Tu nadviazal na úzke spojenie najmä s Augustom Horislavom Škultétym, s ktorým sa dohodli pokračovať vo vydávaní slovenských ľudových rozprávok. Mal vzácne organizačné schopnosti a vysoké pracovné nasadenie. Začiatkom roku 1858 boli hotové v podstate všetky prípravy na vydanie „Slovenských povestí“. Vytlačené boli začiatkom júna 1858 a na jeseň toho istého roku aj druhý zošit.
16. októbra 2024 sme sa na chvíľu vrátili do rozprávok. Detskí recitátori predviedli porote svoju šikovnosť a zasúťažili si v troch kategóriách. Prežili sme spolu krásne dopoludnie plné rozprávok. Nezabudli sme si uctiť ani pamiatku Pavla Emanuela Dobšinského a k pamätnej tabuli umiestnenej na kostole sme spoločne s deťmi, farárom v Rožňavskom Bystrom Petrom Hlavatým a predsedníčkou MO MS Martou Molnárovou zavesili venček vďaky. Po prehliadke kostola prišlo na rad vyhodnotenie a odborná porota rozhodla o umiestnení takto:
I. kategória:
1. miesto: Sára Svičinová, ZŠ, Zlatá 2, Rožňava
2. miesto: Ema Olšavská, ZŠ Pionierov 1, Rožňava
3. miesto: Michaela Filipová, ZŠ Plešivec
II. kategória:
1. miesto: Teo Szőllős, ZŠ Pionierov 1, Rožňava
2. miesto: Dominika Harhovská, ZŠ akademika Jura Hronca Rožňava
3. miesto: Filip Hudáček, Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava, Zuzana Kováčová, ZŠ Štítnik, Dominika Štefániková, ZŠ Rejdová
III. kategória:
1. miesto: Simona Dienesová, ZŠ Pionierov 1, Rožňava
2. miesto: Vanesa Tomková, ZŠ akademika Jura Hronca Rožňava
3. miesto: Laura Šimko, Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava
Víťazom srdečne blahoželám a porote veľmi pekne ďakujem za ich hodnotenie, trpezlivosť a ústretovosť.
A samozrejme nemôžem zabudnúť poďakovať aj spoluorganizátorom, bez ktorých by sa toto podujatie neuskutočnilo. Za vecné ceny a občerstvenie ďakujem Mestu Rožňava a za poskytnutie priestorov Obci Rožňavské Bystré a kolektívu na obecnom úrade. A obrovské ďakujem patrí aj mojím asistentkám Marte Molnárovej, predsedníčke MO MS Rožňavské Bystré a Márii Velďákovej, predsedníčke MO MS Rožňava.
Teším sa na ďalšie kolo našej krásnej súťaže a budúci rok sa znova uvidíme v rodisku Dobšinského v Slavošovciach.
Tatiana Tomková
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/211/roznavske-bystre/12794/okresne-kolo-sutaze-zlata-podkova-zlate-pero-zlaty-vlas-2024-v-dejisku-posobenia-pavla-dobsinskeho#sigProGalleriaa459740774































Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.