speváčky opäť potvrdili, že keď sú aj v menšom počte zahanbiť sa nedajú - či už spevom alebo aj žartovným slovom. No a vychovali si dobrých následníkov, ktorých nám mnohí závidia. V programe sa objavili piesne, z ktorých mnohé prítomných prekvapili, však ich nepočuli už strašne dávno a niektoré ani nepoznali, no a my mladší sme sa ich mohli aspoň naučiť. Diváci, ktorí jedným dychom sledovali program, odmenili účinkujúcich potleskom a myslím, že im padol ako balzam na dušu.
Bola pripravená aj výstavka ručných prác, výstavka krojov, šatiek, sukní, perín, veď posúďte sami podľa pripojených fotiek. Na výstavke svoje práce predstavili ženy, ale aj najmladší, ako Tonka Petrenková a verte, bolo sa na čo pozerať. Cieľom výstavy je pripomenúť odevy a tradície našich starých materí a starých otcov. Chcem sa poďakovať našim ženám, ktoré pripravili túto krásnu výstavku, strávili pri nej veľa času - celý týždeň znášali, žehlili, pripravovali, no a tento týždeň zase odnášajú. Je to práca na celé hodiny, ale ony sa nesťažujú, radi ukážu aj iným svoje práce. Musím povedať, že si ich boli pozrieť aj niektorí občania z Honiec a Rakovnice, ktorí prišli povzbudiť svojich rodinných príslušníkov v kultúrnom programe. Pozrieť výstavku si boli aj naše deti zo Základnej školy v Rožňavskom Bystrom.
Moje vrelé poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa zúčastnili a pripravili tento program a teším sa na ďalší. Verím, že budú pokračovať.
Aktivity v obci od konca roka 2013:
23. marca 2014 sme usporiadali v obci stolnotenisový turnaj - našu obec zastupoval len Lukáš Kvačan a ostatní boli hostia z Rakovnice a Honiec. Hoci som bola v tom čase chorá, bola som sa na nich pozrieť. Veľmi sa mi páčilo aj to, že pán Repiský pripomenul históriu našich bystranských stolných tenistov. Aj to bol dôvod, keď ma mladí oslovili, aby som podporila kúpu stolnotenisového stola a záujemcovia sa už aj schádzajú v priestoroch OÚ. Verím, že do budúcnosti, lebo odhodlanie majú, sa opäť oživí stolný tenis aj u nás.
Turistický výstup na chatu Zeme sa uskutočnil týždeň po Veľkej noci 26. apríla 2014, kde sa opäť stretli turisti z celého okresu. Počasie síce bolo mokré (lebo do rána pršalo), ale nálada a atmosféra bola fajn. Po obede a po občerstvení sa turisti pomaly rozchádzali. Medzi prítomnými nechýbali ani tí najmenší. Ako vidíte, na fotke je naša škôlkarka Tamarka Hlaváčová so starými rodičmi.
































Krása ľudovej piesne a tanca je neopakovateľná, čo preukázalo nedeľné popoludnie 11. mája 2014 v Rožňavskom Bystrom. Členky i členovia FSk Bystränky potvrdili, že im mnohí môžu závidieť ich lásku k folklóru, kde zachovávame naše tradície, oživujeme folklór. Folklór -jednoduché slovo, pod ktorým si každý predstaví niečo iné. Tí mladší niečo staré, minulosť, o ktorú sa zaujímajú možno len okrajovo, starší zase svoju mladosť, detstvo, ktoré sami zažili, zvyky, obyčaje, radosti i žiale. Táto pestrofarebná slávnosť je akousi poklonou, vzdaním úcty a vyslovením uznania kráse, ktorú dokázali vytvoriť naši predkovia, pretože v piesňach je duša, srdce - a Bystrania ich stáročia spievali. 



Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-