rodinných príslušníkov. A to ešte niektorí nemohli prísť v dôsledku pracovného či iného zaneprázdnenia. Dajme však slovo pánovi Pellionisovi:
"Aj touto cestou chcem vyjadriť svoje hlboké poďakovanie predstaviteľom mesta Dobšiná, ako aj všetkým, ktorí sa akýmkoľvek podielom zúčastnili na organizácii IV. Svetového stretnutia Dobšinčanov v dňoch 22.5 a 23.5.2015 a vytvorili pre návštevníkov Dobšinej príjemné prostredie. Napriek tomu, že môj zdravotný stav už nedovoľoval zúčastniť sa všetkých podujatí, čiže nepostrehol som všetko, napriek tomu to chcem rozdeliť do troch tematických celkov.
Ako prvá časť nasleduje SLÁVNOSTNÝ GALAPROGRAM,
ktorý sa uskutočnil dňa 22.5.2015 od 15.00 hod. v priestoroch Kultúrneho domu v Dobšinej, v ktorom účinkovali:
Pedagógovia ZUŠ Dobšiná, FS Gemer, DFS Gemerčatá, Boris Nezbeda, Árpy Farkaš, ktorí účastníkom tohto podujatia priniesli hlboký umelecký zážitok.
Všetko uvedené, sa nieslo v réžii predstavenstva mesta, na ktorom sa podieľali hlavne pán primátor mesta Dobšiná Ján Slovák, Dr. Terézia Balážiková, a všetko to moderoval známy moderátor RTVS Zdeno Zubák.
Pán primátor Dobšinej Ján Slovák privítal účastníkov svetového stretnutia, ako aj delegácie partnerských miest a za tým nasledovalo udelenie cien mesta. Chcem sa týmto poďakovať vedeniu mesta Dobšiná, ktoré mi výslovne dovolilo zverejniť celý podklad priebehu moderácie, najmä čo sa týka udelenie cien mesta, ktorý tu pripájam. Predtým sa však chcem osobne poďakovať a azda aj v mene ocenených za udelenie cien. Osobne si to veľmi vážim a nesmierne cením a ťažko hľadať k tomu všetkému primerané slová. Som preto rád, že môžem s dovolením mesta predstaviť ocenených.
Cena mesta pre kolektívy:

Primátor mesta udeľuje pri príležitosti 30. výročia založenia Cenu mesta Aerobic klubu Dobšiná za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Aerobic klub v tomto roku slávi 30. výročie svojho založenia. Od roku 1985 je zaregistrovaný v Zväze rekreačnej telesnej výchovy a športu v Bratislave. Má stálych 25 členiek vo veku od 16 do 70 rokov. Členky sa stretávajú pravidelne v telocvični gymnázia trikrát v týždni. Precvičujú aerobické cvičenia, posilňovanie bez náradia, tréningové a zdravotné cvičenia. Reprezentujú mesto na aerobických maratónoch na Slovensku i v zahraničí. Vedúcou klubu je v súčasnosti pani Marta Hutníková, ktorá prevzala ocenenie.
Primátor mesta udeľuje pri príležitosti 40. výročia založenia Cenu mesta Folklórnemu súboru Gemer Dobšiná za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Folklórny súbor GEMER bol založený v roku 1975 pri Okresnom osvetovom stredisku v Rožňave, so sídlom v Dobšinej, kde pôsobí dodnes. V roku 1991 sa pretransformoval na občianske združenie FS GEMER. Od svojho vzniku až dodnes členovia súboru rozširujú a uchovávajú tradície ľudu horného Gemera. Najviac námetov čerpajú z rázovitej obce Rejdová. V ich repertoári však sú aj tance a spevy z ostatných regiónov Slovenska – z Horehronia, Zemplína, Šariša, Spiša.
Súbor okrem domácich vystúpení v Dobšinej a blízkom okolí reprezentoval svoje mesto v rôznych kútoch Slovenska, na folklórnych festivaloch, mestských a firemných podujatiach, ale aj v zahraničí - v Českej republike, v Maďarsku, v Nemecku, Čiernej hore a Grécku.
V súčasnosti v súbore pracuje tanečná zložka, ľudová hudba, spevácke skupiny mužov a žien a Detský folklórny súbor Gemerčatá.
Cenu prevzali: vedúca FS Anna Macková a Ing. Ján Krišťák, choreograf súboru.
Cena mesta pre jednotlivcov:
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje Cenu mesta Dobšiná pánovi Gejzovi Haakovi za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Gejza HAAK – horolezec a horský záchranár.
Ako dieťa veľa počul o horolezectve, pretože v Dobšinej bol horolezecký klub založený pri výstavbe hydrocentrály. Už ako 16 – ročný vstúpil do horolezeckého klubu v Košiciach. Od roku 1969 do roku 2005 bol aktívnym profesionálnym záchranárom Horskej služby až do odchodu na dôchodok. V súčasnosti ešte stále pracuje v informačnej kancelárii Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. V Himalájach bol trikrát, a to v r.:
1971 - expedícia na Nanga Parbat (výstup na Rakhiot Peak 7 070 m a South Chongra Peak 6448 m)
1978 - účastník výpravy na Severný Nanga Parbat
1979 – účastník expedície na Jannu
V rokoch 1980 a 1984 sa zúčastnil výprav v Alpách, zdolal Mont Blanc, zúčastnil sa výpravy do Severnej Ameriky. Práca záchranára a aktívneho horolezca si vyžiadala svoju daň. Pán Gejza Haak absolvoval tri operácie - endoprotézy kĺbov, ktoré mu už neumožňujú náročné výstupy.
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje Cenu mesta Dobšiná pánovi Ľudovítovi Záhoranskému za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Ľudovít ZÁHORANSKÝ – horolezec od roku 1956.
Je rodený Dobšinčan, no od r. 1958 žije v Ostrave a je členom Horolezeckého oddielu Metasport Ostrava dodnes. Zúčastnil sa 7 himalájskych expedícií:
Na Nanga Parbat 2x, Makalu, Kan Čen Čongu, Mont Everest, Nun Peak Nanda Devi. Liezol v Alpách, na Kaukaze, v Pamíre, v Andách, v Patagónii, na Špicbergoch, Kamčatke a v mongolskom Altai. Bol mu udelený titul zaslúžilý majster športu. I v súčasnosti je cvičiteľom a trénerom horolezcov. Pri životnom jubileu 70 rokov bol uvedený do siene slávy Českého horolezeckého zväzu.
Spolu s Gejzom Haakom bol Ľudo Záhoranský členom horolezeckého reprezentačného družstva Československa, keď sa v sedemdesiatych rokoch zúčastnil výpravy na Nanga Parbat. Navzájom však o sebe nevedeli, až pri spoločnom horolezeckom výstupe na 6 500 m vysoký štít Chongra zistili, že dvaja Dobšinčania sa ocitli zoči – voči v ďalekej cudzine, s myšlienkami venovanými rodnej Dobšinej.
V r. 1981 s Jozefom Psotkom vystúpil na vrchol 8598 m vysokej Kan Čen Čongy a v roku 1984 sa zúčastnil expedície na Mont Everest.
Mladšiu generáciu horolezcov zastupujú dvaja bratia, Ing. Anton Krížo a o dva roky mladší Ing. Jaroslav Krížo, tiež rodení Dobšinčania.
Ing. Anton Krížo – horolezec od roku 1972.
Od roku 1982 do roku 1990 bol členom reprezentačného družstva Československa. V rokoch 1975 – 1992 sa zúčastnil horolezeckých expedícií a výprav na Kaukaze, Pamíre, Dolomitoch, Špicbergoch, Alpách, Himalájach, Andách, Aljaške, Sajanských horách na Sibíri. Popri horolezectve sa s bratom Jarom venovali pretekársky skialpinizmu. V roku 1985 obsadili 2. miesto na majstrovstvách Československa a dvakrát sa zúčastnili pretekov Európskeho pohára.
Ing. Jaroslav Krížo – horolezec od roku 1973.
Od roku 1983 do roku 1990 bol členom reprezentačného družstva Československa. V rokoch 1977 – 1992 sa zúčastnil exepedícií a výprav v Alpách, Pamíre, Himalájach, Andách, Dolomitoch a Verdone vo Francúzsku.
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje Cenu mesta Dobšiná pánovi Ing. Antonovi Krížovi a pánovi Ing. Jaroslavovi Krížovi za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Ing. Jaroslav Krížo sa osobne tohto podujatia nemohol zúčastniť, pretože je v zahraničí, jeho ocenenie prevzal jeho brat Ing. Anton Krížo.
Primátor mesta udeľuje pani Kláre Zubákovej Cenu mesta za celoživotnú aktívnu prácu v Športovom klube aerobic Dobšiná a za propagáciu mesta na Slovensku.
Klára Zubáková – žije v Dobšinej od r. 1969.
Pracovala ako učiteľka v miestnej materskej škole 36 rokov. Jej celoživotnou záľubou je pohyb a športovanie, a to prenášala aj na „svoje“ deti v materskej škole. Jej najobľúbenejším športom je aerobic. Celých 30 rokov je členkou Aerobic klubu v Dobšinej. Pôsobila a pôsobí ako precvičovateľka, zúčastňovala sa všetkých hromadných cvičení – maratónov po celom Slovensku.
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje Cenu mesta Jozefovi Duckovi za mimoriadne zásluhy pri zveľaďovaní mesta Dobšiná.
Jozef DUCK – je rodený Dobšinčan.
Narodil sa v roku 1932. V Dobšinej vyrastal aj vyštudoval. V závode Azbest Dobšiná odpracoval 40 rokov, a to od svojich 18 rokov. Vo funkcii vedúceho výrobne odpracoval 26 rokov až do odchodu na dôchodok. Významnou mierou sa zaslúžil o zveľadenie Ľudovej záhrady a ďalších oddychových zón v meste, výstavbu rybníkov v Dobšinej a výstavbu vysielača na 2. program Slovenskej televízie. Jeho koníčkami sú najmä rybárčenie a spevokol.
Verejné uznanie
Ďalšou ocenenou je MUDr. Janka Liptáková, rodáčka z Dobšinej.
Lekársku fakultu na UPJŠ v Košiciach ukončila v roku 1978. Po skončení štúdia si urobila atestáciu z pediatrie a získala certifikát pre dorast. Od roku 1981 pôsobí ako lekárka pre deti a dorast v Dobšinej, od roku 1996 ako súkromná praktická lekárka. V súčasnosti zabezpečuje lekársku starostlivosť o cca 1000 malých pacientov, slúži pohotovostné služby aj na Detskej poliklinike v Rožňave.
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje verejné uznanie pani MUDr. Janke Liptákovej za mimoriadnu obetavosť a dlhodobú príkladnú zdravotnú starostlivosť o deti a dorast.
Čestný občan mesta
Primátor mesta Dobšiná udeľuje titul Čestný občan mesta Dobšiná pánovi Mgr. Rudolfovi Pellionisovi za kultúrne a spoločenské zviditeľnenie mesta Dobšiná
Mgr. Rudolf PELLIONIS – narodil sa v Dobšinej, kde aj vyrastal a študoval. V r. 1961 zmaturoval na miestnej SVŠ. Od r. 1971 žije v Košiciach, kde sa odsťahoval za prácou. Popri zamestnaní absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Do Dobšinej chodieval pravidelne, pokiaľ žili jeho rodičia a dovoľoval to jeho zdravotný stav. Ako rodák z nášho mesta má vrúcny vzťah k Dobšinej a jej okoliu, čo vyjadril aj v niekoľkých vlastných poviedkach a najmä básni Dobšiná moja rodná, ktorú si vypočuli v úvode v podaní pani Márie Gazdíkovej. Jeho koníčkom je aj fotografovanie rodného mesta. Jeho fotografie sa dostali aj na mapu sveta a možno ich nájsť aj na internete.
Rudolf Pellionis v Dobšinej dňa 22.5.2015
Fotografie Vladimír Václavík


































Minulý týždeň v dňoch 20. - 24. mája sa sever horného Gemer niesol v znamení Dní mesta Dobšiná. Význam tohto podujatia podčiarkol pre našu stránku primátor Ján Slovák. Najväčší význam, nielen pre obyvateľov tohto banského mesta v minulosti s veľmi bohatou tradíciou, ale najmä pre jeho rodákov žijúcich ďaleko od bývalého domova, malo už IV. Svetové stretnutie Dobšinčanov. Bolo spojené so slávnostným zasadnutím mestského zastupiteľstva a slávnostným galaprogramom v Kultúrnom dome v piatok 22. mája 2015. Na stránke venujeme pozornosť práve týmto dvom bodom Dní prostredníctvom postrehov a zážitkov nášho krajana a rodáka z Dobšinej, žijúceho v súčasnosti v Košiciach, pána Rudolfa Pellionisa. Oslovila ma predovšetkým pozornosť, akú každoročne venuje vedenie mesta svojim obyvateľom i rodákom udelením vzácnych ocenení. Dobšinčania si spomínané podujatie veľmi vážia a doslova vychutnávajú atmosféru plnú očakávaní už niekoľko dní pred jeho vyvrcholením. Stretávajú sa tam nielen priatelia, rodáci a ďalší známi, ale mnohé rodiny, ktoré sa málokedy stretnú v takom počte. Napríklad iba z jednej rodiny Vozárových, ktorej je v Dobšinej niekoľko vetví, sa tu zišlo až 72
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-