Takto stoja tieto múry už stovky rokov. Ich údržbe a ochrane bola venovaná v minulosti i náležitá pozornosť i z dôvodu nielen ochrany domov, ale že na nich boli umiestnené i vodné kašne slúžiace pre potreby obyvateľov ako pitná i úžitková voda (vodovod v tom čase v meste nebol). Žiaľ, súčasne ešte existujúce kašne sú neudržiavané a podliehajú korózii. Najhoršie je to s opornými múrmi, ktoré sú v ohrození a začínajú sa miestami rozpadávať.
Ulice medzi múrom a domami boli udržiavané, mali na tú dobu estetický udržiavaný vzhľad a samotní obyvatelia sa v rámci svojich možností o to i starali. Bez výzvy si v nevyhnutnej časti preddomia ulicu upratali, v zime sneh odhrnuli.
Považujem za nutné upozorniť, že značný podiel na tento súčasný stav majú i samotní obyvatelia Zimnej ulice, ktorých domy sa nachádzajú len cca 10 - 15 m od hrany múra. Verejné priestranstvo využívajú i na ukladanie rôznych potrieb, parkovanie áut (i nákladných), ale hlavne palivového dreva. Drevo je ukladané až na hranu múra vo veľkých objemoch. Pri evanjelickom kostole, kde je výška múru najvyššia cca 4-5 m, sú to napr. siahy surového bukového dreva v dvoch radoch v dĺžke cca 10 m a výške cca 3 m. Je to obrovská váha, ktorá tlačí na rizikovú okrajovú časť múra. Orientačne je to tlak o váhe cca 25 - 30 ton. Na múre sa zachytávajú a rastú i rastliny, ktoré svojimi koreňmi narušujú kamene, a tiež spojovací materiál múra. Udržovanie domov a verejného priestranstva pred domami by si mali uvedomiť i majitelia domov cigánskych rodín, ktorí sa na Zimnú ulicu prisťahovali, pokiaľ chcú na tejto ulici bývať. Je nutné ich k tomu prinútiť.
Možno bude odpoveď zainteresovaných takáto: „Však to takto ukladáme už roky a nič sa nestalo.“ Zatiaľ sa nestalo, ale raz sa to môže stať a ohrozí nielen budovy v okolí, ale môže dôjsť i k zosuvu na verejnú cestu a k ohrozeniu ľudí.
Tí, ktorí tam materiál ukladajú by si mali uvedomiť, že ohrozujú v prvom rade sami seba, a tiež svoje domy, ktoré následne môžu byť tiež poškodené. Nehovoriac o tom, že to takto, na verejnom priestranstve a majetku mesta, napr. pred evanjelickým kostolom vyzerá veľmi zle (mierne povedané). Nemohol by to byť malý parčík, s kvetinovou úpravou, lavičkami a i pár parkovacími miestami pre autá? Je to tak nepredstaviteľné a náročné na zhotovenie? V iných mestách to vedia urobiť.
Pri návšteve kostola prechádzajú tam i turisti, pri oslavách na bohoslužby, napr. počas Turíc veľa účastníkov z iných miest, cudzincov a podobne. Čo si asi myslia o tomto stave??. - pozrite si to na fotografiách ako to vyzerá.

Foto z 29.05.2013

Foto z 05/2013

Foto 05/2013

Foto z roku 2002 – časť Zimnej ulice v smere od katolíckeho kostola

Foto z roku 2012, pri dome č. 197

Takto to vyzeralo - v 19. storočí pred evanjelickým kostolom.
Je pochopiteľné, že s uložením palivového dreva majú obyvatelia domov problémy, ale tento mali i obyvatelia v minulosti a neriešili to takto. Všetko bolo usporiadané a udržiavané. Dotknutí majitelia by tu v tomto článku uvedené nemali prijať negatívne, priestranstvo pred domom je aj ich životný priestor, ale tiež mesta Dobšiná. Je to i žiadosť na nich, aby si to uvedomili. Preddomie na uliciach by malo byť tak upravené. Mali by to pochopiť. Určite sa to dá vyriešiť.
Verím, že zainteresovaní to prijmú ako podnet na zlepšenie tohto stavu. Je to jedinečný ochranný múr s pekným zábradlím a treba ho zachovať. Musí dôjsť k vzájomnej dohode o prijateľné riešenie medzi samosprávou mesta a dotknutými obyvateľmi Zimnej ulice.
Samospráva mesta Dobšiná by sa mala týmto problémom zaoberať, v rámci svojich možností múr opravovať a tým predísť budúcim problémom a škodám, ktoré nebudú ekonomicky malé.
Spracoval:
RNDr. Ondrej Rozložník
3.06.2013
































Banské mesto Dobšiná má i svoju historickú hodnotu, ktorá je vyjadrená i stavbami na známej Zimnej ulici, na ktorej sa nachádzajú i obidva kostoly. Bola ulicou, na ktorej v minulosti žili zo svojimi rodinami prevažne baníci a remeselníci. Neskoršie tu sídlili i majetnejší Dobšinčania so svojimi prevádzkami, reštauráciami a rôznymi službami.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-