práce s predajom krásneho hárčeka, obálok a pečiatkovaním zásielok, veď na podujatí sa zúčastnila asi stovka filatelistov zo Slovenska.Nechýbal ani predstaviteľ Zväzu slovenských filatelistov pán Zdeněk Baliga.Centrum voľného času s Klubom histórie Dobšinej zorganizovali krásne sprievodné podujatie v Kultúrnom dome, kde bola i beseda so študentami gymnázia o pošte a poštovej známke. Spestrením bolo premietanie filatelistických materiálov a otázky, za ktorých zodpovedanie získali študenti poštové známky. Najviac známok získal, a teda najúspešnejší bol študentZdenko Švejkovský, ktorý z rúk riaditeľky CVČ pani Anny Gömöriovej obdržal krásnu knihu „Ako zbierať známky".
Dobšiná, kde v súčasnosti prebieha rekonštrukcia námestia a opravujú sa krásne kamenné mosty za prispenia Európskych fondov, teda žila celý deň oslavami výročí Dobšinskej ľadovej jaskyne - jej sprístupnenia (1871), elektrifikácie (1881), zriadenie meteorologickej stanice (1911) i prvého autobusového spojenia jaskyne s Popradom (1931). Predstavitelia mesta - primátor Karol Horník a prednosta Stanislav Holienčík vykonávajú pre občanov tohto kedysi slávneho mesta skutočne veľa a aj im patrí poďakovanie za pekné podujatie, ktoré rozšírilo vedomosti najmä mladých. Nie v posledom rade je potrebné zvýrazniť poďakovanie pani Anne Mackovej, ktorá prispieva k tomu, že Dom kultúry v Dobšinej je stále centrom kultúry a vzdelávania. Nemôžem si odpustiť i kritiku, a to na stranu našich médií, ktoré toto významné podujatie celkom ignorovali! Je na mieste otázka PREČO?
Ešte k činnosti filatelistov (najväčšia skupina ľudí so zberateľskými záujmami): v okrese budek dispozícii ďalšia príležitostná pečiatka (autorom bude opäť Dr. Štefan Burčo) na pošte v Rožňave, a to v auguste pri príležitosti 4. stretnutia banských miest a obcí a 25. novembra, kedy je naplánované vydanie emisie UMENIE so známkou - hárčekom "Metercia z Rožňavy". Ale o tom Vás ešte budeme včas informovať.
Dr. Štefan Burčo
Fotografie: Ing. Zlatica Halková
{gallery}kultura/znamka{/gallery}
{jcomments on}
nedeľa, 17 apríl 2011 14:51
K významnému výročiu Dobšinskej ľadovej jaskyne prispeli filatelisti novou známkou Doporučený
Napísal(a) Dr. Š. Burčo
Krst novej poštovej známky Dobšinská ľadová jaskyňa bol uskutočnený 15. apríla 2011 na Mestskom úrade v Dobšinej ľadovým cencúľom. Vykonal ho primátor Karol Horník, Dr. MartinVančo - riaditeľ POFISU z Bratislavy a zástupca Správy Slovenských jaskýň z Liptovského Mikuláša. Na podujatí, ktoré sa konalo k 140. výročiu sprístupnenia Dobšinskej ľadovej jaskyne, sa zúčastnil i autor známky docent Martin Činovský (náš prvý rytec poštových známok) s manželkou, ktorá je rodáčkou z Dobšinej! Vzácni hostia boli prijatí do baníckeho cechu v Baníckom dome, a to tradičným spôsobom - pasovaním na "brúderláde" lopatou. Dobšinské poštárky mali plné ruky
Zverejnené v
Dobšiná


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a