Po slávnostnom otvorení plesu oboma duchovnými, ktoré si môžete pozrieť vo forme videa, prítomných piesňami privítal spevokol Evanjelického cirkevného zboru. K navodeniu atmosféry následne prispel aj Detský folklórny súbor Gemerčatá. Vo vestibule sa neskôr o priaznivcov disca staral DJ Korintuš a v sále sa zas rozozvučali tóny známych piesní v podaní skupiny Relax z Vlachova. Parket bol takmer ihneď obsadený tanečnými pármi. Ako ale prebiehali prípravy tohto kultúrneho podujatia a celková myšlienka už tradičného usporadúvania kresťanského plesu, ktorý sa tento rok môže právom hrdiť titulom „najväčší“, nám povedal Mgr. Radovan Gdovin.
Myšlienka organizácie Kresťanského plesu vznikla ešte za môjho predchodcu, pána farára Jána Štrbku a katolíckeho kolegu Jána Mihóka, ktorý bol tvorcom všetkého. Organizácia plesu teda siaha do roku 2001 a ja som od roku 2002 začal participovať ako spoluorganizátor na týchto plesoch. Medzi časom sa vystriedalo viac katolíckych kolegov a momentálne tu máme 13. Kresťanský ples a toto je môj dvanásty. Začiatky ale neboli jednoduché. Bolo sa treba boriť aj s rôznymi predsudkami a v začiatkoch sme mali účasť okolo 70-80 ľudí a to sme boli radi,“ spomína s úsmevom pán farár a dodáva:
„Začínali sme s disc jockeyom, lebo to bola lacnejšia forma hudobnej produkcie a neskôr sme sa prepracovali aj k živým skupinám. Teraz už po niekoľkýkrát tu hrám aj ja. Máme toľko návštevníkov, že minulý a aj tento rok sme si už mohli dovoliť aj DJ-a , aj živú hudbu. Tohto roku sme vypredali viac ako 180 lístkov a z kapacitných dôvodov sme už nechceli ísť vyššie, aby to bolo pohodlné, aby tu nebola hlava na hlave. Som rád, že si naše podujatie získalo dobré meno. Nikomu nekonkurujeme a ide predovšetkým o to, aby sme aj takýmto spôsobom vedeli demonštrovať, že sme normálni ľudia, ktorí žijú v tomto meste,“ uviedol na záver pán farár Mgr. Radovan Gdovin.
Dodajme, že na zúčastnených čakala aj tombola, v ktorej boli hodnotné ceny od sponzorov.
(Zdroj: MestoDobšina.sk)
{jcomments on}

































Z portálu MestoDobšiná.sk sa dozvedáme, že plesová sezóna je aj v Dobšinej v plnom prúde. Začali ju naši najmenší a pokračuje dospelými - kresťanmi. Tak nazvali aj Kresťanský ples, ktorý sa konal v priestoroch sály Mestského kultúrneho strediska v sobotu 19. januára 2013 a jeho prípravy trvali niekoľko týždňov. Táto spoločenská udalosť pritom nebola určená iba pre veriacich Evanjelickej a Rímskokatolíckej cirkvi, ale organizátori radi privítali všetkých, ktorí si chceli po minulom roku plnom
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a