
Poznáte aspoň časť nášho chotára ako vyzeral ešte v nedávnej minulosti? Foto: Dr. Ondrej Doboš
Dnešnej mladej generácii sú pomenovania jednotlivých častí chotára obce, čoraz menej známe, až nepoznané. Z našej strany (starších) im to vytýkať by bolo nespravodlivé, ponižujúce. Je predsa dané aj tým, že v dnešnej dobe nemajú možnosť to týmto spôsobom spoznávať.
Pre niekoho je možno nepodstatnou potrebou spoznať túto oblasť existencie našej obce. Aj napriek tomuto ich videniu, rozhodne poslúži v prospech poznania jej histórie.
Pre lepšiu informáciu občanov, chotár našej obce, podľa pomenovania výskytu ornej pôdy, lúk a pasienkov je rozdelený na časť JUŽNÚ a SEVERNÚ. Deliacou čiarou je štátna cesta č. 565 od Rožňavy smerom na Štítnik. Na južnej strane je 15 chotárov, na severnej 20 chotárov.
JUŽNE OD ŠTÁTNEJ CESTY SMEROM K PLEŠIVECKEJ PLANINE
Prečo ZA JÄRKOM, keď predtým úzkou cestou pre vozy bol,
neskôr slúžil ako smetisko dedine, od hora až nadol.
Miesto PRI MLÝNE pod dedinou susediace s Rakovnicou,
tam sú dnes lúky zarastené kríkmi a burinou.
KAPUSTNICA, najúrodnejšia pôda v chotári bystrianskom,
dlhé roky neobrábaná, dnes leží úhorom.
Na PORVAZE nielen zemiaky a zeleninu pestovali,
ale aj nové rodinné domy sa postavili.
POD VINNOU JABLOŇOU zvláštne ovocné stromy rástli,
rodili jablká, ktoré však vínovú chuť mali.
Zo strmého ŠÍKOŠA, kde kvalitné trávy rástli,
ťažko gazdovia seno domov zviezli.
Južná strana chotára pod dedinou našou,
začína BIELYM POTOKOM a končí PLEŠIVECKOU PLANINOU.
V čistej vode tečúcej potokom POD ULICOU,
chytať raky a ryby holou rukou nebolo žiadnou výnimkou.
Vyjsť na DOLINKU, by nás dnes iste nohy boleli,
tam predtým každý rok partizánske vatry horeli.
Časti nášho chotára DLÚHÁ a KRÁTKA,
na úrodu neboli vždy lakomé, ako macocha dáka.
VÁPÄNIŠKA, od dediny malým potokom oddelená,
no na druhej strane, vysokým kopcom obdarená.
Na hladkých bukoch sme mená a srdiečka vyrezávali,
na dlhých a vysoko položených LAZOCH volky pásavali.
V MOSTE, kde sa nachádza aj futbalové ihrisko,
sa na mokrine kosila tráva veľmi ťažko.
Malá časť chotára obce pod Lazmi – KNOLA,
žiaľ, len málo úrodná jej pôda bola.
Aj ZA VÁPENOU PECOU je na výmeru chotár malý,
jeho vlastníci na ňom len malé úrody mali.

Prešlo od dátumu fotografovania časti bystränskyho chotára 50 rokov. Odvtedy najmä starší občania Rožňavského Bystrého iste zaznamenali, ako náš chotár získal dnešnú podobu. Vyznáte sa v nej? Foto: Dr. Ondrej Doboš
SEVERNE OD ŠTÁTNEJ CESTY SMEROM K TURECKEJ
PASEKA, obrábaná pôda hneď nad dedinou,
aj tá je dnes zarastená vysokou burinou.
Chotár TERNIA, nebol tŕnistý, sem tam skala dáka,
boli v ňom rokmi vychodené chodníky baníka.
ROVIANKA, aj keď len na malej ploche rovná,
na pestovanie ovocia bola celkom vhodná.
POD MNÍCHOM sa dva chotáre stretávajú,
na jeho kopci už stáročia mnísi sídlo nemajú.
Malú výmeru LIPUŠOVSKÁ mala,
s inými plochami, takmer úplne zanikla.
Na pekné zemiaky boli dobroprajné ŠPÁDY,
bohaté aj na dar prírody – železnej rudy.
A čo tie nad dedinou naše STRÁNY strmé a slnečné?
tam zasadené ovocné stromy neboli nikdy ošetrené.
ŠERVENÁ VODA nie je preto červená, že je niekým farbená,
ale výskytom železnej rudy, ktorá bola nad ňou nájdená.
Nad dedinou, pod STRÁŇAMI je HVARKA malá,
kríkmi zarastená, obrábaná nikdy nebola.
Z pod TURECKEJ tečie čistá voda dlhou DOLINOU,
jej priezračnosť ale končí nad našou dedinou.
Plánovaná očista od konania niektorých našich občanov,
je v súčasnosti, žiaľ, len nedosiahnuteľnou vidinou.
ZÁHUMNIA – najbližšia úrodná pôda nad rodinnými domami,
na úrodu bohatá, neskôr rozdelená malými záhumienkami.
Aj keď bola pomenovaná MALOU ZEMIŠKOU,
dávala veľkú úrodu obilia aj zemiakov.
POD BAŇOU, či POD HVAROU, kde bol ovos zasiaty,
domov málo zvezený, viac zverinou užitý.
Do BREZÄ chodili mládenci dievčencom na máje,
aby mali v každom dome na frajerov nádeje.
Vysoké žitko rástlo na poli POD ZÁVOZOM,
bolo problémom zvážať jeho snopy gazdovským vozom.
Na južnej strane máme 2 chotáre – DLÚHÁ a KRÁTKÁ,
na severnej sa k nim pridáva chotár s matematický rozmerom ŠIROKÁ.
MÁŤAŠE, MÁŤAŠE, úrodné bystranské pole naše,
dnes sa na vašej tráve súkromné stádo oviec pasie.
ROŠTÄRKA, kus malého poľa poorané,
pre vysoký kopec, si bolo ťažko obrábané.
Chodiť do PRÍDELA, z neho pekný výhľad bol paráda,
tam si občania pásli kravy, kozy, veru celé stáda.
ZEME, najvyššie miesto obcou obrábanej pôdy,
sa mohli ľudia tešiť z požehnanej úrody.
Neskôr bolo miesto rozsiahlej lesnej škôlky,
v nej pestovaním vyrastali pekné lesné stromky.
Zo všetkých chotárov obce je nespomenutý dáky?
Veru, áno! Máme tu predsa aj naše známe ŽLABKY!
Povinnosťou obce musí byť zachovanie veľkosti svojho chotára,
tak by to malo byť aj dnes, ako sa robilo za čias richtára.
Autor: Mgr. Ján Dávid


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-