Na 10. ročník kultúrno-spoločenského podujatia Dedina ožíva, ktorého organizátorom bola 27. júla 2013 obec Drienčany spoločne s Občianskym združením Valgata a GMOS z Rimavskej Soboty, sa zodpovedne pripravovali aj členky Dedinskej folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého. Veď boli na tento deň pozvané po prvýkrát a navyše i preto, že obidve gemerské obce spája meno nášho najväčšieho rozprávkara Pavla Dobšinského, kde žil i tvoril aj ako evanjelický kaplán, či farár. Aj preto sa divákom chceli ukázať vo svojom sviatočnom kroji a so svojimi ľudovými pesničkami. Starostovi Drienčan Petrovi Švoňavovi navyše upiekli obľúbené a sviatočné pankúšiky, ktoré bystranské ženy pripravujú iba počas najväčších udalostí v bystranských rodinách. V zastúpení skupiny ich odovzdali Zuzana Tomková, vedúca skupiny a Mária Molnárová.V programe sa predstavili vďačnému obecenstvu najprv predpoludním s pásmom piesní V Bystrom na moste a popoludní zase s už skôr nacvičeným pásmom Na bále vo felescimre. Bystränskými ľudovými piesňami v podaní Bysträniek sa tak rozozvučala celá dedina. Ako sólisti sa predstavili najmä Dominika Ďurská a Stanislav Ďurský, obidvaja absolventi košického konzervatória. Svoju premiéru v Drienčanoch mala i pieseň To bystränskia šíria polo, to je pekné políčko, ale i ďalšie, ako napríklad: Na bystränskej túrni zvoni pekne zvonä, tia bystränskia herdia diavki na tánec sä strojä, Akí herdí tot maj frejär, nemá chižu ani majär, či Zrodeli sä trenki za horami, Ach bože prebože maj mladí vek, Chodeli chlapci k nám, že šiarnia oši mám, ale už sä bojä, bo jä sa vidávam, Ponad náš dom dva hviazdiški jäsnia a iné. Prítomným divákom zatancovali tiež starý bystränský tanec Regec, ktorý dostal pomenovanie po bývalom bystränskom mlynárovi. Po skončení svojho vystúpenia obdarovali divákov upečenými bystränskými buchtami, ku ktorým pripojili aj lístok od Bysträniek, čo prítomní vysoko ocenili. Bystränky potešilo, že ich predstavenie pozorne sledovali prítomní a zožali od nich aj najväčší potlesk zo všetkých vystupujúcich. A to je už čo povedať, keď spolu s nimi sa prezentovali na pódiu postavenom v strede obce aj Folklórny súbor Haviar z Rožňavy, folklórna skupina žien Lehoťanka z Čiernej Lehoty, ale aj Heligonkári z Kokavy nad Rimavicou a DDS Facka pri ZUŠ v Rimavskej Sobote.
Priliehavý názov Dedina ožíva sa veľmi hodí na toto podujatie. Potvrdzovali to aj pripravené dvory, v ktorých sa preukázali ich majitelia svojimi výrobkami ručných prác v podobe vyrezávaného dreva, výšiviek, maľovaniek, alebo starých dobrých a osvedčených dedinských jedál našich babičiek či starých materí. Neboli to len dvory domácich majiteľov, ale v Drienčanoch sa prezentovali aj šikovné ruky obyvateľov zo susedných osád, či obcí.
A tak si do svojej kroniky Bystränky zapisujú ďalšie svoje úspešné účinkovanie, ktoré tentoraz bolo v Drienčanoch.
Ondrej Doboš
Fotografie Dr. Jozef Sabo
{gallery}folklor/driencany/bystre{/gallery}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a