Turice, v Rožňavskom Bystrom Rusadlia, je slovanský sviatok jari. Tento sviatok je okrem cirkevného významu spojený s jarou, ktorá prináša radosť zo života. Symbolom sviatkov jari sú zelené ratolesti – zelené konáriky lipy, liesky a iných už pekne rozkvitnutých stromov. Pripisovali im ochranné vlastnosti. Nosili ich ženy 
na rusadelnú sobotu, hneď po zvonení, domov. Dávali ich do okien a len vyschnuté odkladali, aby ich počas veľkej búrky hodili do ohňa a verili, že odohnali zlé sily. Zelené stromy, Máje, u nás brezy sú príležitosťou prejavenia lásky a vzájomných sympatií. Preto ich na Rusadelnú sobotu stavali mládenci pod okná dievčat a dievčatá svoju náklonnosť ku chlapcovi prejavili darovaním vyšívanej „hantúšošky“, „zápästkami“ a pierkom za klobúk. Na dvore si potom aj zatancovali. Tento starodávny zvyk stavania májov sa pomaly z našich uponáhľaných životov vytráca, ale členovia Folklórnej skupiny Bystränky načreli do bohatej studnice zvykov a tradícií našej dediny a pripravili ukážku tohto zvyku.
Aby to nebolo len o počúvaní, hostia sa mohli zapojiť do pripraveného kvízu, spojeného s nárečovými slovami a tradičnými piesňami.
Po postavení májov sa program ešte neskončil. Pripravená bola ešte ukážka krojov, aby aj mladá generácia vedela ako sa naši predkovia obliekali. Naša dedina bola a aj je známa svojím nárečím, tradíciami a odievaním. Kroj bol na každú príležitosť iný. Veľmi si ho vážili, najmä ten sviatočný. Dedil sa z pokolenia na pokolenie. Na kroji bolo vidieť precíznu prácu šičky, ale aj finančnú situáciu rodiny. Samozrejme, že Mária Molnárová opísala každý kroj, 
povedala z akých častí pozostával, z akého materiálu sa šil a aj na akú príležitosť sa nosil. Týmto sme ukázali pestrosť a bohatosť našich krojov. Sú to poklady z truhlíc našich starých mám, ktoré si veľmi vážime.
A ako by to bolo počas tradičného sviatku bez starodávnych tradičných jedál. S týmto folkloristom pomohli členovia Občianskeho združenia Soväre a pripravili chutné dobroty. Pre deti pripravili rôzne aktivity, aby si aj rodičia mohli vychutnať príjemnú atmosféru, ktorá sa niesla celým nádvorím pred budovou bývalej školskej jedálne. Po bohatej tombole, za ktorú sa chceme poďakovať všetkým našim sponzorom, nasledovala zábava. A kto by v Bystrom urobil lepšiu zábavu ako člen Folklórnej skupiny Bystränky a náš rodák Ivan Galata. Skvele sme sa bavili až do neskorých nočných hodín. Prekvapením pre všetkých bol ohňostroj, ktorý bol ako taká čerešnička na torte.
Tešíme sa, že aj tento rok nám vyšlo krásne počasie, že sme mali veľké publikum našich podporovateľov a tiež tomu, že do našich radov pribudli aj mladé dievčatá. Poďakovanie patrí úplne všetkým – usporiadateľom, účinkujúcim, publiku, sponzorom a všetkým, ktorí prispeli k tomu, aby sa aj tento rok Majáles takto krásne vydaril.
Mgr. Dominika Ďurská, DiS. art.
Foto: Lukáš Kvačan
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a