Budova OÚ a kultúrneho domu prešla celkovou rekonštrukciou z MP SR PRV (eurofondov) so spoluúčasťou obce. Rekonštrukcia kancelárií prebehla z vlastných finančných prostriedkov, ako aj odkanalizovanie celej budovy.
Z vlastných finančných prostriedkov sa zakúpilo aj interiérové vybavenie (stoličky, kuchynská linka) v KD a v zasadačke OÚ, oplotenie budovy, rekonštrukcia studne na dvore OÚ.
Budova MŠ – rekonštrukcia strechy z MF SR a výmena okien na celej budove. Nakúpilo sa vnútorné vybavenie z vlastných finančných prostriedkov, ako lehátka, stoly, stoličky, nábytková stena, lavičky.
Ďalej z vlastných prostriedkov bolo urobené prívodné vodovodné potrubie do budovy MŠ.
Budova ŠJ – prešla rekonštrukciou strechy z finančných prostriedkov z Úradu vlády SR.
Budova bývalej ZŠ – rekonštrukcia sociálneho zariadenia a výmena vchodových dverí z prostriedkov MF SR.
Výstavba multifunkčného ihriska z prostriedkov Úradu vlády pre šport, spolufinancovanie obcou.
Budova DS – rekonštrukcia strechy, zastrešenie terasy z prostriedkov MF SR.
Výmena dlažby na terase a osadenie lavičiek z vlastných prostriedkov. Nákup vnútorného vybavenia (stoličky, koberec, záclony).
Parkovisko pri cintoríne a vstupná brána na cintorín z vlastných finančných prostriedkov.
Budova hasičskej zbrojnice – rekonštrukcia celej budovy z prostriedkov MV SR so spoluúčasťou obce.
Hasičské auto, prívesný vozík a vybavenie DOHZ z dotácií MV SR, materiálne vybavenie DHZO z MV SR.
Tribúna TJ – rekonštrukcia budovy z prostriedkov Úradu vlády a poskytnutie dotácie na rozvoj športu – nákup športovej výbavy.
Výstavba vodovodu – prívodné potrubie 1. etapa v hodnote 264 tis. eur z prostriedkov Environmentálneho fondu so spoluúčasťou obce, rozvodné potrubie – 2. etapa – výkopové práce z prostriedkov obce a materiál financuje VVS, a. s. Rožňava. Projekt na celý vodovod v obci vypracovaný a zaplatený vo výške 10 tis. eur z vlastných finančných prostriedkov.
Takisto vypracovaný projekt kanalizácie obce spoločne s obcami Rudná, Rakovnica.
Zlikvidovanie skládky za jarkom – finančné prostriedky z Environmentálneho fondu.
Verejné osvetlenie – rekonštrukcia – prostriedky z MF SR.
Obecný rozhlas – rekonštrukcia – prostriedky z MF SR.
Ďalej v obci boli urobené autobusové zastávky, maketa bane, altánok v záhrade školy, výsadba zelene v záhrade, výsadba zelene na parkovisku, výkop novej studne pri ŠJ, oprava studne na kopolte, osadenie a nákup garáže pri ZŠ, osadenie, nákup garáže na ihrisku.
Samozrejme obec prispela finančne aj organizáciám v obci, ako Jednota dôchodcov, FS Bystränky, TJ Baník a v neposlednom rade aj ev. cirkvi na rekonštrukciu kostola vo výške 3 000,- eur.
Moja práca spočívala nielen v riadení aktivačných prác, v riešení stavebných povolení, riešení rôznych sťažností a anonymov, covidových opatrení, ale aj v organizovaní kultúrnych a športových akcií (Ples rodákov, Výstup na chatu Zeme, Deň detí, Futbalový turnaj, Mariášový turnaj, Kladenie vencov SNP, Deň obce, Posedenie s dôchodcami, Mikuláš), na ktoré finančne prispela obec.
Nepochybne k mojej práci patrili aj smútočné akcie, kde som sa za moje pôsobenie rozlúčila s 98 občanmi, s výnimkou jedného roka.
Ťažko je zhrnúť dennodennú prácu do niekoľkých viet. Som veľmi rada jednej veci, že sa práve mne (a môže si hovoriť kto čo chce) podarilo do obce dotiahnuť vodovod. Som na to hrdá. Viete, neprosím Pána Boha o ľahký život, zvládla som toho už dosť, prosím len o silu, aby som zvládla to, čo má ešte prísť. Nevadí mi, že som z tej staršej doby. Stále verím v tie krásne hodnoty, ktoré sú pre mňa dôležité, rodina, priateľstvo, úprimnosť, čestnosť, zdravie, viera v človeka.
Vážení spoluobčania!
Ďakujem Vám za krásne spoločné chvíle, ktoré sme prežili počas predchádzajúcich 14 rokov, ďakujem všetkým, ktorí mi v tejto náročnej práci pomáhali, podporovali ma, zapájali sa do činnosti obce a každý vie, že keď si položí ruku na srdce, čo pre naše spoločné dielo urobil. Prežili sme krásne, ale i smutné chvíle, ktoré sa mi podarilo s pomocou mojej rodiny, priateľov, známych a s pomocou Pána Boha prežiť. Vďaka Vám.
Želám všetkým veľa zdravia, šťastia, Božieho požehnania, porozumenia, ale i pokory, želám úctu človeka k človeku a schopnosť odpúšťať.
Nezabudnime na hrdosť, zabudnime na neprajnosť.
Želmíra Gonosová,
starostka obce Rožňavské Bystré

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-