Možno neskromne, ale pravdivo a rád chcem konštatovať, že uplynulý rok 2009 bol pre mesto Dobšiná mimoriadne úspešný. Prešli nám všetky projekty, ktoré realizujeme a budeme realizovať z fondov Európskej únie. Dokončujeme rekonštrukciu MŠ, prebieha rekonštrukcia ZŠ Eugena Ruffinyho, prešiel nám projekt rekonštrukcie centrálnej mestskej zóny - námestia, ako aj rekonštrukcia hasičskej zbrojnice. S prácami by sme mali začať v prvej polovici tohto roku. Pripravujeme projekt rekonštrukcie mestskej kanalizácie a dokončenie ČOV. Získali sme finančné prostriedky na modernizáciu mestského rozhlasu a finančné prostriedky na terénnu sociálnu prácu. Som rád, že sme sa úspešne vysporiadali aj s 5% finančnou spoluúčasťou na financovaní europrojektov.
Som si vedomý toho, že pri realizácii uvedeného nás čaká veľa práce, s tým spojené aj problémy, možno nespokojnosť občanov. Verím však, že ľudia budú tolerantní, nápomocní a správne pochopia nevyhnutnosť prispôsobiť sa dočasnej situácii.
Rok 2010 bude bohatý aj na kultúrno-spoločenské a športové podujatia. Už teraz pripravujeme Dni mesta Dobšiná (17. - 23. máj 2010), súčasťou ktorých budú aj XVIII. Dobšinské turíčne sviatky a III. Svetové stretnutie Dobšinčanov, s bohatým a zaujímavým kultúrnym programom. 4. - 6. júna privítame mladých športovcov na IX. Medzinárodnej športovej olympiáde partnerských miest (Štrenberk - ČR, Kobiór - PR, Sajószentpéter - MR, Dobšiná - SR). Naše mesto je v tomto roku (jún, júl - termín nie je ešte stanovený) organizátorom športovo-spoločenského podujatia: futbalový turnaj "Old boys" partnerských miest, kedy zároveň oslávime 90. výročie organizovaného futbalu v meste. V plnom prúde je aj príprava už XXVII. ročníka medzinárodných automobilových pretekov do vrchu Dobšinský kopec, ktoré sa uskutočnia v dňoch 19. - 20. júna.
Informácie o kultúrno-spoločenských, športových a ďalších podujatiach v roku 2010 sú uvedené na internetovej stránke mesta Dobšiná.
Prajem všetkým, ktorí budú plniť úlohy pri zabezpečovaní jednotlivých podujatí hlavne zdravie, veľa pracovného elánu, dostatok optimizmu a nevyhnutnú spolupatričnosť k nášmu mestu Dobšiná.
4. január 2010
primátor mesta Dobšiná


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a