Budova OÚ a kultúrneho domu prešla celkovou rekonštrukciou z MP SR PRV (eurofondov) so spoluúčasťou obce. Rekonštrukcia kancelárií prebehla z vlastných finančných prostriedkov, ako aj odkanalizovanie celej budovy.
Z vlastných finančných prostriedkov sa zakúpilo aj interiérové vybavenie (stoličky, kuchynská linka) v KD a v zasadačke OÚ, oplotenie budovy, rekonštrukcia studne na dvore OÚ.
Budova MŠ – rekonštrukcia strechy z MF SR a výmena okien na celej budove. Nakúpilo sa vnútorné vybavenie z vlastných finančných prostriedkov, ako lehátka, stoly, stoličky, nábytková stena, lavičky.
Ďalej z vlastných prostriedkov bolo urobené prívodné vodovodné potrubie do budovy MŠ.
Budova ŠJ – prešla rekonštrukciou strechy z finančných prostriedkov z Úradu vlády SR.
Budova bývalej ZŠ – rekonštrukcia sociálneho zariadenia a výmena vchodových dverí z prostriedkov MF SR.
Výstavba multifunkčného ihriska z prostriedkov Úradu vlády pre šport, spolufinancovanie obcou.
Budova DS – rekonštrukcia strechy, zastrešenie terasy z prostriedkov MF SR.
Výmena dlažby na terase a osadenie lavičiek z vlastných prostriedkov. Nákup vnútorného vybavenia (stoličky, koberec, záclony).
Parkovisko pri cintoríne a vstupná brána na cintorín z vlastných finančných prostriedkov.
Budova hasičskej zbrojnice – rekonštrukcia celej budovy z prostriedkov MV SR so spoluúčasťou obce.
Hasičské auto, prívesný vozík a vybavenie DOHZ z dotácií MV SR, materiálne vybavenie DHZO z MV SR.
Tribúna TJ – rekonštrukcia budovy z prostriedkov Úradu vlády a poskytnutie dotácie na rozvoj športu – nákup športovej výbavy.
Výstavba vodovodu – prívodné potrubie 1. etapa v hodnote 264 tis. eur z prostriedkov Environmentálneho fondu so spoluúčasťou obce, rozvodné potrubie – 2. etapa – výkopové práce z prostriedkov obce a materiál financuje VVS, a. s. Rožňava. Projekt na celý vodovod v obci vypracovaný a zaplatený vo výške 10 tis. eur z vlastných finančných prostriedkov.
Takisto vypracovaný projekt kanalizácie obce spoločne s obcami Rudná, Rakovnica.
Zlikvidovanie skládky za jarkom – finančné prostriedky z Environmentálneho fondu.
Verejné osvetlenie – rekonštrukcia – prostriedky z MF SR.
Obecný rozhlas – rekonštrukcia – prostriedky z MF SR.
Ďalej v obci boli urobené autobusové zastávky, maketa bane, altánok v záhrade školy, výsadba zelene v záhrade, výsadba zelene na parkovisku, výkop novej studne pri ŠJ, oprava studne na kopolte, osadenie a nákup garáže pri ZŠ, osadenie, nákup garáže na ihrisku.
Samozrejme obec prispela finančne aj organizáciám v obci, ako Jednota dôchodcov, FS Bystränky, TJ Baník a v neposlednom rade aj ev. cirkvi na rekonštrukciu kostola vo výške 3 000,- eur.
Moja práca spočívala nielen v riadení aktivačných prác, v riešení stavebných povolení, riešení rôznych sťažností a anonymov, covidových opatrení, ale aj v organizovaní kultúrnych a športových akcií (Ples rodákov, Výstup na chatu Zeme, Deň detí, Futbalový turnaj, Mariášový turnaj, Kladenie vencov SNP, Deň obce, Posedenie s dôchodcami, Mikuláš), na ktoré finančne prispela obec.
Nepochybne k mojej práci patrili aj smútočné akcie, kde som sa za moje pôsobenie rozlúčila s 98 občanmi, s výnimkou jedného roka.
Ťažko je zhrnúť dennodennú prácu do niekoľkých viet. Som veľmi rada jednej veci, že sa práve mne (a môže si hovoriť kto čo chce) podarilo do obce dotiahnuť vodovod. Som na to hrdá. Viete, neprosím Pána Boha o ľahký život, zvládla som toho už dosť, prosím len o silu, aby som zvládla to, čo má ešte prísť. Nevadí mi, že som z tej staršej doby. Stále verím v tie krásne hodnoty, ktoré sú pre mňa dôležité, rodina, priateľstvo, úprimnosť, čestnosť, zdravie, viera v človeka.
Vážení spoluobčania!
Ďakujem Vám za krásne spoločné chvíle, ktoré sme prežili počas predchádzajúcich 14 rokov, ďakujem všetkým, ktorí mi v tejto náročnej práci pomáhali, podporovali ma, zapájali sa do činnosti obce a každý vie, že keď si položí ruku na srdce, čo pre naše spoločné dielo urobil. Prežili sme krásne, ale i smutné chvíle, ktoré sa mi podarilo s pomocou mojej rodiny, priateľov, známych a s pomocou Pána Boha prežiť. Vďaka Vám.
Želám všetkým veľa zdravia, šťastia, Božieho požehnania, porozumenia, ale i pokory, želám úctu človeka k človeku a schopnosť odpúšťať.
Nezabudnime na hrdosť, zabudnime na neprajnosť.
Želmíra Gonosová,
starostka obce Rožňavské Bystré





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.