Podľa úradných dokladov teraz v Dobšinej sú:

Okrem toho sú v meste 11 obchodníci so 14 učňami a 4 pomocníkmi, ako aj 600 baníkov.
Dobšinskí priemyselníci, na základe nového zákona z augusta 1885, sa združili do priemyselného združenia a výsledkom reorganizácie bolo ustanovenie spolku:
Predstavenstvo priemyselného spolku (korporácie):
Predseda: Ballás Jakab
Podpredseda: Szoyka József
Zapisovateľ: Mega Endre
Pokladník: Stempel András
Členovia predstavenstva:
| Adriáni György | Jex Mihály | |
| Ballás András | Kasch András | |
| Ballás Károly | Kaiser Mihály | |
| Burger János | Klein Miksa | |
| Chovan András | Koschik Mihály | |
| Danielisz Károly | Kovács András | |
| Fischer Károly | Lelko József | |
| Fischer Sámuel | Mikulik Mihály | |
| Gál József | Szoyka Sámuel | |
| Gömöry András | Szikora József | |
| Haag Lajos | Wagner Theofil | |
| Jex András |
To je stručný náčrt o Dobšinej a vývoji priemyslu do dnešných dní. Čo vyrieši a donesie budúcnosť – nevieme, ale tento pohľad do minulosti, by ako skromný príspevok mohol poslúžiť k ďalšiemu plánovaniu, ako a akým smerom, z hľadiska miestnych pomerov, je treba rozvíjať priemysel – čo si želám z celého srdca. Nech sa, s láskou a oduševnením, spolčia všetci, ktorým je priemysel povolaním, vrátane toho, aké stanovisko k záležitostiam priemyselnej školy zastávať, ktorej súčasný stav predkladám a budem šťastný, ak tak urobím aj v nastávajúcej dobe.
Klein Samu
II.
Č l e n o v i a v ý b o r u p r i e m y s e l n e j š k o l y
Predseda: Lang Gustáv
Podpredseda: Sárkány Miksa
Zapisovateľ a riaditeľ školy: Klein Samu
| Ballás András | Kühn Ferencz | |
| Ballás Jakab | Lischka Jakab | |
| Fábry Károly | Mega András | |
| Gömöry Samu | Melczer Ede, učiteľ, poslanec | |
| Kasch András | Rozlosnik Mihály | |
| Kaiser József | Stempel András | |
| Klein Miksa | Szontagh Márton | |
| Szoyka József |
III.
U č i t e ľ s k ý z b o r
| Porad. číslo | Trieda | Meno | Učebný predmet | Počet hodín týždenne |
| 1. | prípravná | Wiesinger Károly | písanie, čítanie | 2 |
| 2. | prípravná | Pomikala Mihály | počítanie | 2 |
| 3. | I. trieda | Spangl Mihály | čítanie a slohovanie | 2 |
| 4. | I. trieda | Kubiczek Károly | počítanie a geometria | 2 |
| 5. | II. trieda | Ulreich János | čítanie a slohovanie | 2 |
| 6. | II. trieda | Nemes Géza | počítanie a geometria | 2 |
| 7. | III. trieda | Melczer Ede | čítanie a slohovanie | 2 |
| 8. | III. trieda | Klein Samu | počítanie a geometria | 2 |
| 9. | I. skupina | Kasch András | rysovanie | 3 |
| 10. | II. skupina | Mayr Péter | rysovanie | 3 |
Poznámka: III. trieda bude otvorená iba nasledujúceho školského roku
IV.
U č e b n ý p l á n
Učebný plán predmetov čítanie a slohovanie, ako aj počty a geometria pre I. a II. triedu, v plnej miere zohľadňuje ministerstvom danú štruktúru. Pre prípravnú triedu a výučbu rysovania slúžil ako pravidlo uplynulý školský rok:
a) do prípravnej triedy boli prijímaní učni priemyselného oboru slovenskej národnosti z okolitých obcí
Učebná látka, vo všeobecnosti, pozostávala z:
a) písanie, b) čítanie, c) počty, a to 4 základné úlohy naspamäť a písomne, d) rozhovory v maďarčine, ktoré sú zamerané na voliteľné predmety prírodopis, zdravoveda a dejiny vlasti.
Učebnicami týchto tried boli: Szirmai József. Maďarská mluvnica pre školy I. zošit, a pre žiakov I. a II. triedy dr. Emericzy – Gelléri Mór – Péterffy József: Čítanka
b) Žiaci priemyselnej školy boli pri výučbe rysovania zaradení do dvoch tried a každá trieda bola rozdelené na dve skupiny.
1. Učebný plán pre prvú triedu rysovania
Vzhľadom ku skutočnosti, že podľa všetkého, v tejto triede priemyselnej školy budú väčšinou takí chovanci, ktorí ešte nikdy nemali výučbu rysovania, učiteľský zbor považoval, ako potrebné, zaradiť základy rysovania a cvičenia podľa jednotlivých bodov.
Učebná látka pre prvú skupinu: priame čiary v rôznom smere, rysovanie voľnou rukou; precvičovanie kreslenia zvislých, vodorovných, šikmých, oblúkovitých, ohnutých a vlnitých čiar a ich spájania použitím rôznych ozdôb v zošitoch na rysovanie; oboznámenie sa s merítkom.
Učebná látka pre druhú skupinu: rysovacia tabuľa, rysovacie pravítko, rysovacie perá, trojuholník, uhlomer, používanie ďalších pomôcok na rysovanie a ich udržiavanie. Rysovanie čiar, uhlov, kruhov a ich delenie, ich použitie a rôzne prispôsobenie; rysovanie voľnou rukou podľa vzoru na nástennú tabuľu. Kružnica, krivky, vlnovky a priamky a ich spájanie, ich prostredníctvom vytváranie jednoduchých a zložitejších ozdôb za súčasného dodržiavania znakov štýlu.
Tieto dve skupiny žiakov sa vyučujú v jednej triede každú nedeľu poobede od jednej do štvrtej.
2. Učebný plán pre druhú triedu rysovania
Prvá skupina
Základné pojmy geometrického rysovania, ktoré sú základom vytvárania najdôležitejších zostáv. Z rovinného geometrického nákresu: druhy uhlov, ich meranie, delenie a prenášanie, bočný nákres, vrchol, tetiva, a uhly v danej mierke, používanie menšej a väčšej mierky. Základné vlastnosti kruhu, kružnica, priemer, polomer, struna, dotyčnica, koncentrické kruhy, objem, ovoid a závitnica. Odkresľovanie zložitejších tvarov zo vzoru, ich zmenšovanie a zväčšovanie.
Presný geometrický nákres: kreslenie hranatých a oblých telies podľa vzoru. Hranol, pyramída, valec, kužeľ, guľa a kreslenie rôznych zložitých telies. Pohľady: základný pôdorys, bokorys, prierez a priečelie.
Druhá skupina:
Odborný nákres pre stolárov, zámočníkov, tesárov, murárov, kováčov, mlynárov a iných. Tvorba, spájanie kameňa, tehál, dreva a železa. Prezeranie najlepších nákresov, ich kolorovanie a tieňovanie tušom. Oboznámenie s najvýznamnejšími štýlmi a ich porovnávanie.
Dve skupiny II. triedy majú výučbu spolu v nedeľu poobede od jednej do štvrtej v dobre vybavenej rysovni.
Vyučovací jazyk: maďarský a nemecký.
(POKRAČOVANIE)
Košice – Rožňava december 2020
Zostavili: Ing. Mikuláš Rozložník a RNDr. Ondrej Rozložník
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.