Mladá Alexandra potešila aj svoje kamarátky, ktoré ju poznajú pod menom Ali. V telocvični v Šaci, kde sa hral celý turnaj, boli prítomní aj viacerí príslušníci jej rodiny, ktorým pri vyhlasovaní víťazov a pri hraní slovenskej hymny vytryskli z očí slzy šťastia. Navyše Alexandra práve počas finálového turnaja oslavovala svoje 17-te narodeniny a tak mohla ešte citlivejšie prežívať tento svoj šťastný deň. Najmä keď z tribún sa na jej výkon pozerala 5-členná rodina – obidvaja dedkovia: Ján i Štefan, stará mama Mária, otec Zoro i jeho sestra Soňa.
Nielenže Alexandra patrí medzi opory družstva, ale po finále sa jej dostalo od organizátorov turnaja ďalšej veľkej pocty, keď bola vyhlásená medzi najlepších 5 hráčok celého turnaja majstrovstiev. Dnes je už zlatými písmenami zapísané, že
All star tím A tvoria:
Mária Štefančová a Štefánia Michalíčková (obe MBK Ružomberok), Nela Čatlošová a Alexandra Molčíková (obe Young Angels Košice), Tilda Slama (ŠBK Šamorín).
Mnohí sa iste budete pýtať, ako sa taká mladá Molčíková dostala z chudobného Gemera do elitného basketbalového družstva kadetiek Košíc. Len posúďte: basketbal začala hrať, až keď sa dostala z rodnej obce ako žiačka študovať do neďalekej Rožňavy, kde najprv ukončila základnú školu a pred dvomi rokmi začala študovať na Gymnáziu P. J. Šafárika. Jej prvým basketbalovým klubom bol ŽBK Rožňava. Pred dvomi rokmi bola však vybraná do Piešťan, kde sa zúčastnila basketbalového kempu talentovaných basketbalistiek z celého Slovenska. Tam si ju zrejme vyhliadli ako veľmi talentovanú hráčku zástupcovia košického klubu Young Angels a od septembra m. r. už bola ich členkou. Svojou húževnatosťou sa vypracovala postupne až tak ďaleko, že dnes tvorí kostru družstva kadetiek. A že to nerobí len tak, aby sa nepovedalo, svedčí aj to, že svojím prístupom k povinnostiam robí dobrú reklamu nielen sebe, ale aj učiteľom i spolužiačkam na Gymnáziu P. J. Šafárika v Rožňave, kde študuje s
vyznamenaním. Najviac sa však svojimi športovými, ale aj študijných úspechmi zavďačuje svojim rodičom, starým rodičom a celej svojej rodine. Hrdí sú na ňu dnes všetci. Nebudem tajiť, ale o športovej dráhe mladej Molčíkovej hovorí dnes celé Rožňavské Bystré.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.