Tam pracovali a mysleli na svoju domovinu rovnako ako András Lindák, ktorý po sebe zanechal aj skvostnú báseň Der Bescheid (Odkaz), ktorú si môžete pozrieť vo forme videa pod príspevkom, v podaní Mgr. Valérie Majerskej.
Ako nám povedal predseda KNS v Dobšinej pán Tibor Harmatha: „Nadviazali sme mnoho partnerstiev, od Rudabányie, ktorá sa napokon stala aj partnerským mestom Dobšinej, až po momentálne znovunadviazanú spoluprácu s Přerovom. Vyzerá to zatiaľ tak, že na budúce Turíčne slávnosti pozveme primátora Přerova sem do Dobšinej. Je to akoby renesancia spomienok na smutnú udalosť, ktorá sa odohrala v Přerove.“ Dokončil pre dobšinský portál predseda spolku Harmatha a dodajme, že na nedeľňajšom stretnutí nechýbal hosťom guláš, na ktorého prípravu sa podujal pán Krivanský, ale aj pre Dobšinú typický grulikuchen od členov spolku, pripravený na viacero spôsobov.
Všetky historické súvislosti ohľadom Pěrovskej tragédie môžete nájsť v tomto článku. Pripomeňme tiež, že organizácií sa tohto roku podarilo odhaliť v miestnom Evanjelickom chráme zavraždeným počas Přerovskej tragédie veľkú spomienkovú tabuľu, na ktorej je vyrytých 110 mien. Rok predtým zase organizácia zabezpečila osadenie spomienkovej tabule venovanej veľkému Dobšinčanovi Samuelovi Kleinovi na budove gymnázia (link). Onedlho má pribudnúť aj vlastná web prezentácia Karpatskonemeckého spolku v Dobšinej, ktorý ako jediný uchováva tradície pôvodných Dobšinčanov a dodnes sa ich snaží zveľadiť.
(Zdroj: mestodobsina.sk)

































V priestoroch reštaurácie Tri ruže, sa v nedeľu 18. augusta 2013 stretli členovia a sympatizanti Karpatskonemeckého spolku v Dobšinej, ktorý oslávil svoje 20. výročie od svojho založenia. V rámci Turíc 2013 bola spolku udelená aj Cena mesta Dobšiná, za záslužnú činnosť v oblasti uchovávania historických hodnôt, upevňovanie medziľudských vzťahov a propagáciu mesta Dobšiná doma aj v zahraničí. Toto najvyššie mestské ocenenie zdobilo aj nedeľňajšie popoludnie, ktoré sa nieslo v znamení tradícií. V úvode podujatia prítomných hostí z Rudabánye, ale aj z ostatných spolkov spadajúcich pod Dolný Spiš privítal predseda KNS v Dobšinej Tibor Harmatha a v dnes už málo používanej Buleenerčíne sa prihovoril RNDr. Ondrej Rozložník.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a