Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, neskôr pôsobil ako kaplán, v rokoch 1858 – 1861 ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, a napokon sa usadil v Drienčanoch, kde od roku 1861 pôsobil ako kňaz. Zomrel 22. októbra 1885 na silný zápal pľúc.
Oženil sa celkom dvakrát – prvý raz si vzal Paulínu Schmidtovú. Jeho druhou manželkou sa stala Adela Medvecká-Čajaková, vdova po Jankovi Čajakovi a sestra Terézie Vansovej.
Po slávnostných službách Božích (SB), ktoré boli venované v 4. pôstnu nedeľu, práve 195. výročiu narodenia P. E. Dobšinského, ktoré liturgoval domáci námestný farár Mgr. Peter Hlavatý, na harmóniu doprevádzala kantorka Andrea Jakubovská. Po privítaní a liturgii zaspieval domáci folklórny súbor Bystränky. Po kázni Slova Božieho sa zaspievala hymna Matice slovenskej – Kto za pravdu horí. Šikovné deti z folklórneho súboru, pod vedením Mgr. Dominiky Ďurskej prečítali životopis P. E. Dobšinského. Nasledovala záverečná liturgia a pieseň na záver, a to hymna ECAV – Hrad prepevný...

Po ukončení služieb Božích sa pred kostolom všetci sústredili, kde boli tiež slová na chválu a spomienku P. E. Dobšinského – predsedníčkou MO MS Rožňavské Bystré Martou Molnárovou a starostom obce Rožňavské Bystré Ing. Jánom Gonosom. Po odznení spomienkových slov a položení spomienkových vencov k pamätnej tabuli, boli všetci prítomní pozvaní na slávnostné občerstvenie do sály Kultúrneho domu pri Obecnom úrade Rožňavské Bystré. Tu po privítaní starostom obce Rožňavské Bystré Ing. Jánom Gonosom, sa prihovorila a pozdravila aj Ing. Zlatica Halková, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave. Poďakovala za spomienky na našich dejateľov, za výbornú spoluprácu s MO MS v okrese, aj domácim MO MS v Rožňavskom Bystrom, za super spoluprácu s kolegyňou Tatianou Tomkovou, ktorá sa podieľala aj na príprave týchto spomienkových osláv. Pred obedom sa brat farár Mgr. Peter Hlavatý pomodlil a poprial dobrú chuť.
Ja osobne ďakujem, že som sa mohol zúčastniť tejto príjemnej a peknej akcie, spomienkových SB, aj ako zástupca za GES ECAV, aj za MO MS Čierna Lehota a DMS Rožňava. Všetko bolo pripravené a uskutočnené na vysokej úrovni. Ďakujem.
Prítomné boli aj predsedníčky a členovia z iných susedných MO MS z okresu Rožňava.
Text, foto: PhDr. Michal Terrai, MBA


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a