Po štvorročnom štúdiu na Pedagogickom inštitúte v Košiciach začas pôsobil ako učiteľ na základnej škole, neskôr prešiel pracovať ako redaktor do okresných novín Zora Gemera v Rožňave. Po presťahovaní sa do Bratislavy, s manželkou a tromi deťmi, redaktorské povolanie nezanechal, ale zároveň pokračoval v ďalšom vzdelávaní a po vykonaní rigoróznej skúšky a obhájením rigoróznej práce získal titul doktor sociálno-politických vied. Potom pracoval v ČSTK, v denníku Pravda a iných novinách a kultúrnych inštitúciách, naposledy v Národnom úrade práce.
Dlhoročné novinárske pôsobenie sa ani po odchode do dôchodku neskončilo. Plynulo prešiel do pokračovania vytvorením unikátneho internetového priestoru regionovín Maj Gemer. Už viac ako 16 rokov priaznivci tejto výbornej novinárskej značky nielen z horného a stredného Gemera, Gemera-Malohontu a celej Slovenskej republiky, ale i zo zahraničia v priestore tejto stránky nachádzajú prostredníctvom slova a fotografickej dokumentácie čerstvé spravodajstvo i ďalšie informácie zo širokého spektra diania v Gemeri. Pri tvorbe obsahu tohto média sa opiera o neveľký kolektív obetavých spolupracovníkov a výsledným spoločným efektom je denne aktuálny, pestrý a kvalitný obsah v mnohých príspevkoch, ktoré prinášajú príbehy ľudí z regiónu Gemera, pripomínajú niekdajšiu slávu z pozoruhodnej minulosti a verne ilustrujú súčasný život, úspechy i problémy občanov Gemera, propagujú celý región a približujú ho tak celému Slovensku. Na slovenskej regionálnej mediálnej scéne má Maj Gemer zásluhou pána Doboša výnimočné postavenie: denná tvorba takéhoto obsahu a tematického rozsahu s nezmenenou kvalitou, kreovaná dobrovoľníckym kolektívom je zriedkavosťou. Podobné médiá tvoria spravidla väčšie redakcie s náležitým profesionálnym personálnym obsadením a finančnou podporou, ale Maj Gemer bez nároku na odmenu sa roky spolieha hlavne na morálnu podporu svojich fanúšikov. V súčasnom zložitom sociálno-ekonomickom prostredí Gemera je toto periodikum pre tisícky čitateľov doslova povzbudením, za ktorým stojí iniciátor jeho vzniku i tvorca v jednej osobe Dr. Ondrej Doboš, ktorý mu denne venuje nielen svoj novinársky a organizačný talent, ale i svoje dobrovoľnícke srdce. Srdce na dlani.
Okrem stránky Maj Gemer založil aj internetové Rádio Gemer a dlhé roky do éteru vysielal príspevky z rôznych oblastí života v Gemeri, predstavoval osobnosti, literárne práce, históriu, súčasnosť, folklór, venoval sa deťom, školám, kultúre, technike... – to všetko popretkávané hudobnými vsuvkami i hudobnými reláciami, najmä s podmanivou gemerskou ľudovou hudbou a jej interpretmi – spevákmi.
Aj keď Ondrej Doboš žije v Bratislave, patrí medzi roduverných Gemerčanov a stále je s Gemerom v blízkom kontakte, neúnavne vyhľadáva o ňom informácie, oslovuje autorov a komunikuje s nimi o uverejnení ich potenciálnych príspevkov. Vo voľnom čase rád fotografuje, zbieral a uverejňoval kuchárske recepty, najmä gemerské, napísal aj niekoľko básní, v mladosti bol členom ochotníckeho divadla a divadielka poézie, rád (a pekne) spieva, zaujíma sa o futbal a iné športy, na prechádzkach po okolí i na internete sa stretáva s krajanmi a je sprostredkovateľom na ich ceste k rodnému kraju, výborne ovláda prácu s počítačom.
Za svoju prácu, ktorú spokojnosťou kladne hodnotia čitatelia a priaznivci jeho stránky, získal aj viaceré ocenenia, ktorých poslaním a zmyslom je vyjadriť osobitnú vďaku tým, ktorí si vo svojom voľnom čase nájdu miesto na pomoc iným a všade tam, kde je to jednoducho potrebné. Takými sú: Ďakovný list riaditeľky GOS Rožňava (2010), Cena primátorky mesta Revúca (2017), Čestné občianstvo svojej rodnej obce Rožňavské Bystré (2011) a práve za svoju nezištnú činnosť a dlhoročné novinárske pôsobenie získal 
v roku 2018 ocenenie Srdce na dlani ako Dobrovoľník roka 2018. Veľké ocenenie sa mu dostalo od firmy Holdysoftware, ktorá mu sama od seba, poznajúc a uznajúc výborný obsah stránky Maj Gemer, ponúkla možnosť, že mu nezištne vytvorí novú (a stále trvajúcu) grafickú podobu stránky.
Ďakujeme pánovi Ondrejovi Dobošovi za jeho celoživotné dielo, za vytvorenie a vedenie stránky Maj Gemer, za aktívny prístup k rozširovaniu vedomostí o živote v tomto regióne. S úctou hodnotíme, čo všetko pán Doboš dokázal v prospech informovanosti, a tým aj k rozvoju vedomia a povedomia o početných mnohostranných činnostiach v priestore horného a stredného Gemera i Gemera-Malohontu.
K jubileu za všetkých čitateľov, autorov, priaznivcov a priateľov stránky Maj Gemer prajeme Dr. Ondrejovi Dobošovi veľa zdravia, radosti, spokojnosti a veľa síl a energie do ďalšej tvorivej práce. Živio!
Marta Mikitová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.