Po štvorročnom štúdiu na Pedagogickom inštitúte v Košiciach začas pôsobil ako učiteľ na základnej škole, neskôr prešiel pracovať ako redaktor do okresných novín Zora Gemera v Rožňave. Po presťahovaní sa do Bratislavy, s manželkou a tromi deťmi, redaktorské povolanie nezanechal, ale zároveň pokračoval v ďalšom vzdelávaní a po vykonaní rigoróznej skúšky a obhájením rigoróznej práce získal titul doktor sociálno-politických vied. Potom pracoval v ČSTK, v denníku Pravda a iných novinách a kultúrnych inštitúciách, naposledy v Národnom úrade práce.
Dlhoročné novinárske pôsobenie sa ani po odchode do dôchodku neskončilo. Plynulo prešiel do pokračovania vytvorením unikátneho internetového priestoru regionovín Maj Gemer. Už viac ako 16 rokov priaznivci tejto výbornej novinárskej značky nielen z horného a stredného Gemera, Gemera-Malohontu a celej Slovenskej republiky, ale i zo zahraničia v priestore tejto stránky nachádzajú prostredníctvom slova a fotografickej dokumentácie čerstvé spravodajstvo i ďalšie informácie zo širokého spektra diania v Gemeri. Pri tvorbe obsahu tohto média sa opiera o neveľký kolektív obetavých spolupracovníkov a výsledným spoločným efektom je denne aktuálny, pestrý a kvalitný obsah v mnohých príspevkoch, ktoré prinášajú príbehy ľudí z regiónu Gemera, pripomínajú niekdajšiu slávu z pozoruhodnej minulosti a verne ilustrujú súčasný život, úspechy i problémy občanov Gemera, propagujú celý región a približujú ho tak celému Slovensku. Na slovenskej regionálnej mediálnej scéne má Maj Gemer zásluhou pána Doboša výnimočné postavenie: denná tvorba takéhoto obsahu a tematického rozsahu s nezmenenou kvalitou, kreovaná dobrovoľníckym kolektívom je zriedkavosťou. Podobné médiá tvoria spravidla väčšie redakcie s náležitým profesionálnym personálnym obsadením a finančnou podporou, ale Maj Gemer bez nároku na odmenu sa roky spolieha hlavne na morálnu podporu svojich fanúšikov. V súčasnom zložitom sociálno-ekonomickom prostredí Gemera je toto periodikum pre tisícky čitateľov doslova povzbudením, za ktorým stojí iniciátor jeho vzniku i tvorca v jednej osobe Dr. Ondrej Doboš, ktorý mu denne venuje nielen svoj novinársky a organizačný talent, ale i svoje dobrovoľnícke srdce. Srdce na dlani.
Okrem stránky Maj Gemer založil aj internetové Rádio Gemer a dlhé roky do éteru vysielal príspevky z rôznych oblastí života v Gemeri, predstavoval osobnosti, literárne práce, históriu, súčasnosť, folklór, venoval sa deťom, školám, kultúre, technike... – to všetko popretkávané hudobnými vsuvkami i hudobnými reláciami, najmä s podmanivou gemerskou ľudovou hudbou a jej interpretmi – spevákmi.
Aj keď Ondrej Doboš žije v Bratislave, patrí medzi roduverných Gemerčanov a stále je s Gemerom v blízkom kontakte, neúnavne vyhľadáva o ňom informácie, oslovuje autorov a komunikuje s nimi o uverejnení ich potenciálnych príspevkov. Vo voľnom čase rád fotografuje, zbieral a uverejňoval kuchárske recepty, najmä gemerské, napísal aj niekoľko básní, v mladosti bol členom ochotníckeho divadla a divadielka poézie, rád (a pekne) spieva, zaujíma sa o futbal a iné športy, na prechádzkach po okolí i na internete sa stretáva s krajanmi a je sprostredkovateľom na ich ceste k rodnému kraju, výborne ovláda prácu s počítačom.
Za svoju prácu, ktorú spokojnosťou kladne hodnotia čitatelia a priaznivci jeho stránky, získal aj viaceré ocenenia, ktorých poslaním a zmyslom je vyjadriť osobitnú vďaku tým, ktorí si vo svojom voľnom čase nájdu miesto na pomoc iným a všade tam, kde je to jednoducho potrebné. Takými sú: Ďakovný list riaditeľky GOS Rožňava (2010), Cena primátorky mesta Revúca (2017), Čestné občianstvo svojej rodnej obce Rožňavské Bystré (2011) a práve za svoju nezištnú činnosť a dlhoročné novinárske pôsobenie získal
v roku 2018 ocenenie Srdce na dlani ako Dobrovoľník roka 2018. Veľké ocenenie sa mu dostalo od firmy Holdysoftware, ktorá mu sama od seba, poznajúc a uznajúc výborný obsah stránky Maj Gemer, ponúkla možnosť, že mu nezištne vytvorí novú (a stále trvajúcu) grafickú podobu stránky.
Ďakujeme pánovi Ondrejovi Dobošovi za jeho celoživotné dielo, za vytvorenie a vedenie stránky Maj Gemer, za aktívny prístup k rozširovaniu vedomostí o živote v tomto regióne. S úctou hodnotíme, čo všetko pán Doboš dokázal v prospech informovanosti, a tým aj k rozvoju vedomia a povedomia o početných mnohostranných činnostiach v priestore horného a stredného Gemera i Gemera-Malohontu.
K jubileu za všetkých čitateľov, autorov, priaznivcov a priateľov stránky Maj Gemer prajeme Dr. Ondrejovi Dobošovi veľa zdravia, radosti, spokojnosti a veľa síl a energie do ďalšej tvorivej práce. Živio!
Marta Mikitová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a