našom vidieku. Ľudia to ohodnotia i dajú novú inšpiráciu, tak, ako to využili Pukančania.
Potom sa naše kroky nasmerovali k ďalším majstrom. Okrem babičiek a dedkov, ktorí sa predvádzali svojou šikovnosťou za stolmi stánkov, bolo vidieť aj niekoľko mladých, ale už šikovných tínedžerov. Smelo sa posadili vedľa nich a svojou šikovnosťou sa snažili napodobniť ozajstných ľudových umelcov. Zopár som ich našiel napr. aj medzi paličkárkami. A to sa mi veľmi páčilo. Veď tak sa mladí naučia drobnej, mravčej práci, užitočnému remeslu a akosi prirodzene budú prejavovať naďalej svoju lásku k nemu. 

Nebudem detailne opakovať to, čo som už vlani uviedol. Hľadal som medzi davmi návštevníkov i množstvom stánkov ľudí z nášho Gemera. Musím sa priznať, že ich aj v tomto roku bolo málo. Nechýbal však známy rezbár z Revúcej Pavol Ferdinandy s manželkou. Videl som, že neprišiel do Bratislavy ani tentoraz zbytočne. Mnohí obdivovali jeho samorasty ako pastierske, poľovnícke i vychádzkové palice, ozembuchy, kyjaky a iné. Rád poskytol rady i služby okoloidúcim i kupujúcim. Potešila ho i návšteva generálnej riaditeľky ÚĽUV-u, pani Dany Kľučárovej. Áno, videl som na tých istých miestach ako vlani viacerých, ktorí znovu prišli sem a s láskou predvádzali svoje umenie. Tak ako napríklad pani Amália Schönová z Čierneho Balogu. Aj ostatní, ktorých nemenujem, podľahli vďačnosti bratislavských divákov.
Potešilo ma aj tohto roku vystúpenie ľudových skupín, či súborov v altánku na Hviezdoslavovom námestí. Porozprával som sa i s členmi mužskej speváckej skupiny z Heľpy. Pravda, iba medzi ich vystúpením. Chlapi urastení, oblečení v peknom ľudovom kroji, s výraznou červenou farbou v ornamentoch na košeliach nie raz roztlieskali svojimi piesňami z Heľpy i jej okolia prítomných divákov. Spomenul som si na môjho internetového priateľa Janka S. z USA, ktorý ešte ako dieťa strávil chvíľu svojho života v Heľpe. Niektorí návštevníci stránky Maj Gemer ho poznajú ako „obuvníka, ktorý sa učiteľom stal“. Pravda, bolo to veľmi dávno, nik si z prítomných na neho nespomínal, ale potešilo ma aspoň to, že vedeli o jeho kamarátovi Jožkovi P., ktorý pravidelne z východu Slovenska ešte aj teraz prichádza do Heľpy a podieľa sa na organizovaní turistiky v tejto obci. Časť z ich vystúpenia, ako aj z vystúpenia súboru z neďalekého Braväcova na strednom Slovensku, ktoré takisto obdivovali vďační diváci, som zachytil na videu. 
Takto by som si vedel spomenúť na mnohých tých, ktorí po dva dni spríjemňovali svojím umením voľné chvíle strávené na tomto podujatí v historickej časti mesta celým rodinám i jednotlivcom prichádzajúcim nielen z Bratislavy a blízkeho okolia.. Iba mne bolo trošku smutno, že som nemohol stretnúť niekoho z „majstrov“ z horného Gemera. Myslím si, že je to na škodu. Veď je čo, i koho ukázať aj pri takejto príležitosti. Len neviem, kde je chyba, či v organizátoroch, alebo u tých, ktorí podporujú remeslníkov na hornom Gemeri.
Radšej sa teda popozerajme spoločne na niekoľko záberov z tohto dvojdňového podujatia, ktoré som pripravil aj pre vás.

Pre Maj Gemer pripravil Ondrej Doboš