chemoterapiu podporovala aj behom, pretože v literatúre vyčítala, že Rusi tiež takto liečili rakovinu a potením sa počas behov zo seba chémiu dostali von z tela. Postupne sa dostala do takej fyzickej i psychickej kondície, že chodila na rôzne besedy rozprávať o svojom spôsobe prekonávania rakoviny. Svoje slová i nezdolnosť dokázala aj na trati košického maratónu v minulom roku, ktorý zvládla v čase 3:59:01 a vo svojej vekovej kategórii skončila na šiestom mieste. Vtedy ešte nevedela, že to bol jej posledný maratón, na ktorý tak rada chodila.
Statočne sa pripravovala aj na tohtoročný Bratislavský maratón. Keď som chcel predtým o nej napísať krátky článok o prekonávaní zhubnej rakoviny, dozvedel som sa od jej najlepšej kamarátky pani Evy Seidlovej z Tlmáč, že Marika, ako ju familiárne nazývala, znovu bojuje s chorobou. Nik však nepredpokladal, že tentoraz jej boj bude mať taký krátky proces. Dnes (4.5.2012) som sa dozvedel, že pani Mária Kleinová z Dobšinej, ktorá tohto roku vo februári oslávila šesťdesiatku, kytice už k žiadnej životnej udalosti nedostane. Jej srdiečko dobehlo svoju najdlhšiu trať a s Marikou sa jej najbližší rozlúčili na dobšinskom cintoríne v utorok 1. mája 2012.
Česť jej pamiatke!
{jcomments on}
štvrtok, 03 máj 2012 17:07
Naša maratónkyňa pani Mária Kleinová z Dobšinej už pozemský maratón nezažije Doporučený
Napísal(a) MG
Meno Dobšinčanky Márie Kleinovej sa na hornom Gemeri spájalo predovšetkým s maratónskym behom. Pre svoju húževnatú náturu bola vzorom nielen svojim rodákom. Dlhým tratiam bola verná celý svoj život. Na najdlhšiu trať – maratón si trúfla až v roku 1991 a bol to práve u nás najpopulárneší Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Na svojom konte ich mala sedemnásť. Po ňom sa však začala jej životná trať skracovať. Začala bojovať s oveľa náročnejšou traťou – s rakovinou. Keď ju vlani operovali, aj keď lekári konštatovali nepríjemnú skutočnosť, Marika s ňou začala statočne bojovať. Svoje odhodlanie, vyrovnať sa s chorobu, začala pomocou športovania. V novinách sa zdôverila, že
Zverejnené v
Dobšiná


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a