Spomínala mi jednu príhodu o tom, ako ešte v rannej mladosti obdivovala vtedy staršie ženy z našej dediny, ktoré sa pravidelne u nich po večeroch schádzali a spievali si pre radosť z toho, čo si zapamätali po svojich rodičoch. „Veru prišli i Tvoja starká u Dobošky a ja som počúvala a počúvala. Veľmi ma to tešilo a rada som si to v kútiku izby, či v kuchyni zapamätávala. Napadlo mi, že by to bolo treba niekde zapísať, aby sa ľahko k tomu prišlo a pomohlo to i ostatným zapamätať si naše bystränské piesne, ktoré nepoznali.“
Veruže to bol šťastný nápad a jej zošity sa začali napĺňať, až dosiahli pekných pár stovák. Vtedy ešte nevedela, že svoje poslanie premení v skutočnosť a vďaka aj jej zápisníkom sa staré pesničky naučia jej rovesníčky i mladé dievčatá. V obci založili folklórny spevácky súbor Bystränky a po niekoľkých rokoch sa stala jeho vedúcou. Keďže bola na túto funkciu dobre pripravená, súbor s bystränskými pesničkami pochodil nielen po okolitých obciach, ale prekročil i hranice okresu i kraja, ba dokonca účinkoval i v Maďarsku.
Roky sa však pridávali k jej životu a prišiel čas odovzdať túto šľachetnú funkciu do rúk mladším. A tak sa aj stalo. Jej smelé plány však neskončili, ale pokračovali v začatom. Zozbierané bystränské ľudové piesne vyšli v tlačenej podobe. Jej predstavou bolo všetky znotovať, aby dlhšie vydržali aj takejto podobe.
Žiaľ, dobré sa začalo premieňať za náročné, predovšetkým po zdravotnej stránke a chorobami oslabené telo sa začalo prejavovať bolesťami a strádaním. Vydržalo tak do 24. augusta 2021, keď sa rozhodlo, že už na tejto zemi splnilo svoje čestné poslanie a odišlo do večnosti. Čistá duša sa narodením dostala na tento svet, aby niečo dosiahla a pomáhala, kde sa dalo. Ona dokázala, že sa to dá aj napriek ťažkostiam. Má za sebou veľký kus statočnej práce. Svoje vedomosti i skúsenosti odovzdala všetkým spoluobčanom, ktorí o to mali záujem, ktorých to potešilo. Aj vďaka nej sa pre budúce generácie môže uchovať, odovzdať a ďalej rozširovať to najkrajšie, čo v Rožňavskom Bystrom ostalo ako vzácne dedičstvo po našich predchodcoch.
Zuzika, ako sme Ťa všetci v Bystrom poznali, ľúto nám je, že sa práve teraz s Tebou musíme navždy rozlúčiť. Už sa nebudeme stretávať ani v kultúrnom dome pri rôznych príležitostiach a udalostiach, ktoré sa organizovali aj za Tvojej účasti. Tvoja vždy usmiata tvár ostane navždy v našich spomienkach a v srdciach. Nikdy nezabudneme ako si nás učila nové piesne zo svojho zápisníka.
Nech navždy zostane Tvoja pamiatka a Tvoja láska k ľudovej piesni i zvykom večná!
Ondrej Doboš
MAJ G E M E R





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.