Tí pred nimi sa dostali i na folklórne slávnosti do Východnej a tí mladší tiež potešili milovníkov folklóru nielen v obci, ale postupne aj ďalej od regiónu. Medzi nimi sa dobre cítila aj Mária, ktorá s nimi spievala to, čo sa naučila od starých rodičov i iných milovníkov bystränského spevu. Jej hlas dobre zapadol medzi hlasy ostatných kamarátok i medzi staršie ženy. Jej láska k bystränskému spevu sa stále prehlbovala. Medzi rovnocennými speváčkami, okrem svojho hlasu, vedela využiť i svoj veselý humor. Spoločne takto divákom pospomínali rôzne udalosti, ktoré sa na dedine počas roka stávali. Niektoré zaradili i do veselých scénok, ktoré využili počas vystupovania folklórneho speváckeho súboru Bystränky. Tak to šlo dovtedy, kým sa jej zdravotný stav nezačal zhoršovať. Neľahká choroba, ktorá ju sprevádzala od jej mladých rokov, ju už nepustila zo svojho zovretia.
Roky pribúdali a jej mladšie členky súboru ju volali teta Mária. Ona tou tetou bola aj v skutočnosti. Kde aký problém nastal, alebo pribudla povinnosť, vždy bola na svojom mieste pripravená pomôcť, spraviť, či vybaviť. Všade bola viditeľná, aj keď s prichádzajúcimi rokmi sa jej zdravie zhoršovalo. Všetko i napriek tomu robila tak, aby pomohla podržať Bystränky s bystränskými piesňami a tak sa pozitívne prejavila pri rôznych udalostiach v obci, či u niekoho doma. Vedela spievať, tancovať, variť i piecť. Všetkému sa naučila, čo každá domácnosť potrebuje a od ženy očakáva.
Štrnásty november 2022 bol však dňom, keď vydýchla poslednýkrát. Jej najbližšiu rodinu, kamarátky z folklórneho súboru, rodákov z Bystrého i obdivovatelov Bysträniek zasiahla hlboká a veľmi smutná správa.
S Máriou sa prišli rozlúčiť do bystränského domu smútku 17. novembra 2022. Poďakovali jej za všetko, čo pre svoju rodnú obec Rožňavské Bystré i pre rodinu spravila.
Česť jej svetlej pamiatke !
(MG od)
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a