To, že dôchodcovia z Rožňavského Bystrého sa vedia stretnúť a zabaviť dokázali nielen na októbrovej akcii, o ktorej sme už uverejnili článok. Koncom mesiaca september som ako starostka obce bola pozvaná na stretnutie členov základnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku na futbalové ihrisko, kde si zorganizovali t.zv. opekačku. A musím hneď na úvod povedať, že tí, ktorí tam neboli, môžu ľutovať. Nie kvôli občerstveniu, ale kvôli tej voľnej atmosfére, pri ktorej si vedeli posedieť, zaspievať a zahrať. Pán Ondrej Leng sa znovu ukázal ako stmeľujúci prvok medzi seniormi a rád bol aj ich hlavným hudobníkom. Ako vidieť aj nižšie zo záberov, dokázali, že si ešte vedia aj zašportovať. Kop na bránu a hod gumovou čižmou zvládli viacerí, i ženy. Náladu si udržali aj pri gratulácii jubilujúcim členom, ktorí pri tejto príležitosti obdržali od svojho predsedu krásne kytice. Fandím vám "jednotári".
Pri hlavnej ceste oproti Obecnému úradu v Rožňavskom Bystrom pribudol nedávno malý banícky vozík, ako charakteristický znak existencie baníctva v obci. V bystränskej kronike sa píše, že naša obec Rožňavské Bystré bola známa ako banícka osada už od stredoveku. Jej význam vzrástol najmä v 19. storočí, keď Rimamuránska - šalgotariánska spoločnosť zintenzívnila ťažbu železnej rudy v Gemeri. V minulosti sa táto ruda prevážala na vozoch až do maďarského mesta Diosgyór, kde sa ďalej spracovávala. V obci bola banská prevádzka pre ťažbu sideritu, ktorá po oslobodení patrila Železorudným baniam, závod Rožňava. Banský úsek Rožňavské Bystré a jeho dedičná štôlňa Artúr bol založený v roku 1928. Pre vyčerpanie ložiska železnej rudy bol úsek likvidovaný 1. marca 1982. Vtedy bola ťažba v Rožňavskom Bystrom úplne zastavená. Likvidácia baní bola ukončená 30. júna 1983. Mrzí ma, že sa nezachovali žiadne priestory tejto prevádzky, ktoré by sa dali dnes využiť napríklad aj na banícke múzeum. Môžete si povedať, že som náročná, lebo mňa mrzia mnohé veci, ale nechcem o tom hovoriť. Preto sme na pamiatku osadili tento vagónik.
Želmíra Gonosová,
starostka obce Rožňavské Bystré
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a