Z portálu MestoDobšiná.sk sa dozvedáme, že plesová sezóna je aj v Dobšinej v plnom prúde. Začali ju naši najmenší a pokračuje dospelými - kresťanmi. Tak nazvali aj Kresťanský ples, ktorý sa konal v priestoroch sály Mestského kultúrneho strediska v sobotu 19. januára 2013 a jeho prípravy trvali niekoľko týždňov. Táto spoločenská udalosť pritom nebola určená iba pre veriacich Evanjelickej a Rímskokatolíckej cirkvi, ale organizátori radi privítali všetkých, ktorí si chceli po minulom roku plnomPo slávnostnom otvorení plesu oboma duchovnými, ktoré si môžete pozrieť vo forme videa, prítomných piesňami privítal spevokol Evanjelického cirkevného zboru. K navodeniu atmosféry následne prispel aj Detský folklórny súbor Gemerčatá. Vo vestibule sa neskôr o priaznivcov disca staral DJ Korintuš a v sále sa zas rozozvučali tóny známych piesní v podaní skupiny Relax z Vlachova. Parket bol takmer ihneď obsadený tanečnými pármi. Ako ale prebiehali prípravy tohto kultúrneho podujatia a celková myšlienka už tradičného usporadúvania kresťanského plesu, ktorý sa tento rok môže právom hrdiť titulom „najväčší“, nám povedal Mgr. Radovan Gdovin.
Myšlienka organizácie Kresťanského plesu vznikla ešte za môjho predchodcu, pána farára Jána Štrbku a katolíckeho kolegu Jána Mihóka, ktorý bol tvorcom všetkého. Organizácia plesu teda siaha do roku 2001 a ja som od roku 2002 začal participovať ako spoluorganizátor na týchto plesoch. Medzi časom sa vystriedalo viac katolíckych kolegov a momentálne tu máme 13. Kresťanský ples a toto je môj dvanásty. Začiatky ale neboli jednoduché. Bolo sa treba boriť aj s rôznymi predsudkami a v začiatkoch sme mali účasť okolo 70-80 ľudí a to sme boli radi,“ spomína s úsmevom pán farár a dodáva:
„Začínali sme s disc jockeyom, lebo to bola lacnejšia forma hudobnej produkcie a neskôr sme sa prepracovali aj k živým skupinám. Teraz už po niekoľkýkrát tu hrám aj ja. Máme toľko návštevníkov, že minulý a aj tento rok sme si už mohli dovoliť aj DJ-a , aj živú hudbu. Tohto roku sme vypredali viac ako 180 lístkov a z kapacitných dôvodov sme už nechceli ísť vyššie, aby to bolo pohodlné, aby tu nebola hlava na hlave. Som rád, že si naše podujatie získalo dobré meno. Nikomu nekonkurujeme a ide predovšetkým o to, aby sme aj takýmto spôsobom vedeli demonštrovať, že sme normálni ľudia, ktorí žijú v tomto meste,“ uviedol na záver pán farár Mgr. Radovan Gdovin.
Dodajme, že na zúčastnených čakala aj tombola, v ktorej boli hodnotné ceny od sponzorov.
(Zdroj: MestoDobšina.sk)
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.