Mestské kino v Jelšave začalo premietať v mestskom hoteli
Napísal(a) Eva Kerekešová
Mestské kino v Jelšave fungovalo na základe kinematografickej licencie v priestoroch mestského hotela. Majiteľom licencie bola od 1. júla 1923 Telocvičná jednota Sokol v Jelšave a prevádzku kina zabezpečovali členovia spolku. Pre potreby kina bol zakúpený premietací stroj od Biedermana. V uvedenom roku bolo uskutočnených 8 predstavení pre vojsko a 6 predstavení pre školskú mládež. V roku 1927 sa majiteľom kina stalo mesto Jelšava, ktoré ho prevádzkovalo vo vlastnej réžii. Kino malo 150 sedadiel na sedenie a do prevádzky bolo dané 17. júla 1927. V roku 1930 pán Karol Lehocký odporučil zavedenie gramofónovej hudby do mestského kina, čo bolo aj predmetom uznesenia mestskej rady č. 73/1930 a následne schválenie kúpy rádioprijímača. Neskôr, v roku 1933, bolo zriadené zvukové kino zakúpením nového zvukového aparátu značky Philips.
Na základe uznesenia obecného zastupiteľstva mesta Jelšava z februára 1933 bola uzavretá a v máji 1933 schválená zmluva medzi mestom Jelšava a Karolom Kirschmayerom, majiteľom kinematografickej licencie. Štátnym vedúcim notárom, ako aj námestníkom starostu v zastúpení mesta, bol poverený spravovaním a vedením mestského kina, namiesto doterajšieho vedúceho kina Alfonza Šafčáka. Žiadosť o zmenu vo vedení mestského kina sa predkladala na posúdenie a schválenie aj Krajinskému úradu v Bratislave.
Ako to bolo, keď musel Okresný úrad z Rožňavy evakuovať do Dobšinej
Napísal(a) Ing. E. Jergová
V dôsledku udalostí na jeseň v roku 1938 musel Okresný úrad z Rožňavy evakuovať do Dobšinej. Skoro polovica okresu pripadla Maďarsku. Územie, ktoré zostalo na Slovensku, bolo premenované na okres Dobšiná.
Okresný úrad v Dobšinej dňa 15. marca 1939 podal hlásenie Prezídiu krajinského úradu v Bratislave, že „Okresný úrad je umiestnený v miestnostiach, ktoré pre tento cieľ prenajala obec Dobšiná. Toto umiestnenie úradu však je len dočasné, lebo definitívne bude okresný úrad na prvom poschodí obecného domu v Dobšinej.“
Koncom marca Obecné notárstvo v Dobšinej oznámilo okresnému úradu, že Mesto Dobšiná od pôvodného stanoviska ohľadom umiestnenia okresného úradu v budove tzv. „Coburgovskej“ odstúpilo a miestnosti potrebné pre okresný úrad určilo v mestskej radnici na poschodí, pozostávajúce z 9 miestností. Služobný byt pre okresného náčelníka bol v mestskej budove číslo 440, ktorý pozostával z 5 izieb a ostatných miestností, ktoré čakala ešte potrebná adaptácia.

Futbalový klub Zlatý klas Dlhá Ves účinkoval pravidelne v najvyššej futbalovej súťaži ObFZ Rožňava. Výnimkou bola sezóna 2007/2008, kedy pôsobil v 2. triede. Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik si vybral tento klub a opísal jeho účinkovanie v sezóne 1999/2000. V kádri boli skúsení hráči, ako Robert Ferdinand či M. Ruszó, ktorí predtým pôsobili v Kunovej Teplici. Klub v danej sezóne skončil na peknom 4. mieste, pričom po jeseni bol druhý. Príspevok obsahuje fotografiu, káder, výsledky, tabuľky a meno najlepšieho strelca.
Káder: Jobbágy – R. Ferdinand, V. Ferdinand, L. Ferdinand, Csotó, Orel, T. Segyo, V. Segyo, A. Novák, L. Novák, Zsóri, Szeman, Repka, Barkai, Blatník, Arp. Pómaj, Att. Pómaj, Lörinc, Varga, Ruszó, Fabian, Kankula
Výsledky na jeseň:
Zo starších dejín školstva v Dobšinej (5)
Napísal(a) Mikuláš Rozložník, Ondrej Rozložník
IV.
Učebný plán
Učebný plán predmetov čítanie a slohovanie, ako aj počty a geometria pre I. a II. triedu, v plnej miere zohľadňuje ministerstvom danú štruktúru. Pre prípravnú triedu a výučbu rysovania slúžil ako pravidlo uplynulý školský rok:
a) do prípravnej triedy boli prijímaní učni priemyselného odboru slovenskej národnosti z okolitých obcí
Učebná látka, vo všeobecnosti, pozostávala z:
a) písanie, b) čítanie, c) počty, a to 4 základné úlohy naspamäť a písomne, d) rozhovory v maďarčine, ktoré sú zamerané na voliteľné predmety prírodopis, zdravoveda a dejiny vlasti.
Slávny slovenský huslista, hudobný skladateľ a dirigent Juraj Kazamek sa narodil v Betliari
Napísal(a) E. Jergová
Juraj Kazamek, slávny slovenský huslista, hudobný skladateľ, dirigent, sa narodil 28. 2. 1882 v Betliari. Odišiel s rodičmi do Pittsburgu ako 10-ročný, aby pomáhal otcovi s prácou v bani. Už ako 14-ročný sa stal členom baníckej kapely. Jeho prvým učiteľom bol Albert Tietzel. On zbadal jeho nadanie a pomohol rodičom, aby ho poslali na ďalšie štúdium do New Yorku, kde študoval na konzervatóriu hru na husliach u Leopolda Lichtenberga. Husľové štúdium ukončil u profesora Otakara Ševčíka v Písku.
Po úspešnom ukončení konzervatória nasledovalo turné po celej Amerike. Počas I. svetovej vojny bol huslistom v 30-člennom vojenskom orchestri americkej armády, neskôr jeho dirigentom. Po prvej svetovej vojne sa už nevrátil do USA. Usadil sa v meste Koblenz (Nemecko) a odtiaľ chodil po celom svete a hral na koncertných pódiách. Husliam ostal verný až do smrti.
Počas svojho turné Juraj Kazamek vystúpil aj na tradičných matičných slávnostiach 26. augusta 1926 v Martine. Svoje dojmy zo stretnutia s Kazamekom opísal Ernest Kandera, nádejný adept husľového umenia takto: „vysoký, štíhly, dosť plešivý, elegantný a sympatický štyridsiatnik“.
GOS vyhlásilo regionálne kolo súťaže amatérskej fotografie AMFO 2021
Napísal(a) M. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične vyhlasuje a organizuje regionálne kolo celoštátnej postupovej súťaže amatérskej fotografie AMFO 2021 pre okres Rožňava. Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR. Ide o postupovú súťaž amatérskej fotografie, ktorej sa môžu zúčastniť amatérski fotografi bez obmedzenia veku.
AMFO 2021 je rozdelená do troch vekových skupín, ktoré sa členia do kategórií čiernobielej alebo farebnej fotografie. Osobitnými kategóriami sú aj cykly a seriály a novinkou tohtoročných propozícií je kategória experiment, ktorá hľadá nové prístupy k fotografickému médiu, autor môže využívať presahy do iných médií, alternatívne fotografické techniky, inštalácie...
„Odporúčanou témou 49. ročníka súťaže AMFO 2021 je RODINA. Táto téma sa odvíja určite od situácie v ktorej sa nachádzame, v ktorej sa nachádza celý svet. So svojimi rodinami sme viac ako kedysi a každý to vníma po svojom. Najlepším podnetom pre tvorbu je určite dianie okolo nás, a tak je táto téma výbornou výzvou pre všetkých autorov," uvádza Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Dobrovoľný hasičský spolok v Revúcej a roky jeho vzniku
Napísal(a) Ing. E. Jergová
Organizovaný boj proti požiarom vyústil do vzniku a rozvoja dobrovoľných hasičských spolkov. V Revúcej tiež panoval nepokoj a neistota z prípadných požiarov. Richtár v roku 1823 vydal prísne policajné nariadenia, ktoré boli zamerané na organizáciu likvidovania požiaru, na udržiavanie poriadku a disciplíny. V roku 1856 mesto dalo postaviť prístrešok pred rímskokatolíckym kostolom, aby striekačky a protipožiarny materiál bol chránený pred poveternostnými vplyvmi. Striekačky boli primitívne, voda sa do nich nosila vo vedrách, preto mesto v roku 1857 zakúpilo dva veľké sudy na štyroch kolesách.
Dobrovoľný hasičský spolok v Revúcej mohol vzniknúť už v roku 1868. Najväčšiu iniciatívu pri jeho založení vyvíjali PhDr. Ivan Branislav Zoch a Samuel Ormis. Samuel Ormis s ďalšími nadšencami už 15. marca 1868 v správe nabádal predstaviteľov mesta, aby prijali stanovy remeselníckeho spolku a pre jeho členov vytvorili podmienky pre vzdelávanie. V jej závere sa zmieňuje aj o potrebe založenia hasičského spolku. V tom istom roku PhDr. Ivan Branislav Zoch v Pešťbudínskych vedomostiach informoval, že požiadal mesto, aby pre hasičský výcvik študentov vyšších tried gymnázia prepožičalo hasičskú striekačku a vedrá.
V rudných žilách na okolí Dobšinej objavili nový minerál - dobšináit
Napísal(a) RNDr. O. Rozložník
Máloktorý banský región má také množstvo rôznych nerastných surovín ako Dobšiná na hornom Gemeri, kde sa vyskytuje veľmi pestrá škála minerálov so zastúpením úžitkových rudných minerálov.
Ťažili sa tu nasledovné rudy:
- Nikel-kobaltové – obsahujú minerál: gersdorffit, kobaltín, erytrit, annabergit. Rudné žily sa nachádzajú hlavne v masíve hory Gugl (Kruhová) a na ložisku Georgi.
- Železné – obsahujú minerál: siderit, goethit. Ložiská: Biengarten, Massörter, Georgi.
- Hematitové – obsahujú hydrotermálny minerál. Ložisko Danková.
- Medené, strieborné a zlaté – obsahujú minerál: chalkopyrit, tetraedrit, azurit, malachit. Ložiská: Gápeľ, Hirschkohlung (tu sa ťažil i bizmut), Himmelskorn, Leander, Strieborná – Plezová.
- Ortuťová ruda – obsahuje minerál: cinabarit (rumelka). Ložiská: pri obci Rakovec – Zinopel a Čuntave – Samuel.
- Antimónové – obsahujú minerál: antimonit, jamesonit. Žily v okolí Tiefengründel (Hlboká dolka).
FK Baník Rožňavské Bystré v sezóne 1997/1998
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
FK Baník Rožňavské Bystré účinkuje v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava od roku 2011. Predtým klub pôsobil v 2. triede, kde zostúpil v roku 2000 z najvyššej okresnej súťaže. Práve o účinkovaní klubu pred rokom 2000 je článok nášho spolupracovníka Ing. Štefana. Tomášika. Príspevok obsahuje fotografiu, káder, výsledky a tabuľky.
Káder: Peter Roxer, Radovan Babič – Maroš Truhan (jesenná časť), Dušan Račko, František Marko, Roman Šimko, Radovan Šimko, Štefan Šimko, Ladislav Šimko, Maroš Borza, Jaroslav Blahút, Marek Macko, Radovan Baran, Ján Dávid, Jaroslav Maliňák, Štefan Maliňák, Emil Polyák, Pavel Neuman, Peter Ďurský, Marek Ďurský, Ján Urban, Ladislav Lörinc, Ján Tomko, Baláž, Peter Minčík, Marián Uhrín, Ľudovít Uhrín, Ivan Galata, Peter Benedikty, Patrik Gallo. Tréner: Ing. Dušan Uhrín.
Zo starších dejín školstva v Dobšinej (4)
Napísal(a) M. a O. Rozložníkovci
4. Obdobie voľného priemyslu
Tento zákon o priemysle nariadil, že všetky existujúce cechy musia zaniknúť. Keďže tento dovoľoval, aby sa členovia cechov mohli združovať do priemyselných spolkov, sa u nás v podstate nič nestalo. Určitú dobu tunajšie cechy sa ešte pridržiavali predchádzajúcich stanov, až kým chatrné zvyšky minulého obdobia, cechové truhlice a písomnosti, si úradná vrchnosť vyžiadala a deponovala ich do mestského archívu, kde sú odvtedy uložené. Majetok nebol, a tak sa v tejto veci nebolo ani potrebné na niekoho obrátiť, alebo niečo vybaviť.
Miestni priemyselníci so skutočnosťami tohto obdobia neboli veľmi spokojní, a tak ochotne privítali zavedenie XVII. článku zákona z roku 1884 a na jeho základe organizovali svoju činnosť.
5. Najnovšie obdobie vývoja priemyslu,
z ktorého máme iba štatistické údaje, a tak objasnenie pomerov v priemysle Dobšinej ďalej predkladám na ich základe.
Viac...
Bolože to slávy, keď sa Malá Poloma s Veľkou Polomou zlúčili do Gemerskej Polomy
Napísal(a) Archív Rožňava
Čo možno každý občan obce o Gemerskej Polome vie, sú fakty, že jej počiatky existencie siahajú do polovice 13. storočia, že prvá písomná zmienka o obci je z roku 1282, že najprv tu existovala jedna dedina s názvom Poloma, ktorá sa ku koncu 14. storočia rozdelila na dve samostatné obce Veľká Poloma a Malá Poloma (ich názvy predpokladáme vychádzajú z počtov obyvateľstva a množstva obydlí). Faktom je, že Gemerská Poloma vznikla v 20. storočí zlúčením týchto dvoch pôvodných samostatných obcí.
Čo ste, milí čitatelia, možno o tomto zlúčení/sobáši nevedeli, sú skutočnosti zachytené v archívnych dokumentoch, ktoré sa nachádzajú v úschove rožňavského pracoviska Štátneho archívu v Košiciach. V krátkosti Vám priblížime tento úradný proces, ktorý ani zďaleka nebol takou jednoznačnou záležitosťou, nakoľko záujmy jednotlivých obcí v priebehu rokov neboli vždy súhlasné.
Jeden z prvých dokumentov k danej téme nájdených v archíve, je písomná komunikácia medzi Okresným úradom v Rožňave a Prezídiom krajinského úradu v Bratislave z roku 1933.
Keď sú dvaja šťastní, krv dostane tretí! Takto nemocnice v Rožňave a Rimavskej Sobote pozývajú zamilovaných na darovanie krvi
Napísal(a) J. Fedáková
Rožňava a Rimavská Sobota 11. februára - Keď sú dvaja šťastní, krv dostane tretí! Takto vyzývajú hematologicko-transfúziologické oddelenia siete nemocníc Svet zdravia, vrátane rožňavskej a rimavskosobotskej nemocnice, všetky zamilované dvojice, aby prišli darovať krv.
Napriek pandémii sa v nemocniciach stále operuje a zdravotníci potrebujú ošetriť akútnych pacientov. Krvi je však málo.
Pri príležitosti sv. Valentína pre zaľúbencov, ktorí prídu krv darovať spoločne, preto v nemocniciach pripravili špeciálny darček. Všetky páry dostanú červené zamilované rúška s nápisom LO-VE. Spoločnú fotku vo valentínskych rúškach môžu zdieľať na sociálnych sieťach s odkazom #valentinnatransfuzke.
V nemocniciach sa bude valentínske darovanie krvi konať od 12. do 19. februára.
Rožňavská nemocnica má odberové dni v utorky a piatky od 7.00 do 10.00 h, rimavskosobotská v pondelky, utorky a piatky od 7.00 do 10.00, resp. do 11.00 h.

Rimavská Sobota, 10. 02. 2021 – Uplynulý rok 2020 bol v histórii fungovania kultúrnej inštitúcie ako je Gemersko-malohontské múzeum určite prvým svojho druhu. Nepochybne sa na celej zbierkotvornej, prezentačnej a kultúrno-výchovnej činnosti podpísala celospoločenská situácia v súvislosti so šírením nového vírusu SARS-CoV-2 (Covid-19). Z tohto dôvodu bolo múzeum v troch etapách pre verejnosť zatvorené. Mimo týchto období platili protipandemické opatrenia nariadené štátom, v zmysle ktorých bola činnosť múzea naďalej značne obmedzená. Vzhľadom k uvedenému priestory múzea navštívilo v roku 2020 spolu iba 6 770 návštevníkov. Dopad corona krízy je výrazne citeľný hlavne v tejto oblasti, pretože na porovnanie uvedieme, že v roku 2019 to bolo 19 728 návštevníkov. Stúpajúca tendencia návštevnosti, ktorú sme zaznamenali do roku 2020, sa z uvedených objektívnych dôvodov zmenila, čo nám je veľmi ľúto.
Napriek tomu sme sa snažili pripraviť pre verejnosť pestrú paletu výstav a podujatí s rôznymi témami. Žiaľ, najpopulárnejšie podujatie, akým je už tradične „Noc múzeí a galérií“ sme nemohli realizovať, a preto mesiac máj nie je možné v roku 2020 označiť za mesiac s najväčšou návštevnosťou, ako to bolo po minulé roky (v roku 2019 prišlo v máji do múzea vyše 7 tisíc návštevníkov).
Július Botto, zakladateľ Československého štátneho reálneho gymnázia a profesor I. slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Archív Rožňava
Július Botto, slovenský pedagóg, advokát, historik, cirkevný historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ sa narodil 24. júla 1848 v slovenskej dedine Rozložná. Jeho otec Ladislav Botto bol evanjelický farár a Július podľa rodinnej tradície mal byť tiež teológom. Keď skončil elementárne školy v Jelšave, tak pokračoval na gymnáziách v Rimavskej Sobote, Levoči a v Spišskej Novej Vsi. Teológiu študoval na kolégiu v Prešove, kde pri teologických a neskôr právnických štúdiách zažil nezabudnuteľné chvíle v skupine slovenských junákov združených do krúžku okolo Pavla Országha Hviezdoslava.
V školskom roku 1869/70 bol povolaný za suplujúceho profesora do Veľkej Revúcej, a to rozhodlo o celom ďalšom jeho živote. Ešte sa síce vrátil k právnickým štúdiám do Prešova, ale v školskom roku 1871/72 bol opäť v Revúcej, aby bol svedkom radostných chvíľ otvorenia gymnaziálnej budovy. Len dva roky bolo slovenské gymnázium v novej vlastnej budove. Generálny konvent evanjelickej a. v. cirkvi v Uhorsku, ktorý bol zvolaný na 2. septembra 1874, mal už len formálnu úlohu a vyhlásil gymnázium za zrušené.