Po štvorročnom štúdiu na Pedagogickom inštitúte v Košiciach začas pôsobil ako učiteľ na základnej škole, neskôr prešiel pracovať ako redaktor do okresných novín Zora Gemera v Rožňave. Po presťahovaní sa do Bratislavy, s manželkou a tromi deťmi, redaktorské povolanie nezanechal, ale zároveň pokračoval v ďalšom vzdelávaní a po vykonaní rigoróznej skúšky a obhájením rigoróznej práce získal titul doktor sociálno-politických vied. Potom pracoval v ČSTK, v denníku Pravda a iných novinách a kultúrnych inštitúciách, naposledy v Národnom úrade práce.
Dlhoročné novinárske pôsobenie sa ani po odchode do dôchodku neskončilo. Plynulo prešiel do pokračovania vytvorením unikátneho internetového priestoru regionovín Maj Gemer. Už viac ako 16 rokov priaznivci tejto výbornej novinárskej značky nielen z horného a stredného Gemera, Gemera-Malohontu a celej Slovenskej republiky, ale i zo zahraničia v priestore tejto stránky nachádzajú prostredníctvom slova a fotografickej dokumentácie čerstvé spravodajstvo i ďalšie informácie zo širokého spektra diania v Gemeri. Pri tvorbe obsahu tohto média sa opiera o neveľký kolektív obetavých spolupracovníkov a výsledným spoločným efektom je denne aktuálny, pestrý a kvalitný obsah v mnohých príspevkoch, ktoré prinášajú príbehy ľudí z regiónu Gemera, pripomínajú niekdajšiu slávu z pozoruhodnej minulosti a verne ilustrujú súčasný život, úspechy i problémy občanov Gemera, propagujú celý región a približujú ho tak celému Slovensku. Na slovenskej regionálnej mediálnej scéne má Maj Gemer zásluhou pána Doboša výnimočné postavenie: denná tvorba takéhoto obsahu a tematického rozsahu s nezmenenou kvalitou, kreovaná dobrovoľníckym kolektívom je zriedkavosťou. Podobné médiá tvoria spravidla väčšie redakcie s náležitým profesionálnym personálnym obsadením a finančnou podporou, ale Maj Gemer bez nároku na odmenu sa roky spolieha hlavne na morálnu podporu svojich fanúšikov. V súčasnom zložitom sociálno-ekonomickom prostredí Gemera je toto periodikum pre tisícky čitateľov doslova povzbudením, za ktorým stojí iniciátor jeho vzniku i tvorca v jednej osobe Dr. Ondrej Doboš, ktorý mu denne venuje nielen svoj novinársky a organizačný talent, ale i svoje dobrovoľnícke srdce. Srdce na dlani.
Okrem stránky Maj Gemer založil aj internetové Rádio Gemer a dlhé roky do éteru vysielal príspevky z rôznych oblastí života v Gemeri, predstavoval osobnosti, literárne práce, históriu, súčasnosť, folklór, venoval sa deťom, školám, kultúre, technike... – to všetko popretkávané hudobnými vsuvkami i hudobnými reláciami, najmä s podmanivou gemerskou ľudovou hudbou a jej interpretmi – spevákmi.
Aj keď Ondrej Doboš žije v Bratislave, patrí medzi roduverných Gemerčanov a stále je s Gemerom v blízkom kontakte, neúnavne vyhľadáva o ňom informácie, oslovuje autorov a komunikuje s nimi o uverejnení ich potenciálnych príspevkov. Vo voľnom čase rád fotografuje, zbieral a uverejňoval kuchárske recepty, najmä gemerské, napísal aj niekoľko básní, v mladosti bol členom ochotníckeho divadla a divadielka poézie, rád (a pekne) spieva, zaujíma sa o futbal a iné športy, na prechádzkach po okolí i na internete sa stretáva s krajanmi a je sprostredkovateľom na ich ceste k rodnému kraju, výborne ovláda prácu s počítačom.
Za svoju prácu, ktorú spokojnosťou kladne hodnotia čitatelia a priaznivci jeho stránky, získal aj viaceré ocenenia, ktorých poslaním a zmyslom je vyjadriť osobitnú vďaku tým, ktorí si vo svojom voľnom čase nájdu miesto na pomoc iným a všade tam, kde je to jednoducho potrebné. Takými sú: Ďakovný list riaditeľky GOS Rožňava (2010), Cena primátorky mesta Revúca (2017), Čestné občianstvo svojej rodnej obce Rožňavské Bystré (2011) a práve za svoju nezištnú činnosť a dlhoročné novinárske pôsobenie získal
v roku 2018 ocenenie Srdce na dlani ako Dobrovoľník roka 2018. Veľké ocenenie sa mu dostalo od firmy Holdysoftware, ktorá mu sama od seba, poznajúc a uznajúc výborný obsah stránky Maj Gemer, ponúkla možnosť, že mu nezištne vytvorí novú (a stále trvajúcu) grafickú podobu stránky.
Ďakujeme pánovi Ondrejovi Dobošovi za jeho celoživotné dielo, za vytvorenie a vedenie stránky Maj Gemer, za aktívny prístup k rozširovaniu vedomostí o živote v tomto regióne. S úctou hodnotíme, čo všetko pán Doboš dokázal v prospech informovanosti, a tým aj k rozvoju vedomia a povedomia o početných mnohostranných činnostiach v priestore horného a stredného Gemera i Gemera-Malohontu.
K jubileu za všetkých čitateľov, autorov, priaznivcov a priateľov stránky Maj Gemer prajeme Dr. Ondrejovi Dobošovi veľa zdravia, radosti, spokojnosti a veľa síl a energie do ďalšej tvorivej práce. Živio!
Marta Mikitová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-