utorok, 27 september 2011 13:46
Druhá časť školy gemerských ľudových tancov pokračuje v Dobšinej Doporučený
Napísal(a) Mária Ferenczová
Z Gemerského osvetové strdiska v Rožňave sme sa dozvedeli, že druhá časť školy gemerských ľudových tancov Podmo na tanec sa uskutoční v sobotu 8. októbra 2011 v Kultúrnom dome v Dobšinej. Za obdobie pravidelného organizovania týchto školiteľských podujatí boli obsiahnuté viaceré tanečné oblasti horného Gemera, preto sa rozhodlo tento záber rozšíriť na celý Gemer. S lektorom Ing. Ladislavom Bačinským sa účastníci bližšie oboznámia s tanečnou oblasťou stredného Gemera, konkrétne s tancami zo Sirku.
Program: 9.00 - Prezentácia, 10.00 - Otvorenie, úvod do problematiky, - Praktická časť - 1, 13.00 - obed, 14.00 - Výber
a spracovanie folklórneho materiálu, rozbor, 15.30 - Praktická časť - 2, 18.00 - Zábava – voľná improvizácia naučených tanečných motívov.
Podujatia sa môžu zúčastniť vedúci, choreografi i členovia folklórnych súborov a skupín, detských folklórnych súborov, ako aj ďalší záujemcovia o tanec.
Škola tanca je plánovaná od 10.00 do 22.00 hodiny, preto je potrebné počítať s programom na celý deň. Účastnícky poplatok je 2.- €, ktoré zaplatí účastník pri prezentácii. Prijímame aj kultúrne poukazy. V prípade záujmu je potrebné vyplniť a vrátiť prihlášku poštou, alebo e-mailom, najneskôr do 28.9.2011. Od účastníkov sa vyžaduje, aby si priniesli odev a obuv vhodné na cvičenie a tanec. Podujatie je realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
GOS
{jcomments on}
Zverejnené v
Dobšiná


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a