"Turecký zvonček" je po dlhšej odmlke od 1.11. 2012 od 21.00 hod. opäť v plnej prevádzke. Bolo vymenené srdce zvonu, nakoľko to, čo tam bolo predtým bolo aboslútne nevyhovujúce. Zvonček bol vyvážený, odborne nastavený, boli nainštalované digitálne hodiny a samotný elektormagneticý pohon. Žiaľ, treba povedať, že neodborné zásahy na zvončeku v minulosti, viedli až k tomu, že zvonček praskol a musel byť zvarovaný. I táto procedúra sa nevykonala odborne, ale bola takpovediac sfušovaná. Opätovnä inštalácia vyzváraného zvončeka bola opäť neodborná, nakoľko nevhodné srdce bilo na miesto zvaru. Treba vážne povedať, že vlastne môžeme byť šťastní, že zvonček túto tortúru kadejakých "odborníkov" prežil a že ešte vôbec existuje a môže zvoniť. Týmto chceme poďakovať pánovi Ladislavovi Kovácsovi (firma Tempest) za profesionálny prístup a za záchranu historického dedičstva mesta Dobšiná. Zvonček je skutočne malý (priemer má len 38cm). Pri jeho zvonení netreba preto čakať, že svojimi decibelmi ochromí celé mesto. Bude zrejme počuteľný len v bližšom okolí evanjelického kostola. Je však nastavený na optimum, t.j. ani príliš hlasno, ani príliš slabo. Nakoľko súčasné srdce zvonu, ktoré je vyhovujúce a nie deštruktívne pre zvon, bije na iné miesto ako predtým, zvuk zvončeka sa môže zdať ako "tupý". Postupom času však zvuk bude stále jasnejší a ostrejší.
Radovan Gdovin
zborový farár - konsenior
Poznámka MG: Na stránke Evanjelického zboru v Dobšinej som sa dozvedel, že zvonček je znovu funkčný a s pravidelnosťou odbíja na veži kostola určený čas aj vďaka zbierke, ktorou dobšinský evanjelický zbor vyzval spoluobčanov mesta dobrovoľne prispieť na obnovu historického kultúrneho dedičstva mesta Dobšiná. Mnohí neváhali a prispeli na číslo zborového účtu: 11613662/5200 podľa svojej možnosti. Aj keď sa vyzbieralo vyše 730.- €, v zbierke sa stále pokračuje. Bližšie informácie nájdete na adrese webstránky www.ecavdobsina.sk.
{jcomments on}































Dňa 14. októbra 2012 tomu bolo 428 rokov, čo Turci vpadli do Dobšinej, vypálili ju a vyše 300 jej obyvateľov násilím odvliekli do zajatia (otroctva). Pri tejto príležitosti sa z našej kostolnej veže vždy o 21.00 hod. a potom o 03.00 hod. ozývalo zvonenie tzv. Tureckého zvončeka ako pripomienka vpádu Turkov a následne ich odchodu po 6 hodinách drancovania a vraždenia. Ten bol už niekoľko rokov nefunkčný a tak obyvateľom mesta túto tragickú udalosť, ktorá Dobšinú postihla,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.