si tento sviatok pretransformovalo ako „Sviatok Ducha svätého“. Samozrejme, Turičný sviatok so svojimi atribútmi zostal naďalej pôvodný a logický. V dnešných časoch si túto oslavu zachovali najmä baníci na Gemeri, hlavne v Dobšinej, kde baníctvo najviac prosperovalo a najviac sa rozvinulo. Ťažilo sa tu viac, ako tridsať minerálov obsahujúcich kovy, ale aj nekovy. To je významné špecifikum Dobšinej. Najdôležitejšími boli minerály s obsahom medi, železa, striebra, kobaltu, nikla, ale aj azbest, sľuda, ortuť a zlato. Takýmto spektrom sa môže pochváliť práve len Dobšiná, ktorá sa preslávila aj prvou baníckou sociálnou a zdravotnou poisťovňou na Slovensku. Vznikla cca o 150 rokov skôr, ako častejšie spomínaná poisťovňa v Banskej Štiavnici. Okrem ťažby a spracovania kovov bola sebestačná vo výrobe potravín, piva, papiera, výrobkov z dreva a dreveného uhlia. Vďaka rozvoju ťažby a výroby tu bol pokrokový spoločenský život. Na tieto skutočnosti v dnešnom období Dobšiná spomína a azda načerpe toto mesto výzvu na obrodu práve z tejto slávnej minulosti. Aby obyvatelia mesta nikdy nezabudli na obetavých baníkov, hutníkov, kováčov, uhliarov a povozníkov, vďaka ktorým mesto dosiahlo slávu a pokrok prišiel pred rokmi rodák p. Alan Dolog pochádzajúci z baníckej rodiny s nápadom vytvoriť na počesť baníctvu pamätník. Skromný a jednoduchý, ako ľudia týchto profesií boli. Pán Dolog prehľadal celý dobšinský chotár.
Až našiel obrovský, takmer 30 tonový okrúhliak z kremeňa neďaleko prastarej cesty z Dobšinej na Pohronie. Kremeň s obsahom železa, ktorému slnečné lúče dávajú ametystový nádych. Dokonale symbolizuje tvrdú a ťažkú prácu, ktorá živila mesto stáročia. Podarilo sa to práve tohto roku na oslavách Dní mesta. Turičný sprievod sa zastavil na mieste, kde bol tento monolit uložený a ozdobený baníckymi insígniami – kladivkom a želiezkom. Toto boli pôvodné nástroje, ktorými baníci dolovali poklady z útrob zeme.
Pamätník odhalil jeho pôvodca Alan Dolog spolu s primátorom mesta pánom Jánom Slovákom. Pretože naši predkovia boli veriaci, pamätník požehnali evanjelický a katolícky kňaz pôsobiaci v tomto meste. Miesto dopĺňa pamätná a informačná tabuľa, ale aj tradičná breza, ktorá symbolizuje priateľstvo baníkov s prírodou, kameňom, baňou, ktorá mu dávala chlieb.

































K našej stránke, ktorá poskytuje svojim návštevníkom rôznorodé informácie predovšetkým z horného a stredného Gemera, ale i susedných regiónov, v ktorých žijú naši rodáci, či krajania si zaspomínajú na istú udalosť, o ktorej sa nevedie na stránke dočítať. A bolo by ju škoda nespomenúť. Jednou z takých boli aj nedávne Turíčne sviatky v Dobšinej spojené so IV. celosvetovým stretnutím Dobšinčanov. V rámci nich účastníci boli svedkami aj
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a