Podľa úradných dokladov teraz v Dobšinej sú:
Okrem toho sú v meste 11 obchodníci so 14 učňami a 4 pomocníkmi, ako aj 600 baníkov.
Dobšinskí priemyselníci, na základe nového zákona z augusta 1885, sa združili do priemyselného združenia a výsledkom reorganizácie bolo ustanovenie spolku:
Predstavenstvo priemyselného spolku (korporácie):
Predseda: Ballás Jakab
Podpredseda: Szoyka József
Zapisovateľ: Mega Endre
Pokladník: Stempel András
Členovia predstavenstva:
| Adriáni György | Jex Mihály | |
| Ballás András | Kasch András | |
| Ballás Károly | Kaiser Mihály | |
| Burger János | Klein Miksa | |
| Chovan András | Koschik Mihály | |
| Danielisz Károly | Kovács András | |
| Fischer Károly | Lelko József | |
| Fischer Sámuel | Mikulik Mihály | |
| Gál József | Szoyka Sámuel | |
| Gömöry András | Szikora József | |
| Haag Lajos | Wagner Theofil | |
| Jex András |
To je stručný náčrt o Dobšinej a vývoji priemyslu do dnešných dní. Čo vyrieši a donesie budúcnosť – nevieme, ale tento pohľad do minulosti, by ako skromný príspevok mohol poslúžiť k ďalšiemu plánovaniu, ako a akým smerom, z hľadiska miestnych pomerov, je treba rozvíjať priemysel – čo si želám z celého srdca. Nech sa, s láskou a oduševnením, spolčia všetci, ktorým je priemysel povolaním, vrátane toho, aké stanovisko k záležitostiam priemyselnej školy zastávať, ktorej súčasný stav predkladám a budem šťastný, ak tak urobím aj v nastávajúcej dobe.
Klein Samu
II.
Č l e n o v i a v ý b o r u p r i e m y s e l n e j š k o l y
Predseda: Lang Gustáv
Podpredseda: Sárkány Miksa
Zapisovateľ a riaditeľ školy: Klein Samu
| Ballás András | Kühn Ferencz | |
| Ballás Jakab | Lischka Jakab | |
| Fábry Károly | Mega András | |
| Gömöry Samu | Melczer Ede, učiteľ, poslanec | |
| Kasch András | Rozlosnik Mihály | |
| Kaiser József | Stempel András | |
| Klein Miksa | Szontagh Márton | |
| Szoyka József |
III.
U č i t e ľ s k ý z b o r
| Porad. číslo | Trieda | Meno | Učebný predmet | Počet hodín týždenne |
| 1. | prípravná | Wiesinger Károly | písanie, čítanie | 2 |
| 2. | prípravná | Pomikala Mihály | počítanie | 2 |
| 3. | I. trieda | Spangl Mihály | čítanie a slohovanie | 2 |
| 4. | I. trieda | Kubiczek Károly | počítanie a geometria | 2 |
| 5. | II. trieda | Ulreich János | čítanie a slohovanie | 2 |
| 6. | II. trieda | Nemes Géza | počítanie a geometria | 2 |
| 7. | III. trieda | Melczer Ede | čítanie a slohovanie | 2 |
| 8. | III. trieda | Klein Samu | počítanie a geometria | 2 |
| 9. | I. skupina | Kasch András | rysovanie | 3 |
| 10. | II. skupina | Mayr Péter | rysovanie | 3 |
Poznámka: III. trieda bude otvorená iba nasledujúceho školského roku
IV.
U č e b n ý p l á n
Učebný plán predmetov čítanie a slohovanie, ako aj počty a geometria pre I. a II. triedu, v plnej miere zohľadňuje ministerstvom danú štruktúru. Pre prípravnú triedu a výučbu rysovania slúžil ako pravidlo uplynulý školský rok:
a) do prípravnej triedy boli prijímaní učni priemyselného oboru slovenskej národnosti z okolitých obcí
Učebná látka, vo všeobecnosti, pozostávala z:
a) písanie, b) čítanie, c) počty, a to 4 základné úlohy naspamäť a písomne, d) rozhovory v maďarčine, ktoré sú zamerané na voliteľné predmety prírodopis, zdravoveda a dejiny vlasti.
Učebnicami týchto tried boli: Szirmai József. Maďarská mluvnica pre školy I. zošit, a pre žiakov I. a II. triedy dr. Emericzy – Gelléri Mór – Péterffy József: Čítanka
b) Žiaci priemyselnej školy boli pri výučbe rysovania zaradení do dvoch tried a každá trieda bola rozdelené na dve skupiny.
1. Učebný plán pre prvú triedu rysovania
Vzhľadom ku skutočnosti, že podľa všetkého, v tejto triede priemyselnej školy budú väčšinou takí chovanci, ktorí ešte nikdy nemali výučbu rysovania, učiteľský zbor považoval, ako potrebné, zaradiť základy rysovania a cvičenia podľa jednotlivých bodov.
Učebná látka pre prvú skupinu: priame čiary v rôznom smere, rysovanie voľnou rukou; precvičovanie kreslenia zvislých, vodorovných, šikmých, oblúkovitých, ohnutých a vlnitých čiar a ich spájania použitím rôznych ozdôb v zošitoch na rysovanie; oboznámenie sa s merítkom.
Učebná látka pre druhú skupinu: rysovacia tabuľa, rysovacie pravítko, rysovacie perá, trojuholník, uhlomer, používanie ďalších pomôcok na rysovanie a ich udržiavanie. Rysovanie čiar, uhlov, kruhov a ich delenie, ich použitie a rôzne prispôsobenie; rysovanie voľnou rukou podľa vzoru na nástennú tabuľu. Kružnica, krivky, vlnovky a priamky a ich spájanie, ich prostredníctvom vytváranie jednoduchých a zložitejších ozdôb za súčasného dodržiavania znakov štýlu.
Tieto dve skupiny žiakov sa vyučujú v jednej triede každú nedeľu poobede od jednej do štvrtej.
2. Učebný plán pre druhú triedu rysovania
Prvá skupina
Základné pojmy geometrického rysovania, ktoré sú základom vytvárania najdôležitejších zostáv. Z rovinného geometrického nákresu: druhy uhlov, ich meranie, delenie a prenášanie, bočný nákres, vrchol, tetiva, a uhly v danej mierke, používanie menšej a väčšej mierky. Základné vlastnosti kruhu, kružnica, priemer, polomer, struna, dotyčnica, koncentrické kruhy, objem, ovoid a závitnica. Odkresľovanie zložitejších tvarov zo vzoru, ich zmenšovanie a zväčšovanie.
Presný geometrický nákres: kreslenie hranatých a oblých telies podľa vzoru. Hranol, pyramída, valec, kužeľ, guľa a kreslenie rôznych zložitých telies. Pohľady: základný pôdorys, bokorys, prierez a priečelie.
Druhá skupina:
Odborný nákres pre stolárov, zámočníkov, tesárov, murárov, kováčov, mlynárov a iných. Tvorba, spájanie kameňa, tehál, dreva a železa. Prezeranie najlepších nákresov, ich kolorovanie a tieňovanie tušom. Oboznámenie s najvýznamnejšími štýlmi a ich porovnávanie.
Dve skupiny II. triedy majú výučbu spolu v nedeľu poobede od jednej do štvrtej v dobre vybavenej rysovni.
Vyučovací jazyk: maďarský a nemecký.
(POKRAČOVANIE)
Košice – Rožňava december 2020
Zostavili: Ing. Mikuláš Rozložník a RNDr. Ondrej Rozložník
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).