aj báli. Niektoré boli schované lepšie, ako kozliatka z rozprávky o vlkovi. Neraz musel Mikuláš použiť svoju veľkú palicu, aby deti obránil od čerta s mechom, alebo aby posunul darček priamo do skrýše. Smelšie deti Mikulášovi za darček zarecitovali a zaspievali. Mikuláš bol pri pohľade na ich krásne rozžiarené očká taký šťastný, že im zabudol povedať, aby sa s ním aj pomodlili. Alebo žeby mu to bol pošepkal sám čert, aby sa nemodlil? Možno mu to na budúci rok anjel pripomenie. A ozaj deti, zbadali ste, kto vedľa Mikuláša chýbal? Uhádli ste, chýbal mu anjel. A to asi preto, že po ceste stretol mnoho dobrých detí a do Bystrého stihol ku všetkým deťom prísť, až keď sladko spali. Však sa Vám o anjelovi snívalo? Aj mne. A sľúbil mi, že nabudúce už iste stihne prísť spolu s Mikulášom.
Silvia Lengová
{gallery}kultura/tradicie/mikulas{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 06 december 2010 16:00
Deti v predvečer sviatku sv. Mikuláša aj v Rožňavskom Bystrom netrpezlivo čakali na jeho príchod Doporučený
Napísal(a) Silvia Lengová
Každoročne prichádza 6. decembra všetky deti potešiť vzácna návšteva - Svätý Mikuláš. Málokto vie, že pôvod tohto vševediaceho dobrodinca nie je na ďalekom severe, ale priamo v Malej Ázii, dnešnom Turecku. Práve tu pôsobil v prvej polovici štvrtého storočia biskup menom Mikuláš.
Aj keď dobrotivý biskup rozdával hlavne tým, ktorí boli v núdzi, príklad jeho štedrosti sa rozšíril aj na tých, ktorí sú dobrí a poslušní. A takéto sú najmä deti. Preto hlavne deti v predvečer sviatku sv. Mikuláša aj v Rožňavskom Bystrom netrpezlivo čakali na jeho príchod. K niektorým deťom stihol prísť ešte za vidna, ale mnohé potme ako prvé z celej mikulášskej družiny zbadali čertove svietiace rohy. A veru sa niektoré
Zverejnené v
Rožňavské Bystré


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a