čoho sa podľa niektorých odvodzuje východoslovenský názov svätodušných sviatkov - Rusadle.
S Turícami sa viaže aj veľa pekných ľudových zvykov. Na slovenskom vidieku je dodnes obyčaj stavať máje v podobe veľkých, farebnými stužkami a šatkami ozdobených briez alebo ihličnanov - májov uprostred obcí. Tieto máje sa zvyknú obradne stavať do centra obce, pred kostoly, radnice, alebo na iné verejné priestranstvá. Predstavujú dar mládencov občanom, najmä však všetkým dospelým devám a neraz sa vôkol nich za sprievodu muziky tancuje, spieva a inkasuje sa tekutá odmena. Májiky sa však v noci zo soboty na svätodušnú nedeľu objavujú aj pred príbytkami slobodných dievčat - tie obyčajne vyvoleným dámam stavajú ich ctitelia a znamenajú symbol vážnych úmyslov mládenca.
Aj v Rožňavskom Bystrom sa rozhodli, že obnovia túto peknú tradíciu. Starostka obce pani Želmíra Gonosová mi o tom napísala:
“Obecný úrad s dedinskou folklórnou skupinou „Bystränky“ sme sa spoločne rozhodli, že na Rusadle obnovíme aj u nás tradíciu stavania májov. Ale na realizáciu tohto bolo treba aj dedinskú mládež (hlavne chlapcov – parobcov). Po rozhovore s mládencami mi prisľúbili, že sa podujmú na túto akciu. Naša bystrianska mládež je organizovaná v občianskom združení „SLZA priateľstva“, ktorá sa angažuje aj v obci (pomoc pri príprave „Dňa obce“, stavanie táboráku a v sobotu 4.6.2011 aj pri príprave Dňa detí). Som veľmi rada, že mládež si našla svoje miesto i u nás a zároveň aj pri takejto akcii. Voľakedy máj stavali mládenci dievčatám ako symbol zelene, života, aby boli dievčence pekné, štíhle, zdravé. Máj síce bol najprv symbolom prejavu úcty a lásky medzi ľuďmi, až neskôr sa stal i symbolom lásky chlapca k dievčaťu. V sobotu 11. júna 2011 o 17.00 hod. postavia mládenci ovenčený máj pred budovou Obecného úradu a potom bude nasledovať kultúrny program, ktorý pripravila naša folklórna skupina „Bystränky“. Program bude pokračovať v Kultúrnom dome s pripomenutím si tradícií stavania májov v Rožňavskom Bystrom. Mládenci po skončení programu budú pokračovať ďalej v stavaní májov pre dievčatá v celej dedine. Pri tejto príležitosti bude aj výstavka krojovaných bábik – kroj z obce - usporiadaná Miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňavskom Bystrom.“
Starostka obce Želmíra Gonosová
{jcomments on}

































Na budúcu nedeľu a najbližší pondelok pripadajú Svätodušné sviatky, ktoré sa slávia na 50. deň po Veľkej noci na oslavu zoslania Ducha svätého apoštolom. Keďže termín tohto sviatku je pohyblivý, môžu svätodušné sviatky pripadnúť v jednotlivých rokoch na dni od 10. mája do 13. júna. U nás poznáme tieto pekné sviatky vrcholiacej jari aj pod názvom Turíce, Letnice a na východe Slovenska i ako Rusadle. V susednom Poľsku Turíce i v súčasnosti označujú často ako Zelené sviatky. Je to výstižné pomenovanie, pretože etnografovia vidia pôvod týchto sviatkov na konci jarného obdobia, v čase bujnej vegetácie a kvitnúcich kvetov v dávnych antických slávnostiach ruží - Rosáliách, od
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a