Aj keď je v jej chotári pôda málo úrodná,
železnou rudou bola bohato odmenená.
Tú baníci na zemský povrch dopravili,
aby si z nej ľudia potrebné veci vyrobili.
Miestne, i okolité rodiny bane roky živili,
banícku daň, životy baníkov si však vyberali.
Veľkú časť chotára tvoria dvojkosné lúky,
jej trávy kosili našich otcov mozoľnaté ruky.
Na stráňach, kde sa trávy ručne kosiť nedali,
tie pastieri stádami kráv a oviec vypásali.
Na pásikoch úrodnej pôdy sa ťažko oralo a sialo,
aj málo úžitku obilia i zemiakov pozbieralo.
V nej ľudia aj popri práci veselí boli,
a na folklór svojich predkov nikdy nezabudli.
Keď ženy na medziach trávu vyžínali,
ich piesne až v dedine ľudia počúvali.
Aj muži, baníci sa v tom zahanbiť nedali,
na Deň baníkov sa ich spevy dedinou rozliehali.
Odvahu a vernosť svojej vlasti prejavili,
ktorú svojou účasťou v SNP potvrdili.
Jej obyvatelia veľkú snahu a ochotu prejavili,
keď po vojne domami dedinku budovali.
Aj lesy sú v chotári zastúpené takou výmerou,
že jej porasty slúžia občanom ich potrebou.
Zo Severu ju chráni Turecká, z Juhu Plešivecká planina,
milovníkmi prírody v lete často navštevovaná.
Nevšedný pohľad z jej časti - Gerlachovské skaly,
ten žiadna pohľadnica obce nikdy nenahradí.
Od Východu i Západu je cesta dedinou otvorená,
nie gazdovskými vozmi, ale rôznymi autami používaná.
V tej malej dedinke som sa rodičom narodil,
svojich osemdesiat rokov v nej šťastne prežil.
U mňa je to tak, lebo to tak musí byť,
v nej som sa narodil, tam chcem život prežiť.
Že som neprezradil názov mojej rodnej dediny?
Je to Rožňavské Bystré, miesto mojej domoviny.
V nej žili celé roky pracovití gazdovia, silní muži – baníci,
na ťažkej životnej ceste by nemali zabúdať ich nasledovníci.
Autor: Mgr. Ján Dávid


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a