Okresné kolo súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2024 v dejisku pôsobenia Pavla Dobšinského

Plagáty

NOVEMBER * 2 0 2 6 * v Revúcej

Mestské kultúrne stredisko v Revúcej

pozýva na tieto podujatia:

* * * * *

streda 11. novembra 2026 | 11.00 | vojnové hroby na mestskom cintoríne

DEŇ ČERVENÝCH MAKOV alebo DEŇ VOJNOVÝCH VETERÁNOV

Medzinárodná pietna spomienka, ktorá v tom istom čase obehne za jediný deň planétu a historicky sa viaže na udalosti 11. novembra 1918, keď bolo vo francúzskom Compiègne podpísané prímerie ukončujúce dovtedy najkrvavejší konflikt v dejinách. Symbolom tohto dňa je červený mak, pripomínajúci padlých vojakov.

Pozývame vás pripomenúť si tento deň významný pre celé ľudstvo.

* * * * *

Písmo...

utorok, 22 október 2024 15:00

Okresné kolo súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2024 v dejisku pôsobenia Pavla Dobšinského ^Doporučený

Napísal(a) T. Tomková

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail

Ohodnotiť túto položku

(2 hlasov)

Prvé tri najlepšie recitátorky v III. kategórii - účastníčky okresnej súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2024, ktorá sa uskutočnila v dejisku pôsobenia slovenského rozprávkara Pavla Dobšinského v Rožňavskom Bystrom. Zľava: Simona Dienesová, ZŠ Pionierov Rožňava, Vanesa Tomková, ZŠ Jura Hronca Rožňava a Laura Šimko Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava. Foto: Tatiana Tomková

Už sa stalo tradíciou, že Dom Matice slovenskej v Rožňave organizuje okresné kolo recitačnej súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Súťaž je organizovaná na počesť kráľa slovenských rozprávok Pavla Emanuela Dobšinského. Na 139. výročie úmrtia nášho rozprávkara som súťaž presunula do obce Rožňavské Bystré, kde Dobšinský pôsobil.
Dobšinský sa v roku 1855 usadil v staručkej fare v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa nachádza vedľa kostola. Mal 27 rokov, bol slobodný a doniesol si so sebou pracovitosť, um, srdce a odhodlanie verne pomáhať nášmu ľudu. Okrem povinností si našiel čas aj na písanie básní, piesní, venoval sa zbieraniu porekadiel a povier. Mal na to dobré podmienky a hlavne zdroje. Dobšinský sa zaoberal aj hmotným zabezpečením cirkevného zboru. Gazdoval na farských pozemkoch, choval domáce zvieratá, zaoberal sa včelárstvom. Zabezpečil najnutnejšiu opravu fary a na jeho podnet sa cirkevníci rozhodli postaviť novú školskú budovu s bytom pre učiteľa.

Tu nadviazal na úzke spojenie najmä s Augustom Horislavom Škultétym, s ktorým sa dohodli pokračovať vo vydávaní slovenských ľudových rozprávok. Mal vzácne organizačné schopnosti a vysoké pracovné nasadenie. Začiatkom roku 1858 boli hotové v podstate všetky prípravy na vydanie „Slovenských povestí“. Vytlačené boli začiatkom júna 1858 a na jeseň toho istého roku aj druhý zošit.

16. októbra 2024 sme sa na chvíľu vrátili do rozprávok. Detskí recitátori predviedli porote svoju šikovnosť a zasúťažili si v troch kategóriách. Prežili sme spolu krásne dopoludnie plné rozprávok. Nezabudli sme si uctiť ani pamiatku Pavla Emanuela Dobšinského a k pamätnej tabuli umiestnenej na kostole sme spoločne s deťmi, farárom v Rožňavskom Bystrom Petrom Hlavatým a predsedníčkou MO MS Martou Molnárovou zavesili venček vďaky. Po prehliadke kostola prišlo na rad vyhodnotenie a odborná porota rozhodla o umiestnení takto:

I. kategória:

1. miesto: Sára Svičinová, ZŠ, Zlatá 2, Rožňava
2. miesto: Ema Olšavská, ZŠ Pionierov 1, Rožňava
3. miesto: Michaela Filipová, ZŠ Plešivec

II. kategória:

1. miesto: Teo Szőllős, ZŠ Pionierov 1, Rožňava
2. miesto: Dominika Harhovská, ZŠ akademika Jura Hronca Rožňava
3. miesto: Filip Hudáček, Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava, Zuzana Kováčová, ZŠ Štítnik, Dominika Štefániková, ZŠ Rejdová

III. kategória:

1. miesto: Simona Dienesová, ZŠ Pionierov 1, Rožňava
2. miesto: Vanesa Tomková, ZŠ akademika Jura Hronca Rožňava
3. miesto: Laura Šimko, Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava

Víťazom srdečne blahoželám a porote veľmi pekne ďakujem za ich hodnotenie, trpezlivosť a ústretovosť.

A samozrejme nemôžem zabudnúť poďakovať aj spoluorganizátorom, bez ktorých by sa toto podujatie neuskutočnilo. Za vecné ceny a občerstvenie ďakujem Mestu Rožňava a za poskytnutie priestorov Obci Rožňavské Bystré a kolektívu na obecnom úrade. A obrovské ďakujem patrí aj mojím asistentkám Marte Molnárovej, predsedníčke MO MS Rožňavské Bystré a Márii Velďákovej, predsedníčke MO MS Rožňava.
Teším sa na ďalšie kolo našej krásnej súťaže a budúci rok sa znova uvidíme v rodisku Dobšinského v Slavošovciach.

Tatiana Tomková

View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/211/roznavske-bystre/12794/okresne-kolo-sutaze-zlata-podkova-zlate-pero-zlaty-vlas-2024-v-dejisku-posobenia-pavla-dobsinskeho#sigProGalleriaa459740774

Čítať 1070 krát Naposledy zmenené utorok, 22 október 2024 16:29

Zverejnené v Rožňavské Bystré

Viac z tejto kategórie: « Pripomenuli si 180. výročie posvätenia evanjelického kostola a posvätili novozreštaurovaný oltár v Rožňavskom Bystrom Členovia OZ Soväre z Rožňavského Bystrého pietne miesto hrdinu SNP opäť sprístupnili verejnosti »

návrat hore

V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME

1. november – Gustáv Staník (13.2.1857 Pruské – 1.11.1941 Rožňava) – organista, hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-

4. november – Marína Maliaková, rod. Ormisová (4.11.1861 Nižná Slaná – 13.1.1946 Zvolen) – osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek.

Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM-

10. november – Belo Cajchan (10.9. 1905 Martin – 10.11. 1991 Hnúšťa) – divadelný ochotník, zanietený športovec, turista.

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-

11. november – Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka.

Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-

16. november – Karol Kuzmány (16.11.1806 Brezno – 14.8.1866 Turčianske Teplice) –spisovateľ, básnik, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo

Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-

16. november – Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.

Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-

16. november – Samuel Hojč (16.11.1806 Brezno - 24.7.1868 pustatina Vatya) – národno-kultúrny dejateľ, autor národných obrán, ev. kňaz, statkár.
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-

18. november – Jozef Karol Mayer (1760 Levoča – 18.11.1826 Rožňava) – kníhtlačiar.
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-

20. november – Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-

27. november – Stanislav Zoch (30.1.1852 Jasenová – 27.11.1911 Banská Bystrica) – pedagóg, publicista, osvetový pracovník.

Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a
publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-

28. november – Vladimír Mikulaj (28. 11. 1936 Ratková-Repištia – 6. 11. 1995 Bratislava) – odborník v oblasti jadrovej chémie, vysokoškolský pedagóg.
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-

Plagáty

NOVEMBER * 2 0 2 6 * v Revúcej

Písmo...

Okresné kolo súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2024 v dejisku pôsobenia Pavla Dobšinského ^Doporučený

Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia

Marína Maliaková – 165. výročie narodenia

Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia

Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia

Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia

Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia

Samuel Hojč – 220. výročie narodenia

Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia

Pavol Terray – 100. výročie úmrtia

Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia

Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia

Plagáty

NOVEMBER * 2 0 2 6 * v Revúcej

Písmo...

Okresné kolo súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2024 v dejisku pôsobenia Pavla Dobšinského Doporučený

Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia

Marína Maliaková – 165. výročie narodenia

Belo Cajchan - 35. výročie úmrtia

Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia

Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia

Rebeka Lešková – 170. výročie úmrtia

Samuel Hojč – 220. výročie narodenia

Jozef Karol Mayer – 200. výročie úmrtia

Pavol Terray – 100. výročie úmrtia

Stanislav Zoch – 115. výročie úmrtia

Vladimír Mikulaj – 90. výročie narodenia

Okresné kolo súťaže Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas 2024 v dejisku pôsobenia Pavla Dobšinského ^Doporučený