Májové dni sú pre Dobšinú a jej obyvateľov spojené s viacerými udalosťami. Jednými z nich sú aj Dni mesta Dobšiná a vrámci nich aj Dobšinské turíčne sviatky a raz za 5 rokov i Celosvetové stretnutie Dobšinčanov. Práve v tomto týždni vrcholí každoročná príprava na ne. Začali sa v stredu 20. mája podujatiami organizovanými najmä pre deti a školákov. Vyvrcholia v nedeľu 24. mája slávnostnou svätou omšou a bohoslužbami v rímskokatolíckom a evanjelickom kostole. Program bude pokračovať sprievodom mestom, odhalením monolitu - pamätníku baníctva a odmenením baníkov pred Radnicou. pokračovaním tradície, ktorá vznikla v roku 2000 prvým stretnutím a každých 5 rokov sa toto podujatie v našom meste uskutočňuje. Považujem si za povinnosť v tomto pokračovať, preto sme vynaložili veľké úsilie, aby toto IV. stretnutie bolo minimálne na takej úrovni ako to predošlé, keď nie na ešte lepšej. Vidím v tomto obrovský význam pre obyvateľov mesta, ako aj pre mesto samotné, pretože privítať rodákov z celého sveta je určite veľká zodpovednosť, keďže je potrebné prijať zodpovednosť za ďalšie smerovanie mesta aj pred týmito ľuďmi. Plne si uvedomujem, že každý sa určite teší na svoje rodisko a viem, že veľa z týchto ľudí bude sklamaných zo súčasného stavu mesta. Zaoberať sa minulosťou nemá zmysel, pretože ju nevieme meniť, preto sme urobili hrubú čiaru a s novým vedením budeme viesť mesto tak, aby to V. stretnutie Dobšinčanov zodpovedalo všetky otázky, ktoré budú určite položené na tomto IV. stretnutí. Zviditeľňovanie a propagácia mesta je veľmi dôležitá a hlavne takéto podujatia je potrebné robiť pravidelne, preto kladiem veľký dôraz najmä na zachovanie tradícií a pripomínanie si histórie mesta. Teším sa na Dobšinčanov z celého sveta a som presvedčený, že okrem tých spomínaných otázok si so sebou odnesú aj kopu príjemných stretnutí a milých zážitkov. Pripravili sme pre účastníkov stretnutia zaujímavý program (posielame v prílohe), kde bude veľa príležitostí stretnúť či spoznať ľudí, ktorí svoje detstvo prežili v Dobšinej. Preto aj touto cestou už takto vopred srdečne vítam všetkých účastníkov stretnutia, všetkých hostí a všetkých Dobšinčanov."
Tak ako v minulosti i tohto roku počas tohto týždňa sa obyvatelia mesta Dobšiná tešia aj na tradičný remeselný i predajný jarmok, ktorý sa začne v piatok 22. mája na Námestí baníkov i v parku SNP. Okrem neho sa v tento deň uskutočnia na rôznych miestach mesta kultúrne podujatia, ako napr. účinkovanie detí z miestnych škôl a predškolských zariadení, Rómsky súbor O Roma Dobšinatar, Detský folklórny súbor Gemerčatá, 13.00 Happy ZOO - Divadlo Maska Zvolen, 15.00 Folklórna skupina HÔRA Rejdová, 15.30 Folklórny súbor GEMER Dobšiná, 16.30 Ľudová hudba MARTINKY BOBÁŇOVEJ z Terchovej, 17.30 FS HRIŇOVČAN z Hriňovej, 18.30 TOMBOLA - VYLOSOVANIE, 19.00 La Femme - muzikálové duo Michaela Kukurová & Marta Ďumbalová, 20.00 Arienin príbeh. Orientálna tanečná show. Pódium v parku na Ul. SNP privíta: od 14.00 Detský folklórny súbor Gemerčatá, deti z CVČDaM a Spojenej školy z Dobšinej, o 16.00 program ukončí hudobná skupina J. Červenáka.
Piatok je venovaný tiež IV. svetovému stretnutiu Dobšinčanov s týmto programom: 8.00 - 13.00 Prezentácia účastníkov v priestoroch Kultúrneho domu, - privítanie účastníkov svetového stretnutia - privítanie delegácií partnerských miest - slávnostné zasadnutie Mestského zastupiteľstva - Udelenie Cien mesta. V programe účinkujú: Pedagógovia ZUŠ Dobšiná, FS Gemer, DFS Gemerčatá, Boris Nezbeda, Árpy Farkaš. O 20.00 sa v Divadelnej sále MsKS bude konať koncert hudobnej skupiny Helena Okresová & Swingland.
V sobotu 23.5.2015 bude o 9.00 Zraz účastníkov IV. SSD pred MsÚ v Dobšinej a ich odvoz do Dobšinskej ľadovej jaskyne, 10.00 Prehliadka Dobšinskej ľadovej jaskyne, 17.00 Zraz účastníkov IV. SSD pred MsÚ v Dobšinej, Odvoz účastníkov do obce Betliar, 18.00 Prehliadka kaštieľa. Posedenie účastníkov pri spomienkach a živej hudbe v Kultúrnom dome v Betliari.
MG - OD
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.