rodinných príslušníkov. A to ešte niektorí nemohli prísť v dôsledku pracovného či iného zaneprázdnenia. Dajme však slovo pánovi Pellionisovi:
"Aj touto cestou chcem vyjadriť svoje hlboké poďakovanie predstaviteľom mesta Dobšiná, ako aj všetkým, ktorí sa akýmkoľvek podielom zúčastnili na organizácii IV. Svetového stretnutia Dobšinčanov v dňoch 22.5 a 23.5.2015 a vytvorili pre návštevníkov Dobšinej príjemné prostredie. Napriek tomu, že môj zdravotný stav už nedovoľoval zúčastniť sa všetkých podujatí, čiže nepostrehol som všetko, napriek tomu to chcem rozdeliť do troch tematických celkov.
Ako prvá časť nasleduje SLÁVNOSTNÝ GALAPROGRAM,
ktorý sa uskutočnil dňa 22.5.2015 od 15.00 hod. v priestoroch Kultúrneho domu v Dobšinej, v ktorom účinkovali:
Pedagógovia ZUŠ Dobšiná, FS Gemer, DFS Gemerčatá, Boris Nezbeda, Árpy Farkaš, ktorí účastníkom tohto podujatia priniesli hlboký umelecký zážitok.
Všetko uvedené, sa nieslo v réžii predstavenstva mesta, na ktorom sa podieľali hlavne pán primátor mesta Dobšiná Ján Slovák, Dr. Terézia Balážiková, a všetko to moderoval známy moderátor RTVS Zdeno Zubák.
Pán primátor Dobšinej Ján Slovák privítal účastníkov svetového stretnutia, ako aj delegácie partnerských miest a za tým nasledovalo udelenie cien mesta. Chcem sa týmto poďakovať vedeniu mesta Dobšiná, ktoré mi výslovne dovolilo zverejniť celý podklad priebehu moderácie, najmä čo sa týka udelenie cien mesta, ktorý tu pripájam. Predtým sa však chcem osobne poďakovať a azda aj v mene ocenených za udelenie cien. Osobne si to veľmi vážim a nesmierne cením a ťažko hľadať k tomu všetkému primerané slová. Som preto rád, že môžem s dovolením mesta predstaviť ocenených.
Cena mesta pre kolektívy:

Primátor mesta udeľuje pri príležitosti 30. výročia založenia Cenu mesta Aerobic klubu Dobšiná za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Aerobic klub v tomto roku slávi 30. výročie svojho založenia. Od roku 1985 je zaregistrovaný v Zväze rekreačnej telesnej výchovy a športu v Bratislave. Má stálych 25 členiek vo veku od 16 do 70 rokov. Členky sa stretávajú pravidelne v telocvični gymnázia trikrát v týždni. Precvičujú aerobické cvičenia, posilňovanie bez náradia, tréningové a zdravotné cvičenia. Reprezentujú mesto na aerobických maratónoch na Slovensku i v zahraničí. Vedúcou klubu je v súčasnosti pani Marta Hutníková, ktorá prevzala ocenenie.
Primátor mesta udeľuje pri príležitosti 40. výročia založenia Cenu mesta Folklórnemu súboru Gemer Dobšiná za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Folklórny súbor GEMER bol založený v roku 1975 pri Okresnom osvetovom stredisku v Rožňave, so sídlom v Dobšinej, kde pôsobí dodnes. V roku 1991 sa pretransformoval na občianske združenie FS GEMER. Od svojho vzniku až dodnes členovia súboru rozširujú a uchovávajú tradície ľudu horného Gemera. Najviac námetov čerpajú z rázovitej obce Rejdová. V ich repertoári však sú aj tance a spevy z ostatných regiónov Slovenska – z Horehronia, Zemplína, Šariša, Spiša.
Súbor okrem domácich vystúpení v Dobšinej a blízkom okolí reprezentoval svoje mesto v rôznych kútoch Slovenska, na folklórnych festivaloch, mestských a firemných podujatiach, ale aj v zahraničí - v Českej republike, v Maďarsku, v Nemecku, Čiernej hore a Grécku.
V súčasnosti v súbore pracuje tanečná zložka, ľudová hudba, spevácke skupiny mužov a žien a Detský folklórny súbor Gemerčatá.
Cenu prevzali: vedúca FS Anna Macková a Ing. Ján Krišťák, choreograf súboru.
Cena mesta pre jednotlivcov:
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje Cenu mesta Dobšiná pánovi Gejzovi Haakovi za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Gejza HAAK – horolezec a horský záchranár.
Ako dieťa veľa počul o horolezectve, pretože v Dobšinej bol horolezecký klub založený pri výstavbe hydrocentrály. Už ako 16 – ročný vstúpil do horolezeckého klubu v Košiciach. Od roku 1969 do roku 2005 bol aktívnym profesionálnym záchranárom Horskej služby až do odchodu na dôchodok. V súčasnosti ešte stále pracuje v informačnej kancelárii Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách. V Himalájach bol trikrát, a to v r.:
1971 - expedícia na Nanga Parbat (výstup na Rakhiot Peak 7 070 m a South Chongra Peak 6448 m)
1978 - účastník výpravy na Severný Nanga Parbat
1979 – účastník expedície na Jannu
V rokoch 1980 a 1984 sa zúčastnil výprav v Alpách, zdolal Mont Blanc, zúčastnil sa výpravy do Severnej Ameriky. Práca záchranára a aktívneho horolezca si vyžiadala svoju daň. Pán Gejza Haak absolvoval tri operácie - endoprotézy kĺbov, ktoré mu už neumožňujú náročné výstupy.
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje Cenu mesta Dobšiná pánovi Ľudovítovi Záhoranskému za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Ľudovít ZÁHORANSKÝ – horolezec od roku 1956.
Je rodený Dobšinčan, no od r. 1958 žije v Ostrave a je členom Horolezeckého oddielu Metasport Ostrava dodnes. Zúčastnil sa 7 himalájskych expedícií:
Na Nanga Parbat 2x, Makalu, Kan Čen Čongu, Mont Everest, Nun Peak Nanda Devi. Liezol v Alpách, na Kaukaze, v Pamíre, v Andách, v Patagónii, na Špicbergoch, Kamčatke a v mongolskom Altai. Bol mu udelený titul zaslúžilý majster športu. I v súčasnosti je cvičiteľom a trénerom horolezcov. Pri životnom jubileu 70 rokov bol uvedený do siene slávy Českého horolezeckého zväzu.
Spolu s Gejzom Haakom bol Ľudo Záhoranský členom horolezeckého reprezentačného družstva Československa, keď sa v sedemdesiatych rokoch zúčastnil výpravy na Nanga Parbat. Navzájom však o sebe nevedeli, až pri spoločnom horolezeckom výstupe na 6 500 m vysoký štít Chongra zistili, že dvaja Dobšinčania sa ocitli zoči – voči v ďalekej cudzine, s myšlienkami venovanými rodnej Dobšinej.
V r. 1981 s Jozefom Psotkom vystúpil na vrchol 8598 m vysokej Kan Čen Čongy a v roku 1984 sa zúčastnil expedície na Mont Everest.
Mladšiu generáciu horolezcov zastupujú dvaja bratia, Ing. Anton Krížo a o dva roky mladší Ing. Jaroslav Krížo, tiež rodení Dobšinčania.
Ing. Anton Krížo – horolezec od roku 1972.
Od roku 1982 do roku 1990 bol členom reprezentačného družstva Československa. V rokoch 1975 – 1992 sa zúčastnil horolezeckých expedícií a výprav na Kaukaze, Pamíre, Dolomitoch, Špicbergoch, Alpách, Himalájach, Andách, Aljaške, Sajanských horách na Sibíri. Popri horolezectve sa s bratom Jarom venovali pretekársky skialpinizmu. V roku 1985 obsadili 2. miesto na majstrovstvách Československa a dvakrát sa zúčastnili pretekov Európskeho pohára.
Ing. Jaroslav Krížo – horolezec od roku 1973.
Od roku 1983 do roku 1990 bol členom reprezentačného družstva Československa. V rokoch 1977 – 1992 sa zúčastnil exepedícií a výprav v Alpách, Pamíre, Himalájach, Andách, Dolomitoch a Verdone vo Francúzsku.
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje Cenu mesta Dobšiná pánovi Ing. Antonovi Krížovi a pánovi Ing. Jaroslavovi Krížovi za úspešnú reprezentáciu a propagáciu mesta Dobšiná doma i v zahraničí.
Ing. Jaroslav Krížo sa osobne tohto podujatia nemohol zúčastniť, pretože je v zahraničí, jeho ocenenie prevzal jeho brat Ing. Anton Krížo.
Primátor mesta udeľuje pani Kláre Zubákovej Cenu mesta za celoživotnú aktívnu prácu v Športovom klube aerobic Dobšiná a za propagáciu mesta na Slovensku.
Klára Zubáková – žije v Dobšinej od r. 1969.
Pracovala ako učiteľka v miestnej materskej škole 36 rokov. Jej celoživotnou záľubou je pohyb a športovanie, a to prenášala aj na „svoje“ deti v materskej škole. Jej najobľúbenejším športom je aerobic. Celých 30 rokov je členkou Aerobic klubu v Dobšinej. Pôsobila a pôsobí ako precvičovateľka, zúčastňovala sa všetkých hromadných cvičení – maratónov po celom Slovensku.
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje Cenu mesta Jozefovi Duckovi za mimoriadne zásluhy pri zveľaďovaní mesta Dobšiná.
Jozef DUCK – je rodený Dobšinčan.
Narodil sa v roku 1932. V Dobšinej vyrastal aj vyštudoval. V závode Azbest Dobšiná odpracoval 40 rokov, a to od svojich 18 rokov. Vo funkcii vedúceho výrobne odpracoval 26 rokov až do odchodu na dôchodok. Významnou mierou sa zaslúžil o zveľadenie Ľudovej záhrady a ďalších oddychových zón v meste, výstavbu rybníkov v Dobšinej a výstavbu vysielača na 2. program Slovenskej televízie. Jeho koníčkami sú najmä rybárčenie a spevokol.
Verejné uznanie
Ďalšou ocenenou je MUDr. Janka Liptáková, rodáčka z Dobšinej.
Lekársku fakultu na UPJŠ v Košiciach ukončila v roku 1978. Po skončení štúdia si urobila atestáciu z pediatrie a získala certifikát pre dorast. Od roku 1981 pôsobí ako lekárka pre deti a dorast v Dobšinej, od roku 1996 ako súkromná praktická lekárka. V súčasnosti zabezpečuje lekársku starostlivosť o cca 1000 malých pacientov, slúži pohotovostné služby aj na Detskej poliklinike v Rožňave.
Primátor mesta Ján Slovák udeľuje verejné uznanie pani MUDr. Janke Liptákovej za mimoriadnu obetavosť a dlhodobú príkladnú zdravotnú starostlivosť o deti a dorast.
Čestný občan mesta
Primátor mesta Dobšiná udeľuje titul Čestný občan mesta Dobšiná pánovi Mgr. Rudolfovi Pellionisovi za kultúrne a spoločenské zviditeľnenie mesta Dobšiná
Mgr. Rudolf PELLIONIS – narodil sa v Dobšinej, kde aj vyrastal a študoval. V r. 1961 zmaturoval na miestnej SVŠ. Od r. 1971 žije v Košiciach, kde sa odsťahoval za prácou. Popri zamestnaní absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Do Dobšinej chodieval pravidelne, pokiaľ žili jeho rodičia a dovoľoval to jeho zdravotný stav. Ako rodák z nášho mesta má vrúcny vzťah k Dobšinej a jej okoliu, čo vyjadril aj v niekoľkých vlastných poviedkach a najmä básni Dobšiná moja rodná, ktorú si vypočuli v úvode v podaní pani Márie Gazdíkovej. Jeho koníčkom je aj fotografovanie rodného mesta. Jeho fotografie sa dostali aj na mapu sveta a možno ich nájsť aj na internete.
Rudolf Pellionis v Dobšinej dňa 22.5.2015
Fotografie Vladimír Václavík

































Minulý týždeň v dňoch 20. - 24. mája sa sever horného Gemer niesol v znamení Dní mesta Dobšiná. Význam tohto podujatia podčiarkol pre našu stránku primátor Ján Slovák. Najväčší význam, nielen pre obyvateľov tohto banského mesta v minulosti s veľmi bohatou tradíciou, ale najmä pre jeho rodákov žijúcich ďaleko od bývalého domova, malo už IV. Svetové stretnutie Dobšinčanov. Bolo spojené so slávnostným zasadnutím mestského zastupiteľstva a slávnostným galaprogramom v Kultúrnom dome v piatok 22. mája 2015. Na stránke venujeme pozornosť práve týmto dvom bodom Dní prostredníctvom postrehov a zážitkov nášho krajana a rodáka z Dobšinej, žijúceho v súčasnosti v Košiciach, pána Rudolfa Pellionisa. Oslovila ma predovšetkým pozornosť, akú každoročne venuje vedenie mesta svojim obyvateľom i rodákom udelením vzácnych ocenení. Dobšinčania si spomínané podujatie veľmi vážia a doslova vychutnávajú atmosféru plnú očakávaní už niekoľko dní pred jeho vyvrcholením. Stretávajú sa tam nielen priatelia, rodáci a ďalší známi, ale mnohé rodiny, ktoré sa málokedy stretnú v takom počte. Napríklad iba z jednej rodiny Vozárových, ktorej je v Dobšinej niekoľko vetví, sa tu zišlo až 72
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.