skupina ľudí pod vedením nášho kaplána, ktorí túžili naše veľhory pokoriť. Alternatívou pre prípad zlého počasia bola návšteva AquaCity v Poprade. Desať, prevažne mladých ľudí sa vystrojilo aj na hory aj do vody. Po príchode do Popradu sme sa napriek viac-menej nepriaznivej predpovedi počasia vybrali predsa len do hôr. Len jeden člen skupiny ostal zo zdravotných dôvodov radšej v AquaCity. Deviati sme vyrazili z Nového Smokovca a náš cieľ mal byť pri Téryho chate. Na rýchle tempo, ktoré „vedúci výpravy“ nahodil, sme si postupne zvykli a na Hrebienok sme mokrí (spotení) ako myši vybehli raz-dva. Cestou sme obdivovali vodopád, mohutné skaliská a mnohí sme si uvedomili, že príroda je najmajestátnejším Božím chrámom. Ďalšia zastávka bola pri Zamkovského chate v ústí Malej Studenej doliny. Tu sme však už dorazili za výdatného dažďa a nebyť ochoty nášho vedúceho (pomohol personálu chaty a za odmenu sme sa mohli ukryť vo voľnej izbe), tak by sme museli skoro hodinový dážď prečkať vonku. Posilnení a prezlečení sme sa po daždi vybrali ďalej – do cieľa, teda na Téryho chatu. Ideme si, ideme a ani neviem, koho (tuším Tomáša) napadlo sa len tak opýtať, že či ideme dobre. Vedúci vybral mapu a zistili sme, že sme sa „trošku“, zrejme omámení prírodou alebo inou koncentráciou kyslíka, pomýlili. Namiesto zelenej značky sme išli po červenej. Nakoniec sme sa tomuto nechcenému omylu všetci veľmi potešili a boli sme radi, že sme mohli obdivovať priezračnosť Skalnatého plesa a aj úžasné divadlo, v ktorom hlavnú úlohu hral pán Lomnický a pani Hmla. Behom niekoľkých minút bola viditeľnosť na pár metrov a vzápätí sa nám Lomnický štít ukázal v celej svojej nádhere. Lanovka, ktorá prichádzala zo zahaleného Lomnického štítu vyzerala, akoby ju pustili rovno z neba. Druhú búrku sme prečkali v chate pri Skalnatom plese a odtiaľ sme schádzali priamo do Tatranskej Lomnice. Dvaja odvážlivci (Radka a Peťo) využili trojkolesové káry a dlhú cestu si skrátili a aj spestrili občasným vybočením do blata alebo trávy J. Cestou dolu sa nedalo odolať príťažlivosti našich veľhôr a niekoľkokrát sme sa k nim obrátili face to face. Nádhera!!!
Napriek bolesti kolien, otlakom, dažďu, prepoteným tričkám, niekoľkodňovej svalovke bol čas v nečase prežitý plnohodnotne. Ak k tomu pripočítam dobrú náladu, smiech, vtipy a vyjadrenia typu: „Ja idem dole na tom kolovrátku“ (rozumej kolobežke), tak sme sa vlastne domov vrátili s veľkým bohatstvom v duši.
V prvom rade ďakujem Bohu, že sme sa vrátili zdraví. Ďalej ďakujem kaplánovi Jankovi za nápad, zorganizovanie túry, bezpečné dopravenie na výlet a z výletu a samozrejme všetkým (Vierke, Miške, Radke, Peťovi, Tomášovi, Janymu, Milošovi a Robovi) , ktorí tvorili našu „výpravu“. Bol to úžasný deň. Vďaka!!!
Silvia Lengová
{gallery}obsah/bystre/tatry{/gallery}
{jcomments on}
utorok, 02 august 2011 17:13
Aj omyly môžu potešiť, najmä keď sa napriek nepriaznivému počasiu pani Hmle podarí odhaliť pána Lomnického Doporučený
Napísal(a) Silvia Lengová
Aj najväčší pesimisti musia uznať, že život v Rožňavskom Bystrom po príchode evanjelického kaplána Mgr. Jána Galla do obce naberá pomaly iný – priaznivejší smer. Snaží sa ukázať cestu k spáse, k vzájomnej tolerancii, organizuje podujatia pre všetkých farníkov (aj pre nefarníkov) a obzvlášť sa zaujíma o deti a mládež. Ak sa mu niečo hneď nepodarí, nehľadá dôvody, ale spôsoby ako prekážku zdolať.
Ani neviem, kedy sa prvýkrát zrodila myšlienka spoločnej túry do Vysokých Tatier. Viem len toľko, že kvôli nepriaznivému počasiu sa prvý raz akcia zrušila. Druhý pokus mal byť 28.07.2011. Na známej sociálnej sieti s názvom podujatia Výstup na Téryho chatu sa postupne vytvorila
Zverejnené v
Rožňavské Bystré


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a