Takto stoja tieto múry už stovky rokov. Ich údržbe a ochrane bola venovaná v minulosti i náležitá pozornosť i z dôvodu nielen ochrany domov, ale že na nich boli umiestnené i vodné kašne slúžiace pre potreby obyvateľov ako pitná i úžitková voda (vodovod v tom čase v meste nebol). Žiaľ, súčasne ešte existujúce kašne sú neudržiavané a podliehajú korózii. Najhoršie je to s opornými múrmi, ktoré sú v ohrození a začínajú sa miestami rozpadávať.
Ulice medzi múrom a domami boli udržiavané, mali na tú dobu estetický udržiavaný vzhľad a samotní obyvatelia sa v rámci svojich možností o to i starali. Bez výzvy si v nevyhnutnej časti preddomia ulicu upratali, v zime sneh odhrnuli.
Považujem za nutné upozorniť, že značný podiel na tento súčasný stav majú i samotní obyvatelia Zimnej ulice, ktorých domy sa nachádzajú len cca 10 - 15 m od hrany múra. Verejné priestranstvo využívajú i na ukladanie rôznych potrieb, parkovanie áut (i nákladných), ale hlavne palivového dreva. Drevo je ukladané až na hranu múra vo veľkých objemoch. Pri evanjelickom kostole, kde je výška múru najvyššia cca 4-5 m, sú to napr. siahy surového bukového dreva v dvoch radoch v dĺžke cca 10 m a výške cca 3 m. Je to obrovská váha, ktorá tlačí na rizikovú okrajovú časť múra. Orientačne je to tlak o váhe cca 25 - 30 ton. Na múre sa zachytávajú a rastú i rastliny, ktoré svojimi koreňmi narušujú kamene, a tiež spojovací materiál múra. Udržovanie domov a verejného priestranstva pred domami by si mali uvedomiť i majitelia domov cigánskych rodín, ktorí sa na Zimnú ulicu prisťahovali, pokiaľ chcú na tejto ulici bývať. Je nutné ich k tomu prinútiť.
Možno bude odpoveď zainteresovaných takáto: „Však to takto ukladáme už roky a nič sa nestalo.“ Zatiaľ sa nestalo, ale raz sa to môže stať a ohrozí nielen budovy v okolí, ale môže dôjsť i k zosuvu na verejnú cestu a k ohrozeniu ľudí.
Tí, ktorí tam materiál ukladajú by si mali uvedomiť, že ohrozujú v prvom rade sami seba, a tiež svoje domy, ktoré následne môžu byť tiež poškodené. Nehovoriac o tom, že to takto, na verejnom priestranstve a majetku mesta, napr. pred evanjelickým kostolom vyzerá veľmi zle (mierne povedané). Nemohol by to byť malý parčík, s kvetinovou úpravou, lavičkami a i pár parkovacími miestami pre autá? Je to tak nepredstaviteľné a náročné na zhotovenie? V iných mestách to vedia urobiť.
Pri návšteve kostola prechádzajú tam i turisti, pri oslavách na bohoslužby, napr. počas Turíc veľa účastníkov z iných miest, cudzincov a podobne. Čo si asi myslia o tomto stave??. - pozrite si to na fotografiách ako to vyzerá.

Foto z 29.05.2013

Foto z 05/2013

Foto 05/2013

Foto z roku 2002 – časť Zimnej ulice v smere od katolíckeho kostola

Foto z roku 2012, pri dome č. 197

Takto to vyzeralo - v 19. storočí pred evanjelickým kostolom.
Je pochopiteľné, že s uložením palivového dreva majú obyvatelia domov problémy, ale tento mali i obyvatelia v minulosti a neriešili to takto. Všetko bolo usporiadané a udržiavané. Dotknutí majitelia by tu v tomto článku uvedené nemali prijať negatívne, priestranstvo pred domom je aj ich životný priestor, ale tiež mesta Dobšiná. Je to i žiadosť na nich, aby si to uvedomili. Preddomie na uliciach by malo byť tak upravené. Mali by to pochopiť. Určite sa to dá vyriešiť.
Verím, že zainteresovaní to prijmú ako podnet na zlepšenie tohto stavu. Je to jedinečný ochranný múr s pekným zábradlím a treba ho zachovať. Musí dôjsť k vzájomnej dohode o prijateľné riešenie medzi samosprávou mesta a dotknutými obyvateľmi Zimnej ulice.
Samospráva mesta Dobšiná by sa mala týmto problémom zaoberať, v rámci svojich možností múr opravovať a tým predísť budúcim problémom a škodám, ktoré nebudú ekonomicky malé.
Spracoval:
RNDr. Ondrej Rozložník
3.06.2013

































Banské mesto Dobšiná má i svoju historickú hodnotu, ktorá je vyjadrená i stavbami na známej Zimnej ulici, na ktorej sa nachádzajú i obidva kostoly. Bola ulicou, na ktorej v minulosti žili zo svojimi rodinami prevažne baníci a remeselníci. Neskoršie tu sídlili i majetnejší Dobšinčania so svojimi prevádzkami, reštauráciami a rôznymi službami. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a