Turice, v Rožňavskom Bystrom Rusadlia, je slovanský sviatok jari. Tento sviatok je okrem cirkevného významu spojený s jarou, ktorá prináša radosť zo života. Symbolom sviatkov jari sú zelené ratolesti – zelené konáriky lipy, liesky a iných už pekne rozkvitnutých stromov. Pripisovali im ochranné vlastnosti. Nosili ich ženy 
na rusadelnú sobotu, hneď po zvonení, domov. Dávali ich do okien a len vyschnuté odkladali, aby ich počas veľkej búrky hodili do ohňa a verili, že odohnali zlé sily. Zelené stromy, Máje, u nás brezy sú príležitosťou prejavenia lásky a vzájomných sympatií. Preto ich na Rusadelnú sobotu stavali mládenci pod okná dievčat a dievčatá svoju náklonnosť ku chlapcovi prejavili darovaním vyšívanej „hantúšošky“, „zápästkami“ a pierkom za klobúk. Na dvore si potom aj zatancovali. Tento starodávny zvyk stavania májov sa pomaly z našich uponáhľaných životov vytráca, ale členovia Folklórnej skupiny Bystränky načreli do bohatej studnice zvykov a tradícií našej dediny a pripravili ukážku tohto zvyku.
Aby to nebolo len o počúvaní, hostia sa mohli zapojiť do pripraveného kvízu, spojeného s nárečovými slovami a tradičnými piesňami.
Po postavení májov sa program ešte neskončil. Pripravená bola ešte ukážka krojov, aby aj mladá generácia vedela ako sa naši predkovia obliekali. Naša dedina bola a aj je známa svojím nárečím, tradíciami a odievaním. Kroj bol na každú príležitosť iný. Veľmi si ho vážili, najmä ten sviatočný. Dedil sa z pokolenia na pokolenie. Na kroji bolo vidieť precíznu prácu šičky, ale aj finančnú situáciu rodiny. Samozrejme, že Mária Molnárová opísala každý kroj, 
povedala z akých častí pozostával, z akého materiálu sa šil a aj na akú príležitosť sa nosil. Týmto sme ukázali pestrosť a bohatosť našich krojov. Sú to poklady z truhlíc našich starých mám, ktoré si veľmi vážime.
A ako by to bolo počas tradičného sviatku bez starodávnych tradičných jedál. S týmto folkloristom pomohli členovia Občianskeho združenia Soväre a pripravili chutné dobroty. Pre deti pripravili rôzne aktivity, aby si aj rodičia mohli vychutnať príjemnú atmosféru, ktorá sa niesla celým nádvorím pred budovou bývalej školskej jedálne. Po bohatej tombole, za ktorú sa chceme poďakovať všetkým našim sponzorom, nasledovala zábava. A kto by v Bystrom urobil lepšiu zábavu ako člen Folklórnej skupiny Bystränky a náš rodák Ivan Galata. Skvele sme sa bavili až do neskorých nočných hodín. Prekvapením pre všetkých bol ohňostroj, ktorý bol ako taká čerešnička na torte.
Tešíme sa, že aj tento rok nám vyšlo krásne počasie, že sme mali veľké publikum našich podporovateľov a tiež tomu, že do našich radov pribudli aj mladé dievčatá. Poďakovanie patrí úplne všetkým – usporiadateľom, účinkujúcim, publiku, sponzorom a všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby sa aj tento rok Majáles takto krásne vydaril.
Mgr. Dominika Ďurská, DiS. art.
Foto: Lukáš Kvačan
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.