Rožňavské Bystré - Rakovnica 2:1 (0:1). Susedské derby medzi Rožňavským Bystrým a Rakovnicou v 18. kole II. triedy majstrovstva okresu malo patričný náboj a nebola núdza o dramatické momenty. Prekvapujúco lepšie začali Rakovničania, ktorí chceli v Bystrom konečne vyhrať. Zaskočili domácich lepším štartom na loptu a dobre organizovanou hrou. Prvú veľkú príležitosť mali Rakovničania, no Máťaš v bráne Bystrého nájazd útočníka Rakovnice zázračne zmaril. Bystrania po 20-tich minútach hru vyrovnali a postupne preberali iniciatívu. V 27. minúte sa však po jednom z protiútokov Rakovnice dobre zorientoval ich útočník a z otočky z blízka strelil vedúci gól hostí - 0:1. Bystrania si do konca prvého polčasu vytvorili niekoľko dobrých príležitostí V druhom polčase Bystrania pokračovali v aktivite, čo sa im nakoniec vyplatilo. V 58. minúte po centri Minčíka J. Urban ml. vyrovnal hlavou na 1:1. Túžba Bystranov streliť víťazný gól sa splnila v 73. minúte, keď prízemný center do 16-ky Krága ,,pätičkou" zasunul do siete prekvapeného brankára Rakovnice 2:1. Bystrania už do konca zápasu kontrolovali hru, dobre hrajúca obrana už hráčov hostí do väčšej šance nepustila.
Pred peknou návštevou - 120 divákov rozhodoval Karol Chomjak.
Za Rožňavské Bystré nastúpili: Máťaš - Galata, Valent, Hajdu, Uhrin, Leng, Ujházi, Valko, Krága, Minčík, J. Urban ml., J Urban st. J. Gonos.
26.4.2010
Na jeseň: Rakovnica - Rožňavské Bystré 1:1.
Foto: Peťo Urban
Výsledky II. triedy - 18. kolo:
Pača - Kečovo 5:2 (3:0), góly: Gajdoš 3, Tóth 2 - Zoller, Lőköš, ŽK: 0 - Lörinc, Molnár, Kovács, R: J. Gyenes, DZ: Kerekeš, D: 70. Čoltovo - Slavošovce 0:6 (0:2), góly: Balco 2, Haviarik 2, Vranec, J. Karcagi, ŽK: bez, R: Lucza, DZ: J. Šalamon, D: 50. Drnava - Ml. Brzotín 6:3 (2:1), góly: Cintel 4, Emődi, J. Kovács - O. Lázok ml, O. Lázok st., J. Kónya, ŽK: 0 - D. Kónya, R: L. Gyenes, DZ: Vysoký, D: 60. Nižná Slaná - Bohúňovo 1:1 (1:0), G: Prónai - Dorkin, ŽK: Hajči - T. Kováč, Sušán, R: Petro, DZ: Šmelko, D: 90. Rož. Bystré - Rakovnica 2:1 (0:1), góly: Urban ml., Krága - N. Máte, ŽK: Uhrín, Valent - 0, R: K. Chomjak, DZ: Nagy, D: 130. Hrhov - Jovice 5:3 (2:2), góly: A. Kardoš 2, Veverica 2, Grulyó - T. Gebe, L. Gebe, Grecmacher, ŽK: D. Dunka - 0, ČK: E. Albert (Jovice), R: J. Chomjak, DZ: Kovács, D: 70. Kovstav - Kružná (preložené).
Poradie najlepších strelcov: 20 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 14 gólov - G. Zoller (Kečovo), 13 gólov - J. Szöllös (Kružná), G. Veverica (Hrhov), 11 gólov - V. Karas (Nižná Slaná), Ro. Lörinc (Kečovo), J. Urban ml. (Rož. Bystré), 10 gólov - P. Ičo (Drnava), R. Polyák, (Kružná), M. Balog (Bohúňovo), P. Minčík (Rož. Bystré), 9 gólov - M. Vavrek (Ml. Brzotín), 8 gólov - Š. Csongovai (Čoltovo), 7 gólov - L. Drobňák (Kružná), O. Vavrek (Ml. Brzotín), Š. Polyák ( Rož. Bystré), L. Grulyó (Hrhov), R. Haviarik (Slavošovce)... atď.
FOTOGALÉRIA
{gallery}futbal/bysrak{/gallery}
{jcomments on}
TABUĽKA II. TRIEDY PO 18. KOLE:
| 1. | Nižná Slaná | 18 | 12 | 2 | 4 | 41:18 | 38 |
| 2. | Kružná | 17 | 11 | 4 | 2 | 52:26 | 37 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 18 | 9 | 6 | 3 | 54:37 | 33 |
| 4. | Slavošovce | 18 | 10 | 2 | 6 | 36:28 | 32 |
| 5. | Pača | 18 | 9 | 3 | 6 | 52:39 | 30 |
| 6. | Kovstav | 16 | 8 | 3 | 5 | 28:26 | 27 |
| 7. | Bohúňovo | 18 | 6 | 5 | 7 | 29:22 | 26 |
| 8. | Kečovo | 18 | 7 | 2 | 9 | 39:36 | 23 |
| 9. | Jovice | 18 | 7 | 1 | 10 | 46:59 | 22 |
| 10. | Hrhov | 18 | 6 | 3 | 9 | 52:57 | 21 |
| 11. | Ml. Brzotín | 18 | 6 | 3 | 9 | 33:43 | 21 |
| 12. | Rakovnica | 18 | 5 | 2 | 11 | 22:46 | 17 |
| 13. | Čoltovo | 18 | 4 | 2 | 12 | 30:59 | 14 |
| 14. | Drnava | 17 | 3 | 4 | 10 | 24:43 | 13 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
19. kolo – 2.5.2010 o 16.00 hod.: Kovstav – Pača, Kružná – Hrhov, Jovice – Rožň. Bystré, Rakovnica – Nižná Slaná, Bohúňovo – Ml. Brzotín, Drnava – Čoltovo, Slavošovce – Kečovo.
Výsledky I. triedy 21. kolo:
Rudná – Lipovník 1:1 (0:0), góly: Pavlík – Zagiba, ŽK: Jakab, Kovács, Gacek – Kovács, Barczi, Kardoš, R: Haviarik, DZ: Antal, D: 100. Jablonov n/T – Gemer. Poloma 1:4 (0:1) góly: Zajdó – Chochol 2, R. Greško, Z. Greško, ŽK: 0 – Z. Greško, R: Uhrin, DZ: Bobrík, D: 60. Brzotín – Dlhá Ves 0:1 (0:1), gól: Zsóri, ŽK: Mihály – Flander, Makkai, R: A. Farkaš, DZ: Máté, D: 100. Plešivec – Krh. Dlhá Lúka 1:0 (1:0), gól: Z. Laven ml., ŽK: 0 - , R: Repaský, DZ: Hadar, D: 150. Betliar – Dedinky 5:0 (2:0), góly: Z. Zdechovan 2, Die 2, Jar. Gonos, ŽK: bez, R: Jonáš, DZ: Gášpár, D: 100. Dobšiná – Honce 3:5 (2:3), góly: Strelka, Barnák, Poliak – Kuzma 2, Brnčík (vlastný), Plačko (vlastný), Tomčo, ŽK: Valentko, P. Fabian – Fandák, Pástor, R: Turcsányi, DZ: Bodnár, D: 150. Vlachovo – Krh. Podhradie 0:4 (0:1), góly: Lázar, Šomšák, Kiss, Jurini, ŽK: bez, R: Gallo, DZ: Heveši, D: 120.
TABUĽKA po 21. kole
|
1. |
Krh Podhradie |
19 |
13 |
4 |
2 |
51:20 |
43 |
|
2. |
Lipovník |
20 |
13 |
3 |
4 |
56:20 |
42 |
|
3. |
Honce |
20 |
12 |
2 |
6 |
56:34 |
38 |
|
4. |
Dobšiná |
19 |
10 |
3 |
6 |
55:32 |
33 |
|
5. |
Betliar |
19 |
10 |
2 |
7 |
49:39 |
32 |
|
6. |
Rudná |
19 |
9 |
4 |
6 |
44:26 |
31 |
|
7. |
Vyšná Slaná |
19 |
9 |
4 |
6 |
29:29 |
31 |
|
8. |
Gem. Poloma |
20 |
9 |
2 |
9 |
51:39 |
29 |
|
9. |
Jablonov n/T |
19 |
8 |
1 |
10 |
32:42 |
25 |
|
10. |
Krh. Dlhá Lúka |
18 |
6 |
5 |
7 |
44:45 |
23 |
|
11. |
Plešivec |
20 |
7 |
2 |
11 |
27:53 |
23 |
|
12. |
Dlhá Ves |
20 |
5 |
5 |
10 |
31:43 |
20 |
|
13. |
Vlachovo |
19 |
5 |
4 |
10 |
31:56 |
19 |
|
14. |
Brzotín |
20 |
5 |
2 |
13 |
22:44 |
17 |
|
15. |
Dedinky |
19 |
1 |
1 |
17 |
18:79 |
4 |
ĎALŠIE ZÁPASY
22. kolo – 2.5.2010 o 17.00 hod.: Vlachovo – voľno, Krh. Podhradie – Honce, Dobšiná – Betliar, Dedinky – Plešivec, Krh. Dl. Lúka – Brzotín, Dlhá Ves – Jablonov n/T, Gem. Poloma – Rudná, Lipovník – Vyšná Slaná.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).