Aj keď je v jej chotári pôda málo úrodná,

železnou rudou bola bohato odmenená.

Tú baníci na zemský povrch dopravili,

aby si z nej ľudia potrebné veci vyrobili.

Miestne, i okolité rodiny bane roky živili,

banícku daň, životy baníkov si však vyberali.

Veľkú časť chotára tvoria dvojkosné lúky,

jej trávy kosili našich otcov mozoľnaté ruky.

Na stráňach, kde sa trávy ručne kosiť nedali,

tie pastieri stádami kráv a oviec vypásali.

Na pásikoch úrodnej pôdy sa ťažko oralo a sialo,

aj málo úžitku obilia i zemiakov pozbieralo.

V nej ľudia aj popri práci veselí boli,

a na folklór svojich predkov nikdy nezabudli.

Keď ženy na medziach trávu vyžínali, 

ich piesne až v dedine ľudia počúvali.

Aj muži, baníci sa v tom zahanbiť nedali,

na Deň baníkov sa ich spevy dedinou rozliehali.

Odvahu a vernosť svojej vlasti prejavili,

ktorú svojou účasťou v SNP potvrdili.

Jej obyvatelia veľkú snahu a ochotu prejavili,

keď po vojne domami dedinku budovali.

Aj lesy sú v chotári zastúpené takou výmerou,

že jej porasty slúžia občanom ich potrebou.

Zo Severu ju chráni Turecká, z Juhu Plešivecká planina,

milovníkmi prírody v lete často navštevovaná.

Nevšedný pohľad z jej časti  - Gerlachovské skaly,

ten žiadna pohľadnica obce nikdy nenahradí.

Od Východu i Západu je cesta dedinou otvorená,

nie gazdovskými vozmi, ale rôznymi autami používaná.

V tej malej dedinke som sa rodičom narodil,

svojich osemdesiat rokov v nej šťastne prežil.

U mňa je to tak, lebo to tak musí byť,

v nej som sa narodil, tam chcem život prežiť.

Že som neprezradil názov mojej rodnej dediny?

Je to Rožňavské Bystré, miesto mojej domoviny. 

V nej žili celé roky pracovití gazdovia, silní muži – baníci, 

na ťažkej životnej ceste by nemali zabúdať ich nasledovníci.

Autor: Mgr. Ján Dávid