Neboli nájdené žiadne výsledky!
Neboli nájdené žiadne výsledky!
1. júl – Samuel Ormis (1.7.1824 Revúca – 18.10.1875 Revúca) – pedagóg, ľudovýchovný pracovník, spisovateľ.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, teológiu študoval v Bratislave. Bol vychovávateľ v Rimavských Janovciach, potom profesor na gymnáziu v Rožňave a evanjelický farár v Nižnej Slanej, od r. 1863 profesor na gymnáziu v Revúcej a jeho správca, zároveň učil na tamojšom učiteľskom ústave. V Revúcej stál pri zrode Vzájomnej pokladnice a bol jej predseda, Meštianskeho čítacieho spolku, Vzdelávacieho spolku remeselných tovarišov revúckych, Nakladateľského spolku na vydávanie slovenských učebníc. Bol popularizátorom moderného poľnohospodárstva, ovocinárstva, včelárstva a rozvoja remesiel, o čom publikoval mnoho článkov. Uverejňoval aj filozofické úvahy, pedagogické články, venoval sa aj teórii školskej telesnej výchovy. Bol organizátorom slovenského školstva, v Revúcej zriadil učiteľský ústav a bol spoluzakladateľom Vychovávacieho ústavu dievčenského v Revúcej. Venoval sa aj zbieraniu povestí a napísal niekoľho dramatických diel. -MM-
2. júl – Ján Feješ (2.7.1764 Toporec – 16.3.1826 Nižný Skálnik) – právnik, filozof, publicista.
Študoval v Ožďanoch, Kežmarku, Bratislave, právo na univerzite vo Viedni a Göttingene. V roku 1795 bol podnotárom Gemerskej stolice, od 1796 cirkevný inšpektor v Nižnom Skálniku, potom viceinšpektor Malohontského seniorátu. V roku 1808 s M. Holkom založil v Nižnom Skálniku verejnú knižnicu, pri ktorej vznikla Učená spoločnosť malohontská, ktorej bol vedúcim činiteľom a hlavným mecénom jej zborníka Solennia. Publikoval práce z jazykovedy, filozofie, literatúry, knihovníctva a i. V štúdii o problematike recenzií nastolil ako jeden z prvých otázky funkcie literárnej kritiky. Zaujímal sa o spoločenskú problematiku, snažil sa zlepšiť sociálne postavenie ľudu organizovanou výchovou a osvetou v oblasti zdravotníctva. -MM-
4. júl – Boris Farkaš (4.7.1954 Ratková) – herec.
Študoval na VŠMU v Bratislave. Pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre, na Novej scéne v Bratislave, od r. 1990 v Divadle Astorka Korzo '90 v Bratislave. V divadle vytvoril mnoho nezabudnuteľných postáv. Je jedným z najvýznamnejších slovenských hercov svojej generácie, dvojnásobný držiteľ ocenenia DOSKY za najlepší mužský herecký výkon v rokoch 1998 a 2000. Účinkuje vo viacerých filmoch, v televíznych inscenáciách a zábavných reláciách, tiež ako glosátor. Je aj rozhlasový a dabingový herec (Adrián Monk, por. Dempsey, Dustin Hoffman a i.). Je nielen uznávaný herec, ale aj výtvarník, venuje sa kreslenému humoru, vytvoril karikatúry mnohých svojich kolegov. Ilustroval prvú knihu svojej dcéry herečky Kristíny s názvom "Som mama". Okrem kreslenia rád píše poéziu a poviedky a fotografuje. V r. 2007 v Nitre vystavoval fotografie, na ktorých zachytil svojich hereckých kolegov z prostredia jeho domovského divadla. Je laureátom Zvláštnej ceny RTVS udeľovanej osobnosti, ktorá svojím celoživotným dielom výrazne ovplyvnila rozhlasovú dramatickú tvorbu pre deti. -MM-
4. júl – Juraj Daniel-Szabó (4.7.1919 Vyšná Slaná – 23.11.1990 Košice) – fyzik, univerzitný profesor.
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. Je nositeľom viacerých významných ocenení. -MM-
11. júl – Peter Sever (vl. menom Jozef Bobok) (11.7.1924 Rimavská Sobota – 22.7.2004 Bratislava) – spisovateľ, autor literatúry pre deti a mládež, scenárista.
Študoval v Rimavskej Sobote, právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval vo viacerých redakciách časopisov, od roku 1981 sa venoval výlučne literárnej tvorbe. Začínal písaním poviedok, neskôr aj noviel a románov pre dospelých, ale aj pre mládež (Vojenským krokom, Priateľka Jana). Najväčšiu časť jeho tvorby však predstavuje dramatická tvorba pre rozhlas (napr. pre dospelých: Doktorka Dana, Sneh a hviezdy, Taká nádherná slávnosť; pre deti: Malá slávobrána, Hviezdičky, Tvrdé mantinely) a televíziu (Rozhodnutie, Bez hrdosti). V dielach pre deti a mládež poukazoval na potrebu zdravej rodinnej klímy na vývoj mladých ľudí, zaoberal sa problematikou dospievajúcich detí. Venoval sa tiež publicistike, v tlači mu vyšlo množstvo článkov, reportáží, fejtónov, divadelných, filmových a televíznych recenzií. Spracoval tiež autobiografickú knihu spomienok s názvom Šťastie novinára. -MM-
12. júl – Jozef Kvetoslav Holub (1.6.1820 Senica – 12.7.1899 Revúca) – pedagóg, osvetový pracovník.
Študoval na ev. lýceu v Bratislave a medicínu v Prahe, ale štúdium neukončil. Pôsobil na viacerých miestach ako vychovávateľ, v rokoch 1865 – 1874 bol profesorom prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Potom sa živil doučovaním a liečiteľskou praxou v Revúcej, venoval sa aj homeopatii a botanike, najmä zbieraniu materiálu na kľúč určovania rastlín a hmyzu. V jeho rozsiahlej rukopisnej pozostalosti sa nachádzajú práce z oblasti biológie, medicíny, z rôznych prírodovedných disciplín a geometrie – zväčša rukopisy učebníc matematiky, prednášok, preklady a podrobné výpisky z iných diel, terminologické slovníky a pod., ktoré sa nachádzajú v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Jeho práce boli medzi prvými matematickými dielami napísanými s vedeckou motiváciou a zameraním v slovenčine. -MM-
15. júl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár, chirurg, univerzitný profesor.
V roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu. Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
16. júl – Michal Miloslav Bakulíny (16.7.1819 Hrnčiarska Ves-Pondelok – 18.1.1892 Kameňany) – národnokultúrny pracovník, úradník.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch. Bol vychovávateľom v Brzotíne, krátko učiteľ v Muránskej Dlhej Lúke a v Kokave nad Rimavicou. Neskoršie pracoval ako adjunkt a slúžny v Štítniku, Muránskej Dlhej Lúke, Revúcej a Kameňanoch. Po vypuknutí revolúcie 1848 agitoval medzi ľudom, organizoval národné gardy a stal sa ich veliteľom. S J. Franciscim a Š. M. Daxnerom bol za túto činnosť odsúdený na smrť, potom bol oslobodený. Po revolúcii pomáhal roľníkom v sporoch s bývalými zemepánmi na urbárskych súdoch. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a gymnázia v Revúcej. Pamätné dosky má v Plešivci, Hrnčiarskej Vsi, Kokave nad Rimavicou, v r. 2006 mu bola v Rimavskej Sobote odhalená bronzová busta od akad. sochára Andreja Melicherčíka. -MM-
18. júl – Štefan Kollárčik (18.8.1796 Župčany – 18.7.1869 Drienovec, pochovaný je v Rožňave) – cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Prešove, Sabinove, Rožňave a v Miškolci. V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v Rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil fundáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály, ktorý nadobudol dnešnú podobu, podobne i letné sídlo biskupov v Drienovci. Od roku 1858 bol nositeľom vyznamenania cisárskeho rakúskeho Leopoldovho rádu. V roku 1863 ho cisár František Jozef I. menoval za svojho tajného radcu. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. -MM-
22. júl – Štefan Gyöngyösi (1629 Radvanka, Rusko – 22.7.1704 Rožňava) – básnik, právnik. Študoval v Sárospataku, o. i. u Jána Amosa Komenského.
Od r. 1653 prísediaci súdnej tabule Gemerskej stolice, od r. 1663 tajomník palatína Františka Vešeléniho na hrade Muráň, potom právny poradca Andrášiovcov v Štítniku a v Krásnohorskom Podhradí. Od roku 1674 pôsobil ako hospodár na hrade Krásna Hôrka, zároveň od r. 1686 ako gemerský podžupan. -MM-
28. júl – Prvá svetová vojna – globálny vojnový konflikt, ktorý zásadne prekreslil politickú mapu sveta, predovšetkým Európy a priamo, či nepriamo zapríčinil zánik viacerých štátnych útvarov (nemeckej monarchie, rakúsko-uhorskej monarchie, ruskej monarchie, balkánskych monarchií). Ako zámienka na vypuknutie vojny poslúžil atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželky v Sarajeve. Následne 28. júla 1914 Rakúsko-Uhorsko vypovedalo Srbsku vojnu. Prvá svetová vojna vypukla ako dôsledok eskalácie napätia medzi vtedajšími mocnosťami združenými do dvoch obranných spojeneckých paktov – Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko) a Dohoda (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko). Najzásadnejším dôvodom sporov medzi veľmocami bolo delenie moci vo svete. Viac než 4 roky bojov si vyžiadali životy takmer 10 miliónov vojakov a približne 7 miliónov civilistov, ďalšie milióny mužov sa domov vrátili chorých a zmrzačených. Podpísaním prímeria v Compiègne pri Paríži 11. 11. 1918 sa vojna skončila. Definitívnou bodkou za prvou svetovou vojnou bola séria uzatvorených zmlúv Parížskej mierovej konferencie – 28. 6. 1919 Versailleská mierová zmluva s Nemeckom, 10. 9. 1919 Saintgermainská mierová zmluva s Rakúskom, 27. 11. 1919 Neuillská mierová zmluva s Bulharskom, 4. 6. 1920 Trianonská mierová zmluva s Maďarskom a napokon 10. 8. 1920 Sèvreská mierová zmluva s Tureckom. -MM-
30. júl – Samo Bohdan Hroboň (27.8.1820 Liptovská Sielnica – 30.7.1894 Liptovská Sielnica) – básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec.
V rokoch 1833-36 študoval v Gemeri, potom v Levoči, Bratislave, teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Počas štúdií v Bratislave aktívne pracoval v Spoločnosti česko-slovanskej a začal si písať denník, v ktorom pokračoval až do svojej smrti, keď nadobudol rozsah 8000 strán. Po návrate zo štúdií žil v Liptovskej Sielnici. Bol jedným z prvých stúpencov kodifikácie spisovnej slovenčiny (O slovenčine, 1846). Jazykovednej problematike sa venoval aj neskoršie v statiach Riedčica slovenčiny (1885), Prechádzky po Slovensku (1886). V básnickej tvorbe zaznievajú témy vlastenectva, ľúbosti a spoločenskej angažovanosti, v porevolučnej poézii prešiel do mesianistických vízií o poslaní Slovanstva. Zúčastnil sa na filozofickej a estetickej polemike s Petrom Kellnerom-Hostinským Slovo o Goethem a Heglovi. Publikoval v časopisoch, v roku 1899 vyšla jeho zbierka Spev strážnych duchov nad slovenským horstvom, ale väčšina jeho diela zostala v rukopise. Výbery z jeho poézie pod názvom Poézia mladosti vyšli v roku 1979 v Rimavskej Sobote a Květiny nadsálanské a iné básne v roku 1981 v Spišskej Novej Vsi. -MM-