Od osadenia pomníka sa mnohé zmenilo. Okolie pohltila divoká vegetácia a čas sa podpísal aj na stave samotného objektu. Tento „kamenný výkričník“, vztýčený ako memento proti neľudskosti a na počesť boja za mier, začal postupne chátrať.
O to radostnejšia je správa zo sociálnych sietí, že členovia O. Z. Soväre z Rožňavského Bystrého sa rozhodli toto pietne miesto nielen skrášliť, ale aj opäť sprístupniť verejnosti. Ako uviedla jedna z účastníčok brigády, Dominika Ďurská, dobrovoľníci sa rozhodli priložiť ruku k dielu a vdýchnuť miestu nový život. Pri príležitosti Dňa Zeme tak vyčistili okolie od náletových drevín, upravili samotný pomník a vysadili nové stromčeky a kvety. Zdôraznila však, že na úpravách budú pokračovať.
Mnohým dnes ešte mladým sa vnucuje otázka: Kto bol vlastne Vojtech Róth? Z rôznych údajov vieme, že sa narodil 8. mája 1921 a v deň svojej tragickej smrti mal len 23 rokov. Od jeho narodenia v týchto dňoch uplynie už 105 rokov. Hoci jeho rodná obec Rakovnica v tom čase patrila pod maďarskú správu, túžba po slobode ho

priviedla k partizánskemu oddielu Petőfi Sándor, ktorý pôsobil na okolí. V Rakovnických obecných novinách sa o jeho osude iba stručne píše: „Po potlačení povstania do hôr sa časť jednotky presúvala z Čiernej Lehoty cez Tureckú smerom na Košice. Pri zaobstarávaní potravín na Tureckej ho 30. novembra 1944 fašisti smrteľne postrelili.“
Meno Vojtecha Rótha sa dostalo i na centrálny pomník padlých v II. svetovej vojne v jeho rodnej obci, ktorý sa nachádza v Parku slobody neďaleko Obecného úradu. Okrem neho sú na pamätníku aj Ján Gonos Markuš, Ján Gonos Frunčo a Martin Manko. Tabuľa končí slovami Padli, aby sme my žili.
Aj preto Vám dávame za príklad počin členov OZ Soväre z Rožňavského Bystrého, ktorí sa podujali obnoviť pomník, ktorý má pripomínať krvavé boje povstalcov s fašistami. Pozrite sa bližšie aj u vás, či niekde nezaniká história nedávnej minulosti a treba ju oživiť pre súčasnosť i budúce generácie ako nehynúca spomienka na toto obdobie.
MG od
Foto: D. Ďurská
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/211/roznavske-bystre/13216/clenovia-oz-sovaere-z-roznavskeho-bystreho-pietne-miesto-hrdinu-snp-opaet-spristupnit-verejnosti#sigProGalleria1a89958de9































Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.