S menom Pál Fábry sa prvýkrát stretávame na webovej stránke Rudolfa Pellionisa (dobsina.estranky.sk). Objavuje sa tam iba stručné konštatovanie, že „Pál Fábry sa pravdepodobne narodil v Dobšinej okolo roku 1900. Tu mu žili rodičia. Otec bol banským inžinierom. Syn Pavol pôsobil ako stavebný projektant v Budapešti. Žil v Monore, blízko Budapešti. V 60. rokoch 20. stor. nakreslil v Dobšinej desiatky kresieb ceruzou a tušom, tiež kolorované. Tieto majú historickú hodnotu z pohľadu stavebného vývoja budov v Dobšinej.“
Ako konštatoval pán Pellionis, tieto údaje neboli dostatočné pre to, aby meno Pál Fábry malo v zozname osobností Dobšinej dôstojné miesto. Preto sa s dôverou obrátil na príbuzných a verejnosť o doplnenie informácií o jeho živote.
Ozvala sa nedávno iba pani Mária Hroncová, rodená Fejérová, bývalá obyvateľka Dobšinej, ktorá nám napísala:
„Z Dobšinej som odišla ako 18-ročná a o 4 roky sa presťahovali aj moji rodičia. Na Pali báčiho si spomínam ako 10 - 15 ročná. Bolo obdobie, keď každé leto chodil do Dobšinej. Vídavala som ho s paletou, stojanom a malou sedačkou ako hľadal inšpiráciu a jemu vhodný objekt na kreslenie. Bol to oteckov kamarát, ktorý nás v Dobšinej nikdy neobišiel. Často sme ho pozývali k nám na večeru. S oteckom sa mali vždy o čom rozprávať. Spomínam si tiež, že Pali báči rád maľoval v Dobšinej staré drevenice, domčeky. V interiéri bol vyznávačom mäkkých, oblých tvarov vo forme vtáčieho hniezda. Mojej maminke daroval malý autoportrét cca 8 x Pripojila mi k týmto cenným riadkom aj tri fotografie, ktoré predstavujú: autoportrét Pála Fábryho, venovanie maminke a karikatúru jeho otca.
O tom, že ide o človeka vzdelaného niet pochýb. Vyplýva to aj z postavenia otca, ako banského inžiniera. V jeho šľapajách síce nešiel, bol stavebný projektant v Budapešti, ale prostredie Dobšinej a jej okolie museli zanechať v Pali báčim zrejme silný dojem, keď sa tam často vracal a spracovával a kresbami zachytával to, čo dnes by sme už v Dobšinej v tej dobovej podobe iba ťažko niekde hľadali. Jeho obrazy, ktoré sú k tomuto článku pripojené svedčia o citlivom chápaní ľudovej architektúry a jej využívaní v iných staviteľských prácach.
Aj keď nevieme o Pálovi Fábrym veľa, snáď sa nám podarí zistiť aj prostredníctvom vás niečo viac, aby sme pomohli Dobšinčanom i Slovensku rozšíriť zoznam osobností aj o tohto človeka, ktorého osud zavial trochu ďalej od svojho rodiska.
{jcomments on}
































Dobšiná mala v minulosti na území Slovenska (predtým v Uhorsku) dôležité banské postavenie. Spolu s baníctvom vyrastalo v tomto gemerskom mestečku mnoho významných osobností z rôznych odborov činnosti. Nebudeme ich vymenovávať. Je pochopiteľné, že o všetkých ani dodnes nevieme a mnohých spoznávame náhodne pri prezeraní rôznych historických, alebo iných materiálov.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-