Od osadenia pomníka sa mnohé zmenilo. Okolie pohltila divoká vegetácia a čas sa podpísal aj na stave samotného objektu. Tento „kamenný výkričník“, vztýčený ako memento proti neľudskosti a na počesť boja za mier, začal postupne chátrať.
O to radostnejšia je správa zo sociálnych sietí, že členovia O. Z. Soväre z Rožňavského Bystrého sa rozhodli toto pietne miesto nielen skrášliť, ale aj opäť sprístupniť verejnosti. Ako uviedla jedna z účastníčok brigády, Dominika Ďurská, dobrovoľníci sa rozhodli priložiť ruku k dielu a vdýchnuť miestu nový život. Pri príležitosti Dňa Zeme tak vyčistili okolie od náletových drevín, upravili samotný pomník a vysadili nové stromčeky a kvety. Zdôraznila však, že na úpravách budú pokračovať.
Mnohým dnes ešte mladým sa vnucuje otázka: Kto bol vlastne Vojtech Róth? Z rôznych údajov vieme, že sa narodil 8. mája 1921 a v deň svojej tragickej smrti mal len 23 rokov. Od jeho narodenia v týchto dňoch uplynie už 105 rokov. Hoci jeho rodná obec Rakovnica v tom čase patrila pod maďarskú správu, túžba po slobode ho

priviedla k partizánskemu oddielu Petőfi Sándor, ktorý pôsobil na okolí. V Rakovnických obecných novinách sa o jeho osude iba stručne píše: „Po potlačení povstania do hôr sa časť jednotky presúvala z Čiernej Lehoty cez Tureckú smerom na Košice. Pri zaobstarávaní potravín na Tureckej ho 30. novembra 1944 fašisti smrteľne postrelili.“
Meno Vojtecha Rótha sa dostalo i na centrálny pomník padlých v II. svetovej vojne v jeho rodnej obci, ktorý sa nachádza v Parku slobody neďaleko Obecného úradu. Okrem neho sú na pamätníku aj Ján Gonos Markuš, Ján Gonos Frunčo a Martin Manko. Tabuľa končí slovami Padli, aby sme my žili.
Aj preto Vám dávame za príklad počin členov OZ Soväre z Rožňavského Bystrého, ktorí sa podujali obnoviť pomník, ktorý má pripomínať krvavé boje povstalcov s fašistami. Pozrite sa bližšie aj u vás, či niekde nezaniká história nedávnej minulosti a treba ju oživiť pre súčasnosť i budúce generácie ako nehynúca spomienka na toto obdobie.
MG od
Foto: D. Ďurská
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/211/roznavske-bystre/13216/clenovia-oz-sovaere-z-roznavskeho-bystreho-pietne-miesto-hrdinu-snp-opaet-spristupnit-verejnosti#sigProGalleria1a89958de9


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a