Spomínala mi jednu príhodu o tom, ako ešte v rannej mladosti obdivovala vtedy staršie ženy z našej dediny, ktoré sa pravidelne u nich po večeroch schádzali a spievali si pre radosť z toho, čo si zapamätali po svojich rodičoch. „Veru prišli i Tvoja starká u Dobošky a ja som počúvala a počúvala. Veľmi ma to tešilo a rada som si to v kútiku izby, či v kuchyni zapamätávala. Napadlo mi, že by to bolo treba niekde zapísať, aby sa ľahko k tomu prišlo a pomohlo to i ostatným zapamätať si naše bystränské piesne, ktoré nepoznali.“
Veruže to bol šťastný nápad a jej zošity sa začali napĺňať, až dosiahli pekných pár stovák. Vtedy ešte nevedela, že svoje poslanie premení v skutočnosť a vďaka aj jej zápisníkom sa staré pesničky naučia jej rovesníčky i mladé dievčatá. V obci založili folklórny spevácky súbor Bystränky a po niekoľkých rokoch sa stala jeho vedúcou. Keďže bola na túto funkciu dobre pripravená, súbor s bystränskými pesničkami pochodil nielen po okolitých obciach, ale prekročil i hranice okresu i kraja, ba dokonca účinkoval i v Maďarsku.
Roky sa však pridávali k jej životu a prišiel čas odovzdať túto šľachetnú funkciu do rúk mladším. A tak sa aj stalo. Jej smelé plány však neskončili, ale pokračovali v začatom. Zozbierané bystränské ľudové piesne vyšli v tlačenej podobe. Jej predstavou bolo všetky znotovať, aby dlhšie vydržali aj takejto podobe.
Žiaľ, dobré sa začalo premieňať za náročné, predovšetkým po zdravotnej stránke a chorobami oslabené telo sa začalo prejavovať bolesťami a strádaním. Vydržalo tak do 24. augusta 2021, keď sa rozhodlo, že už na tejto zemi splnilo svoje čestné poslanie a odišlo do večnosti. Čistá duša sa narodením dostala na tento svet, aby niečo dosiahla a pomáhala, kde sa dalo. Ona dokázala, že sa to dá aj napriek ťažkostiam. Má za sebou veľký kus statočnej práce. Svoje vedomosti i skúsenosti odovzdala všetkým spoluobčanom, ktorí o to mali záujem, ktorých to potešilo. Aj vďaka nej sa pre budúce generácie môže uchovať, odovzdať a ďalej rozširovať to najkrajšie, čo v Rožňavskom Bystrom ostalo ako vzácne dedičstvo po našich predchodcoch.
Zuzika, ako sme Ťa všetci v Bystrom poznali, ľúto nám je, že sa práve teraz s Tebou musíme navždy rozlúčiť. Už sa nebudeme stretávať ani v kultúrnom dome pri rôznych príležitostiach a udalostiach, ktoré sa organizovali aj za Tvojej účasti. Tvoja vždy usmiata tvár ostane navždy v našich spomienkach a v srdciach. Nikdy nezabudneme ako si nás učila nové piesne zo svojho zápisníka.
Nech navždy zostane Tvoja pamiatka a Tvoja láska k ľudovej piesni i zvykom večná!
Ondrej Doboš
MAJ G E M E R


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a