. ročník súťaže Kukučínova Revúca – seniori recitujú. Účinkujúci boli prihlásení v troch kategóriách, a to poézia, próza a vlastná tvorba. Potešiteľné bolo, že každý súťažiaci tam mal aj svojich povzbudzovateľov.
Tešíme sa, že medzi súažiacimi nechýbali ani zástupcovia z našej obce. Základnú organizáciu Jednoty dôchodcov Slovenska Revúcka Lehota reprezentovala p. Marcelka Bajúsová, ktorá predniesla báseň.
Jej vystúpenie bolo na patričnej úrovni, získala skúsenosti, keďže bola na podobnom podujatí prvýkrát, srdečne jej ďakujeme za prípravu a vystúpenie a prajeme tiež veľa chuti pri ďalších účinkovaniach. Povzbudzovať ju boli 3 naše členky.
V Banskej Bystrici vysadil štátny podnik LESY Slovenskej republiky lipu – strom slovanstva
Aj keď je práve obdobie intenzívnej jarnej výsadby po celom Slovensku, ktorá je kľúčová pre obnovu a udržateľnosť lesov, štátny podnik LESY SR prišiel symbolicky vysadiť strom aj do srdca mesta Banská Bystrica. Vznikol tak nový prírodný prvok, ktorý bude súčasťou identity verejného priestoru, kde má štátny podnik svoje sídlo. Výsadba lipy zároveň nadväzuje na dlhodobú snahu LESOV SR prinášať prírodu bližšie k ľuďom – nielen v lesoch, ale aj v mestskom prostredí.
Pri príležitosti Festivalu jarnej záhrady – Gardeniáda, ktorý sa konal v Banskej Bystrici, vysadil štátny podnik LESY Slovenskej republiky lipu – strom slovanstva. Tento symbolický čin sa uskutočnil priamo v parku pod pamätníkom SNP, v blízkosti sídla generálneho riaditeľstva LESY SR.
„Vysadením lipy chceme zanechať živý odkaz v meste, kde sídli generálne riaditeľstvo LESY SR. Je to symbol spojenia medzi mestom, prírodou a lesníkmi – tradícia, ktorá rastie s každým novým stromom,“ uviedol Ing. Ján Mizerák, obchodný riaditeľ štátneho podniku.
Desiatka gólov vynikla na ihrisku 7. ligy v Drnave s Dobšinou
Po troch jarných kolách futbalovej súťaže, do ktorých nastúpilo v IV. LIGE Východ Majstrovstiev regiónu iba 15 družstiev, pokračovala na hornom Gemeri 7. liga dospelých 12. kolom. Kolektív 1. FK Svidník na prekvapenie vystúpil pred začiatkom odvety zo súťaže. Nemalým prekvapením tiež je vystúpenie futbalistov FK Krásnohorské Podhradie zo súťaže V. Ligy Juh po niekoľkých rokoch pôsobenia. Spomínaní hráči nenastúpili do odvetnej časti a klub rozpustil hráčov. Tak najvyššie súťažiacim klektívom v tomto regióne je z dospelých iba MFK Rožňava. Odvetu však nezačala najlepšie, keď na jar získala iba bod. Na domácom ihrisku prehrali v 20. kole i súboj lepšie umiestneným MFK Kežmarok, keď kolektív podcenil situáciu so súperom.
Do súťaže sa zapojili tiež dorastenci Rožňavy, ktorí zatiaľ podávajú iba primerné výkony. Veríme, že postupne sa kolekív rozohrá a bude podávať lepšie výkony. V štvrtej lige náš región zastupujú mladí futbalisti Gemerskej Polomy.
Pozrime sa v rýchlosti na jednotlivé súboje našich oddielov, tak ako sme ich zazanemanli v tomto kole.
Futbalová 7. liga začala jarnú časť súťaže na hornom Gemeri
Po zimnej prestávke 2024/2025 odštartovala jarná časť futbalových súťaží ObFZ Rožňava. Prinášame prehľad zmien v kádroch jednotlivých klubov 7. ligy. Najviac sa posilnil FK Baník Rožňavské Bystré. Naopak v Betliari nedošlo k zmenám. MFK Dobšiná zmenil hrací deň svojich domácich zápasov.
Zmeny v kádroch
MFK Dobšiná
Prišli: Dárius Forgáč (Rožňavské Bystré), Lukáš Gábor (Rakovnica)
Odišli: Ondrej Ujházi (Rož. Bystré)
Rožňavské Bystré
Prišli: Alexander Polyák (K. D. Lúka), Roman Viola (Plešivec), Marcel Laven (G. Hôrka), Peter Bajus, Tomáš Žiga (obaja ŠK Polom), Patrik Prokšej (Honce), Martin Kónya (Ml. Brzotín)
Odišli: Dárius Forgáč (Dobšiná), Ján Rochl (Jelšava)
Rakovnica
Prišli: Milan Hricko (Borov), Libor Urban (ŠK Polom), Vladimír Tököly (Honce)
Odišli: Lukáš Gábor (Dobšiná)
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.