(Hnilčík 27. júl 2026) - OBRI V RAJI pozývajú na najväčšie podujatie leta 2026. Dvaja noví drevení obri v zážitkovom lome na Spiši dostanú oficiálne svoje mená Lomko a Strapko počas veľkého rodinného programu už v tento piatok 31. júla 2026. Tešiť sa od 12.00 do 18.00 hod. môžete na slávnostný KRST OBROV, bábkové divadlo HOKI POKI, hudobnú show EDO DREWO, country koncert kapely 13 CIEST, dobrodružnú hru s odmenami, zábavné atrakcie pre deti, chutný guláš, občerstvenie v kaviarni ROCK CAFÉ a niekoľko noviniek v areáli bývalého kameňolomu v horskej obci Hnilčík, kde vzniká rodinný prírodno-zážitkový areál a CESTA OBROV. Podujatia sa zúčastní aj predseda Košického samosprávneho kraja Ing. Rastislav Trnka.
Zverejnené v
Zaujímavosť
pondelok, 27 júl 2026 13:18
Pozývame Vás do Baníckeho múzea v Rožňave na podujatie Hravo za kameninou
Napísal(a) R. Šimko
Letné prázdniny vrcholia a vy opäť vymýšľate program pre svoje ratolesti? Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, má pre vás skvelý tip. Spojte zábavu, históriu a kreativitu na jednom mieste. Pozývame vás na zážitkové podujatie „Hravo za kameninou“, ktoré premení obyčajný augustový deň na nezabudnuteľný rodinný zážitok.
Podujatie je navrhnuté tak, aby vtiahlo do deja malých aj veľkých. Deti sa môžu tešiť na program vychádzajúci z osvedčeného formátu, ktorý si už obľúbili školské skupiny, no tentoraz je ušitý na mieru rodinám s deťmi.
Zverejnené v
Múzeá
nedeľa, 26 júl 2026 14:54
Rožňava si pripomenula 165. výročie úmrtia Pavla Jozefa Šafárika
Napísal(a) Podľa DMS Rožňava
ROŽŇAVA SI PIETNYM AKTOM UCTILA 165. VÝROČIE ÚMRTIA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA - PODUJATIE VYVRCHOLILO OCENENÍM VÍŤAZOV NOVEJ LITERÁRNEJ SÚŤAŽE ŠAFÁRIKOV KRAJ
Pri buste Pavla Jozefa Šafárika pred Obchodno-kultúrnym centrom v Rožňave sa 25. júna 2026 uskutočnilo spomienkové podujatie k 165. výročiu úmrtia tejto významnej osobnosti. Podujatie pripravil Dom Matice slovenskej v Rožňave v spolupráci s partnermi. Dôstojnou spomienkou si účastníci uctili pamiatku rodáka z Kobeliarova – významného vedca, historika, jazykovedca, slavistu a jednej z najvýraznejších osobností slovenského národného obrodenia.
Zverejnené v
Osobnosti Gemera
nedeľa, 26 júl 2026 09:33
Lupták a Lenko prinesú do Brdárky „Hudobné príbehy bez hraníc"
Napísal(a) L. Kormošová
(Brdárka 26. júl 2026) - Tohtoročný koncertný cyklus Hudba v čerešňovom raji 2026 v malebnej obci Brdárka, ktorý finančne podporil Košický samosprávny kraj, pokračuje po úspešnom Letnom organovom koncerte s poľským virtuózom Tomaszom Zeburom (5. júla 2026) ďalším jedinečným hudobným podujatím. Na Gemer v nedeľu 2. augusta 2026 prichádza duo popredných koncertných umelcov, pedagógov a zároveň komunikátorov hudby – akordeonista prof. Boris Lenko a violončelista Jozef Lupták. Príďte si vychutnať hudobný večer, v rámci ktorého sa v Brdárke na chvíľu stretnú tóny z lipských chrámov v čase pôsobenia Bacha, argentínskych tanečných sál, karpatských dedín aj bratislavských koncertných sál – každé miesto so svojím príbehom, každý príbeh so svojou hudbou.
Zverejnené v
Brdárka
sobota, 25 júl 2026 10:56
Leto na Muránskej planine prinesie botanické workshopy pre verejnosť
Napísal(a) OOCR GEMER
Počas nadchádzajúcich letných týždňov ožije región Muránskej planiny novým, vizuálne pútavým projektom. Pre návštevníkov, rodiny s deťmi i nadšencov umenia sú pripravené „Botanické workshopy“, ktoré priamo v srdci prírody a na historických miestach regiónu prepoja spoznávanie lokálnej flóry s kreatívnou tvorbou. Cieľom série podujatí je ponúknuť obyvateľom a turistom obohacujúce trávenie voľného času a priblížiť im ochranu prírody inou formou. Podujatie je zároveň skvelou príležitosťou na objavovanie menej známych, no o to vzácnejších miest nášho regiónu – obnoveného infocentra Klinčiareň v Muránskej Hute a obecného múzea v Muráni, ktoré uchováva lokálne tradície a históriu.
Zverejnené v
Muránska planina
piatok, 24 júl 2026 13:44
Život medzi regálmi: Gemerská Poloma žila knihami, hudbou aj vôňou byliniek
Napísal(a) M. Antalová
GEMERSKÁ POLOMA – Obecná knižnica v Gemerskej Polome sa v piatok 17. júla 2026 popoludní premenila na centrum kultúry, oddychu a komunitného života. Miestna organizácia Matice slovenskej tu zorganizovala tradičné podujatie, ktoré opäť spojilo generácie milovníkov literatúry.
Stretnutia pri knižných novinkách majú v obci dlhú tradíciu. Tohtoročné piatkové popoludnie však ukázalo, že záujem o literatúru v dedine neutícha – práve naopak. V priestoroch knižnice sa zišli malí aj veľkí čitatelia, od školákov až po seniorov.
Zverejnené v
Gemerská Poloma
streda, 22 júl 2026 11:32
Víkend v Kaštieli Betliar: Prednáška k 500. výročiu bitky pri Moháči aj Rodinný deň v parku
Napísal(a) J. Krajčíová
Zažite výnimočný víkend v Betliari. Objavte príbeh, ktorý zmenil Uhorsko, a užite si leto s rodinou v jednom z najkrajších historických parkov na Slovensku.
Kaštieľ Betliar pripravil na posledný júlový víkend bohatý program pre milovníkov histórie aj rodiny s deťmi.
Piatok 24. júla o 17.00 h – Prednáška: 500 rokov od bitky pri Moháči
Pri príležitosti 500. výročia jednej z najvýznamnejších bitiek stredoeurópskych dejín sa v kaštieli uskutoční prednáška renomovaného historika doc. PhDr. Ivana Mrvu, CSc.
Zverejnené v
Betliar
pondelok, 20 júl 2026 19:12
Dobšiná ovládla tradičný memoriál v Rožňavskom Bystrom. Domáci vzdali hold svojim legendám
Napísal(a) MG od + AI
Futbalový Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka má za sebou už viac ako tri desaťročia. V nedeľu 19. júla 2026 sa na ihrisku v Rožňavskom Bystrom stretli štyri tímy z regiónu. Turnaj hraný v tieni vrcholiacich Majstrovstiev sveta ovládla MFK Dobšiná.
ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ - Pietnou spomienkou na miestnom cintoríne sa v nedeľu začal už tradičný futbalový memoriál venovaný tragicky zosnulým futbalistom Jánovi Babičovi, Petrovi Urbanovi a Miroslavovi Lindákovi. Jeho vyše 30-ročnú tradíciu sa podarilo udržať aj tento rok vďaka Obecnému úradu Rožňavské Bystré, ktorý bol hlavným organizátorom podujatia.
Zverejnené v
Futbal
Futbalový klub ZK Dlhá Ves patrí medzi nevyspytateľných súperov pre futbalové tímy z ObFZ Rožňava – niekedy prehrá so slabším súperom alebo vyhrá so silnejším mužstvom. V posledných dvoch ročníkov skončil síce piaty, ale raz skončil aj druhý (2015), či inokedy aj dvanásty (2016). V článku sa dočítame o pôsobení v 7. lige za posledných dvanásť rokov. K jednotlivým ročníkom sú k dispozícii súpisky, umiestnenia a mená najlepších strelcov. K dvom anulovaným ročníkom je uvedený len káder.
2014 / 2015: Pavlínyi, G. Pomaj - Dusza, G. Beke, Csotó, A. Labina, Örvös, R. Ferdinand, Mičinsky, Péntek, G. Ferdinand, Kövesdi, F. Bartók, Orel, T. Segyo, V. Segyo, Mezei, L. Novák, Jakubecz, V. Ferdinand, Makkai, B. Rákay, Cs. Flander, Blatník, K. Segyo
Zverejnené v
Futbal
piatok, 17 júl 2026 18:22
Takto sa začali v Revúcej moje najkrajšie roky v súbore s tými najkrajšími dievčatami
Napísal(a) J. Gallo
Ako chlapec z dediny (Honce, okres Rožňava) som v r. 1962 prišiel študovať na Strednú poľnohospodársku školu v Revúcej. Vyrastal som na poľnohospodárskom grunte (nechcem napísať, že kravám a koňom pri zadku), takže výber strednej školy nebol zložitý.
Keď som bol v druhom ročníku (1963) – mimochodom, býval som na školskom internáte – jedného večera nás do spoločenskej miestnosti zavolali vychovávateľ a pani Žipajová, manželka riaditeľa školy a vedúca folklórneho súboru. Robili „výberové“ konanie. Buď vás vybrali, alebo ste sa prihlásili dobrovoľne. Ja som sa prihlásil.
Takto sa začali moje najkrajšie roky v súbore s tými najkrajšími dievčatami, s ktorými som mal tú česť v tom čase tancovať. Veď keď sa pozriete na tú fotku, boli to najkrajšie dievčatá v súbore.
Keď som bol v druhom ročníku (1963) – mimochodom, býval som na školskom internáte – jedného večera nás do spoločenskej miestnosti zavolali vychovávateľ a pani Žipajová, manželka riaditeľa školy a vedúca folklórneho súboru. Robili „výberové“ konanie. Buď vás vybrali, alebo ste sa prihlásili dobrovoľne. Ja som sa prihlásil.
Takto sa začali moje najkrajšie roky v súbore s tými najkrajšími dievčatami, s ktorými som mal tú česť v tom čase tancovať. Veď keď sa pozriete na tú fotku, boli to najkrajšie dievčatá v súbore.
Zverejnené v
Folklór
Viac...
štvrtok, 16 júl 2026 15:49
Najstaršie knižné pamiatky v knižnici Gemersko-malohontského múzea zreštaurovali
Napísal(a) I. Krnáčová
Gemersko-malohontské múzeum má zreštaurované 4 staré tlače, ktoré sú viazané v ručne popísaných pergamenových väzbách z 15. storočia. Reštaurovanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Gemersko-malohontské múzeum aktuálne zabezpečilo zreštaurovanie 4 vzácnych knižničných dokumentov z knižnice múzea, v ktorých sa reálne spája stredovek s novovekom. Jedná sa o knihy zo 16. a 17. storočia, vytlačené na ručnom papieri, na ktorých väzbu boli však druhotne použité fragmenty zo stredovekých kódexov pochádzajúcich z 15. storočia. Tieto zachované časti zo stredovekých rukopisných kníh, napísaných na pergamene, sú najstaršími knižnými pamiatkami v knižnici múzea.
Boli sme zvedaví na obsah a datovanie rukopisných textov a nôt na zachovaných pergamenových fragmentoch, použitých na väzby predmetných starých tlačí.
Zverejnené v
Múzeá
štvrtok, 16 júl 2026 10:30
Múzejné Geopiatky pokračujú v Rožňave ryžovaním zlata
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre malých aj veľkých milovníkov histórie Zeme a prírody obľúbené letné podujatie Geopiatky. Počas júla a augusta čaká na návštevníkov séria štyroch tematických piatkov plných objavovania, vedy a zábavy. Séria odštartovala v piatok 3. júla 2026 aktivitou s názvom „Hľadanie skamenelín“, ktorá záujemcov preniesla priamo do fascinujúceho sveta paleontológie. Posledný júlový piatok – 31. júla 2026 – bude program pokračovať ryžovaním zlata. Návštevníci si na vlastnej koži vyskúšajú, aké to je hľadať vzácny kov v regióne, ktorý mu vďačí za svoj vznik.
Zverejnené v
Múzeá
streda, 15 júl 2026 14:32
Zdravotné poisťovne Dôvera a Union spojili svoje sily
Napísal(a) M. Štepiansky
Achmea B.V., akcionár Unionu, a Dôvera, člen investičnej skupiny Penta, podpísali zmluvu o prevode akcií Union zdravotnej poisťovne do poisťovne Dôvera, s cieľom vytvoriť silnejšie zázemie pre ďalší rozvoj zdravotného poistenia na Slovensku. Kúpa akcií zdravotnej poisťovne Union prebehne z prostriedkov od akcionára Dôvery, nedotkne sa financií určených na úhradu zdravotnej starostlivosti.
Union zdravotná poisťovňa pôsobí na slovenskom trhu od roku 2006 a za tento čas sa etablovala ako vyspelá zdravotná poisťovňa. Plánované spojenie s Dôverou je logickým krokom pre jej ďalší rast, rozvoj a dlhodobú udržateľnosť.
Zverejnené v
Správy z Gemera
streda, 15 júl 2026 11:43
Zreštaurovali portrét Jánosa Fábryho zakladateľa a prvého riaditeľa Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) A. Kolár
V júni 2026 bol ukončený projekt Gemersko-malohontského múzea, v rámci ktorého sa vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia podarilo komplexne zreštaurovať závesný obraz s portrétom Jánosa Fábryho, ktorý bol jedným zo zakladateľov a zároveň prvým riaditeľom múzea. Aktuálne v múzeu prebieha rozsiahla rekonštrukcia, ktorej výsledkom bude nová, moderná stála expozícia. V rámci nej bude kladený osobitný dôraz na osobnosť Jánosa Fábryho, ktorý formoval základy tejto významnej, dnes už 144 ročnej inštitúcie. Jeho portrét bude preto neodmysliteľnou súčasťou novej stálej expozície, ktorá by mala byť sprístupnená v roku 2027. Donedávna tento zbierkový predmet pre jeho zlý technický stav nebolo možné plnohodnotne prezentovať
Zverejnené v
Gemer-Malohont
Strana 1 z 649
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
4. júl – Štefan Ferenci (Ferenczy) (23.2.1792 Rimavská Sobota – 4.7.1856 Rimavská Sobota) – sochár, monumentalista, medailér.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-
5. júl – Juraj Ambrozi (Ambrosius, Ambrož, Ambrosi) (18.4.1694 Dolný Kubín – 5.7.1746 Štítnik) – spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár.
O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
7. júl – Ján Brocko (1.3.1924 Revúca – 7.7.1946 Revúca) – povstalecký básnik, publicista.
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
10. júl – Libuša Mináčová (3.10.1925 Rimavská Sobota – 10.7.2006 Bratislava) – spisovateľka a publicistka.
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-
11. júl – Johanna Gyürkyová, rod. Markušová (11.7.1796 Ochtiná – 20.8.1865 Slavošovce) – zakladateľka slavošovských papierní, podnikateľka.
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
11. júl – Karol Nandrásky (2.12.1927 Jelšava – 11.7.2016 Bratislava) – evanjelický biblický teológ a filozof, vysokoškolský pedagóg.
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
12. júl – Ivan Krasko (12.7.1876 Lukovištia – 3.3.1958 Bratislava, pochovaný je v Lukovištiach) – básnik, prozaik, prekladateľ, chemický inžinier.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-
12. júl – Albert Schlosser (19.12.1838 Rožňava – 12.7.1896 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
14. júl – Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, zakladateľ slovenskej veselohry, publicista, evanjelický farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
22. júl – Gejza Andráši (Andrássy) (22.7.1856 Budapešť – 29.8.1938 v Budapešť) – podnikateľ, politik.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
24. júl – Ľudovít Mikuláš (24.7.1896 Jelšava – 1.8.1977 Revúca) – včelár, výskumník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
26. júl – Juraj Kazamek (28.2.1882 Betliar – 26.7.1956 Koblenz) – hudobný skladateľ, husľový virtuóz, pedagóg.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-